Rozpoviem Vám príbeh môjho známeho, volajme ho napr. Karol, keďže si neželá byť menovaný.

Karol bol ženatý, mal tri deti, byt od zamestnávateľa, auto, veľmi dobre platenú prácu, nemal žiadne dlhy, pôžičky, všetko platil včas a riadne. Žil v harmonickom manželstve do doby, pokiaľ neprijal ponuku lukratívnej práce v zahraničí, aj napriek nesúhlasu jeho manželky. A hlavne jeho svokry, ktorá mu zazlievala hlavne to, že manželka bude musieť chodiť do školy pre deti sama a bude musieť aj sama chodiť na poštu platiť šeky…

Tak Karol zabezpečil cestou trvalých príkazov všetky platby na najbližšieho pol roka, dal v škole peniaze do depozitu pre jeho deti a vlastne zabezpečil všetko tak, aby jeho manželka nemusela robiť nič navyše, tak ako bola zvyknutá. Nakoniec Karol odišiel pracovať do zahraničia začiatkom februára 2005 a bol „vonku“ až do septembra 2005.

Začiatok problémov

Po pol roku práce v zahraničí sa Karol vrátil späť na rodnú hrudu, s tučným balíkom peňazí na devízovom účte, veď za toho pol roka tam „vonku“ zarobil toľko, čo bežný Slovák zarobil na Slovensku za 5 rokov. Nuž ale, nečakalo ho milé privítanie. Už v zahraničí sa dozvedel o manželkinej nevere a doma sa mu to potvrdilo. Keď svoju manželku nariekol z nevery,t á zatĺkala a zatĺkala, až sa nakoniec pod ťarchou dôkazov priznala: „Zakopla som,no a čo?“

Karol, rozhodnutý odpustiť manželke jej neveru, okamžite po týchto slovách podal žiadosť o rozvod. Jeho manželka však neváhala a využila Karolovu dôveru a takmer okamžite mu vybrala z účtu, na ktorý mala dispozičné právo, polovicu z peňazí zarobených v zahraničí.Bolo to presne  250 tisíc korún slovenských.

Karol, keďže mal byt od svojho zamestnávateľa, na ktorý ale nemala právo jeho manželka, aby „neprišiel o deti”, ponúkol svojej manželke zotrvanie v spoločnej domácnosti do doby, pokiaľ si nenájde adekvátne bývanie pre ňu a pre deti. A tu sa začal rúcať Karolov život.

Manželka sa mu odvďačila tak, že mu vyhodila veci z bytu, vymenila zámky a okamžite si tam nasťahovala svojho nového priateľa a svoju mamu. Karol sa obrátil na políciu, mestskú políciu, ale ani jedni mu nepomohli. Nevedeli ako, keďže ešte neboli rozvedení. Karol nechcel riešiť vstup do bytu násilím,t ak odišiel bývať k rodičom. Potom prišiel o veľmi dobrú prácu, ale  takmer okamžite si našiel inú prácu, síce horšie platenú a náročnú na čas, ale bol spokojný, veď sa práce nebojí. Jeho zárobok bol 15 tisíc korún slovenských, o viac ako polovicu menší, ako v predchádzajúcej práci.

Súd v okresnom meste rozviedol manželov do roka od podania žiadosti o rozvod a vyrátal Karolovi výživné vo výške 6 tisíc korún. Deti si mohol brávať k sebe každý druhý víkend. Bohužiaľ, ako to ale na svete chodí, jeho ex manželka mu deti odmietala dať vždy, keď si pre ne prišiel. Karol sa obrátil na Úrad práce,sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), no ani tam nebol nik ochotný mu pomôcť. Keďže bol Karol dobrák a nekonfliktný človek, navštevoval svoje deti tajne ráno pred školou do doby, pokiaľ mu deti pol roka po rozvode nepovedali: „Ujo Karol, my ,mama a náš pravý otec si neprajeme, aby si za nami ešte chodil“.

To bola riadna rana pod pás, veď ho vlastné deti nazvali ujom!!! Tak sa znova vybral na ÚPSVaR a žiadal o súčinnosť. Znova nepochodil. Ale na deti nezanevrel, chodil stále za nimi tajne a sledoval ich z diaľky. Ani platiť výživné neprestal, dokonca platil o tisícku viacej ako mal platiť.

Pád na dno

Keďže Karol každý deň cestoval za prácou niekoľko desiatok kilometrov, rozhodol sa, že sa presťahuje do mesta za prácou, aby to nemal tak ďaleko. V meste si našiel podnájom a dokonca aj novú prácu. A po pár mesiacoch sa mu naskytla ďalšia príležitosť ísť pracovať do zahraničia, tak sa pobalil a odišiel. Ale pred tým, než vycestoval, nezabudol ísť za správcom jeho bytu, v ktorom teraz bývala jeho ex manželka s priateľom a mamou a nahlásiť im, že odchádza na dobu neurčitú do zahraničia za prácou. Až potom Karol vycestoval.

V zahraničí pobudol dva roky, zarobil si nejaké peniaze, ale kríza, ktorá sa dostavila do Európy, ho donútila vrátiť sa späť na Slovensko. Ale aby toho Karol nemal málo, po návrate zistil, že jeho občiansky preukaz je neplatný, pretože z uvedenej adresy bol pred rokom odhlásený. Karol sa vybral do mesta, kde mal trvalý pobyt na matriku, aby zistil,čo sa deje.

Tam mu oznámili, že ho odhlásila z trvalého pobytu jeho ex manželka. Karol sa vybral za správcom bytového domu a tam sa dozvedel, že jeho ex manželka u nich nahlásila, že sa Karol odsťahoval, tak s ňou spísali novú nájomnú zmluvu a vzápätí jej byt odpredali za sumu 24 tisíc eur (trhová hodnota v tej dobe za 4-izbový byt bola takmer 90 tisíc eur!!!)

Nasledovali sťažnosti, žiadosti a dovolávanie sa práva a spravodlivosti,ale…ale nik mu znova nepomohol, všetko vraj  bolo v poriadku! To,že stal bezdomovcom bolo v poriadku? Karol sa teda snažil zamestnať sa, ale žiadnu prácu zopár mesiacov nevedel nájsť, minul peniaze, ktoré zarobil v zahraničí v ubytovniach všetkých druhov a keď už to vyzeralo, že bude musieť odísť znova k rodičom, našiel si prácu v stavebnej firme. Ale stále neprestával platiť výživné, tak ako mu bolo súdom nariadené, plus niečo navyše….

Odraz z dna

Po pol roku práce v stavebnej firme si Karol cestou finančného poradcu začal vybavovať hypotekárny úver, vybral si byt a po zopár neúspešných pokusoch o poskytnutie úveru v najznámejších bankách na Slovensku mu bol poskytnutý úver vo výške 56 tisíc eur. Karol bol konečne vonku zo všetkých problémov

A keď to nečakal, pár dní pred kúpou jeho nového jednoizbového bytu ho vyhľadal jeho takmer plnoletý syn, aby s ním nadviazal nový kontakt! Tak toto by bol veru šťastný happyend,ale…

Karolovi syn pomohol presťahovať sa a nakoniec sa mu syn zdôveril,ž e ho jeho vlastná „mama“ vyhodila z bytu, pretože sa stretáva s otcom. Karol zobral syna, ktorý mal pred sebou posledný maturitný ročník, k sebe, lenže po dvoch mesiacoch prišiel Karol vďaka pretrvávajúcej kríze v stavebníctve o prácu.

Zaevidoval sa na úrade práce a začal si intenzívne hľadať novú prácu. Od sociálnej poisťovne mu prišiel výmer na 360 eur podpory a on platil výživné 230 eur, hypotéku 278 eur, SIPO 140 eur a z toho nič,čo mu zostávalo, musel žiť nielen on, ale aj jeho syn. Hmm, syn, ktorý od otca dostával 110 eur výživného, ale neprispel otcovi ani jediným centom na chod domácnosti……

Nový úder

Preto sa Karol snažil zamestnať sa čo najrýchlejšie, ale akosi sa mu to nedarilo. Hlavnou jeho nevýhodou bolo to, že už mal cez 40 rokov a to mu dávali pociťovať takmer všetci nádejní zamestnávatelia.

Netrvalo dlho od kúpy bytu a z okresného súdu dostal oznámenie o podaní žiadosti jeho ex manželky o zvýšenie výživného. Súd prebehol v neuveriteľne krátkej dobe a súd aj napriek tomu, že Karol už nemal žiadny príjem a popritom sa staral o svojho takmer plnoletého syna, na ktorého matka neprispievala žiadnou sumou, zvýšil výživné na sumu 270 eur.

Karol sa samozrejme odvolal na krajský súd, lenže tam z nepochopiteľných dôvodov Karolovi zvýšili výživné na sumu 380 eur!  A zároveň mal doplatiť zročné výživné vo výške 3600 eur!

A to všetko z príjmu od sociálnej poisťovne vo výške 360 eur mesačne. Karol nemal na výber, oznámil synovi, že musí opustiť jeho byt, keďže mu neprispieva žiadnou sumou, prestal platiť SIPO, prestal splácať pôžičky rodine a známym, ktorí mu požičali na zročné výživné.

Karol sa začal nezadržateľne zadlžovať. Bohužiaľ sa dennodenne stretával pri hľadaní práce s “ponižovaním“, že je už ako uchádzač starý, že ho nemôžu zamestnať, keď je tak veľa mladých ľudí nezamestnaných. A keďže sa jeho ex manželka cítila urazená, že Karol neplatí celé výživné, vymáhanie začala riešiť cestou exekúcie. Exekútor samozrejme zablokoval a vybral časť hypotekárneho úveru (stavebný šetriaci medzi úver), ktorý platila jeho rodina, čím sa Karolovi zvýšil jeho narastajúci dlh. Jeho  trápenie trvalo 14 mesiacov,a ž po takej dobe si konečne našiel prácu. Slabo platenú,veď jeho príjem bol len 474 eur. Po zamestnaní sa podal žiadosť o zníženie výživného, ale na súd musel čakať nekonečných 18 mesiacov, než bolo stanovené súdne pojednávanie.

Medzitým jeho celkové dlhy narástli na neuveriteľných 15 tisíc eur, správca bytového domu, ktorému Karol dlžil na nájomnom 1 700 eur, riešil dlh cestou exekúcie. Splátková spoločnosť, ktorej dlžil  800 eur, riešila taktiež vymáhanie exekúciou a  známi, ktorí mu požičali peniaze, sa začali vyhrážať súdnym vymáhaním. Dlh voči banke Karol riešil ďalšou pôžičkou od ďalších známych.

Potupa a poníženie

Tak dlho očakávané súdne pojednávanie prebehlo na prekvapenie Karola v jeho neprospech. Súd jeho žiadosť zamietol ako neopodstatnenú! Sudkyňa nevzala do úvahy to,ž e u Karola 10 mesiacov býval jeho syn, na ktorého  „mama“ neprispievala, že Karol platí hypotéku,ž e takmer 7 rokov platil na deti viacej,ako mal, že 14 mesiacov nemal prácu (doložil sudkyni desiatky zamietnutých žiadostí o prijatie do zamestnania), že platí pôžičky ,ktoré nemá z vlastnej vôle, že mu z platu „berú“ peniaze traja exekútori….

Sudkyňa nevzala do úvahy,že jeho exmanželka si kúpila nové auto za 12 tisíc eur, nevzala do úvahy, že ex kúpila jeho byt za 24 tisíc v hotovosti. Nevzala do úvahy,že ex žije niekoľko rokov s priateľom v byte, ktorý jej mesačne prispieva sumou 800 eur, nevzala do úvahy, že otec ex prispieva na deti sumou 200 eur mesačne, nevzala do úvahy, že Karolova neplnoletá dcéra,ktorá tesne pred pojednávaním porodila, žije s priateľom, ktorý prispieva sumou 500 eur. A Karol musí platiť výživné aj na dcéru,ktorá je na materskej.

Súd považuje Vašu žiadosť o zníženie výživného za neopodstatnenú – na túto vetu Karol do smrti nezabudne.

Karol sa odvolal. Je to už 8 mesiacov a stále čaká na rozhodnutie Krajského súdu. Kto ale nečakajú, sú vlastníci bytov, ktorí na májovom zasadnutí odsúhlasili vysťahovanie Karola z jeho bytu, z dôvodu stúpajúcej dlžoby voči bytovému družstvu.

Záver

Karol bol ctihodný občan Slovenskej republiky, pracujúci a poctivo platiaci dane. Plnil si svoje záväzky voči rodine a štátu, bol slušný a priateľský voči všetkým, nereptal, bojoval a nevzdával sa.

Karola bolí srdce a tlačia sa mu slzy do očí, keď prechádza popri bilboardoch sľubujúcich Istoty pre každého a rôzne iné predvolebné sľuby, zaručujúce dôstojný život. Karol bol ponížený a vytlačený na úplný spodok spoločnosti len preto,že mal toľko drzosti a si dovolil rozviesť sa. Karol bol hodený do rovnakého mechu ako najväčší neplatiči či kriminálnici.

Čím si to vlastne Karol zaslúžil? Prečo si sudcovia a sudkyne nezisťujú a neoverujú povahu a ctihodnosť človeka pred tým, než ho „utopia“ ? 

Márne sa snažil Karol bojovať za spravodlivosť, pretože spravodlivosť je skorumpovaná. Ďalší ctihodný občan tohto štátu bol potupený tým najhorším spôsobom od ľudí, ktorí ho vlastne nikdy ani nevideli.

Nemal by sa štát pomáhať ľuďom ako je Karol, aby mohli žiť aspoň trochu dôstojný život?