Havran sa červená. Má aj za čo.

  • 1.5.2015
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 16578
Spoločnosť

Neviem na akom “matroši” Michal Havran fičí, ale musí byť kvalitne halucinogénny. Inak by vo svojom článku o Červenej armáde osloboditeľke nemohol napísať také historické hlúposti. V čase Google si navyše tieto fakty mohol ľahko overiť. Ach, prepáčte… Kedy išlo Havranovi o fakty…

Priznám sa, že ja som taký nudný staromódny typ človeka. Snažím sa s tým bojovať. Každé ráno sa postavím pred zrkadlo a opakujem si: Nejde o fakty, ide o emócie! Kašli na fakty, tie nikoho nezaujímajú. Teraz letia konšpirácie. Teraz na Slovensku letí sebabičovanie a neustále utvrdzovanie seba samých, akí sme my Slováci chudáčkovia, ktorí nedorástli na patričnú euroúroveň. Ale nemôžem si pomôcť, nakoniec sa vždy zopsujem a snažím sa vrátiť k faktom.

Havranblud 1: Červená armáda nedobývala ale oslobodzovala

Havran argumentuje tým, že 100 tisíc padlých na našom území predsa bojovalo proti nacistom. Len akosi zabudol na to, že týmto vojakom velil Stalin, ktorý práve realizoval svoj plán na ovládnutie Európy. A bolo mu jedno s kým a proti komu.

Keď chcel Stalin obsadiť Pobaltie, časť Poľska a Rumunska, pokojne sa v lete 1939 s Hitlerom dohodol. Druhá svetová vojna začala Stalinovým paktom s Nemeckom. Až potom si Hitler dovolil 1. septembra 1939 zaútočiť na Poľsko. Stalin chvíľu počkal, či sa mu bude dariť, a potom vrazil Poliakom nôž do chrbta a zaútočil na nich z východu.

Keď v roku 1944 vstúpila červená armáda do Poľska, nechala vykrvácať Varšavské povstanie. Ruskí generáli sa pozerali ďalekohľadmi cez Vislu, ako nemecká armáda likviduje poľskú nekomunistickú elitu. Teda jej zvyšky, ktoré zostali po stalinskom masakre v Katyni. Nemci urobili vo Varšave špinavú prácu za Stalina. A v Poľsku mu potom po “oslobodení” už nemal veľmi kto klásť odpor.

Po vstupe sovietskych vojsk na Podkarpatskú Rus, súčasť Česko-Slovenska, červená armáda znemožnila komunikáciu predstaviteľov česko-slovenských úradov s česko-slovenskou vládou. Stalin nechal zorganizovať fiktívne referendum, ktorým pripojil toto územie k Sovietskemu zväzu. Podkarpatskú Rus teda červená armáda dobyla doslovne.

Keď vstúpila červená armáda na územie Slovenska, NKVD násilne odvliekla do gulagov približne 50 tisíc našich občanov. Bez akejkoľvek viny, bez akéhokoľvek súdu. Približne tisíc z nich v stalinských gulagoch zahynulo. Poslední sa vrátili na Slovensko až v roku 1953 – osem rokov po vojne. Takto sa správajú osloboditelia alebo dobyvatelia?

Zabudnime na Churchilla, zabudnime na železnú oponu, Havran to vie lepšie.

Havranblud 2: Za komunizmus si môžeme sami

Každý národ má svoje svetlé a tmavé chvíle. Jednou z najsvetlejších chvíľ slovenského národa sú voľby v roku 1946. Urobili sme vtedy niečo výnimočné, na čo môžeme byť právom hrdí.

V prvých povojnových parlamentných voľbách vyhrávali vo všetkých stredoeurópskych krajinách komunisti. Na Čechov, Poliakov a Maďarov by teda možno platilo Havranovo “za komunizmus si môžeme sami”.

Lenže na Slovensku utrpeli komunisti v parlamentných voľbách v roku 1946 zdrvujúcu porážku. Zvíťazila Demokratická strana so ziskom 62 percent hlasov. Komunisti získali iba 30 percent hlasov. Slováci teda komunizmus jednoznačne odmietli.

V konečnom dôsledku nám to nepomohlo, pretože sme boli v sovietskej sfére vplyvu. Túto sféru vplyvu ohraničili čižmy vojakov sovietskej armády. Kam vkročili, tam zapustil na 40 rokov korene komunizmus. Ale v histórii zostane Slovensko navždy zapísané ako krajina, ktorá komunizmus odmietla a komunisti ju museli dobyť.

Havranblud 3: Ľudácka konšpirácia

Podľa Havrana je súvislosť medzi príchodom červenej armády na naše územie v rokoch 1944 – 1945 a komunistickým prevratom iba ľudácka legenda. Zaujímavé je, že tejto konšpirácii prepadli aj mnohé neslovenské postavy dejín. Napríklad taký Beneš, ktorý odôvodňoval vymenovanie Gottwaldovej komunistickej vlády vo februári 1948 tým, že ak by ju nevymenoval, Stalin by ho dal zvrhnúť.

Alebo taký Churchill, ktorý už v roku 1943 presviedčal Roosevelta, aby sa vylodili na Balkáne, inak Stalin obsadí celú Strednú Európu. A potom v roku 1946 varoval vo Fultone, že železná opona už v Strednej Európe spadla. Odkiaľ mal takéto čudné vízie, veď podľa Havrana komunisti u nás zvíťazili z našej vlastnej vôle až v roku 1948? Kde sa len stihol Churchill touto ľudáckou konšpiráciou nakaziť…

Záver

Michal Havran rád obviňuje všetkých naokolo: Že myslia ako ľudáci, že chcú vyvážať Židov do koncetrákov, že kašlú na náš krásny Gemer, že podliehajú konšpiráciám a nemyslia kriticky…  Je to také ľahučké. Nájsť si nejaký terč, onálepkovať ho, a potom do neho tĺcť, kým nie je zaplnený celý priestor vymedzený na aktuálny text.

V poslednom texte vyzýva Havran na kritické myslenie. To je určite dobrá výzva. Len by mal svoju vlastnú výzvu niekedy vypočuť aj on sám.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook