Do leta 2015 som sa s Borisom Kollárom nepoznal. Začiatkom leta sme sa začali baviť o mediálnej spolupráci Konzervatívneho výberu a internetového portálu Fun rádia – konkrétne o prípadnom spoločnom predaji reklamy.

Postupom času sme sa začali rozprávať aj o podnikaní, politike a názoroch na svet. S prekvapením som zistil, že Boris je úplne iný človek, ako som ho dovtedy vnímal z médií. Začal som sa na neho pýtať svojich priateľov, ktorí s ním spolupracovali alebo podnikali. Všetci mi rozprávali svoje osobné skúsenosti s tým, že nevedia o nikom, koho by Boris podviedol alebo mu za jeho prácu nezaplatil.

Borisovi sa 20 rokov na jeho lyžiarskych vlekoch nevozí štát, ale ľudia. Ani Fun rádio a ďalšie jeho rádiá nepočúva štát, ale konkrétni ľudia. Napriek všetkému, čo sa u nás deje, nikto nemôže donútiť človeka, aby počúval nejaké rádio. Musí to sám chcieť. Ak by Boris nedokázal presvedčiť ľudí, aby si naladili práve Fun rádio, dávno by skrachoval. Ale Fun rádio je stále jedno z najpočúvanejších slovenských rádií.

Mal som možnosť vidieť, ako sa Boris správa k svojim spolupracovníkom, podriadeným a najmä – ako hovorí o iných ľuďoch. Napríklad o tých, ktorí ho kritizujú v médiách alebo na sociálnych sieťach. Často sa o nich vyjadroval šitpľavo, ale hneď za tým nasledovala veta: “No, ale čo mám robiť, aj tak ho mám ľudsky rád.”

Nesúhlasiť s niekým pre Borisa neznamená, že ho nenávidí. Na základe vlastnej skúsenosti si myslím, že podozrievať ho z nenávisti voči hocikomu je omyl. Svoje názory presadzuje a obhajuje vášnivo, ale kritizovať systém pre neho neznamená nenávisť voči konkrétnym ľuďom. Takýto prístup mi je veľmi blízky. Písal som o ňom aj v Bande zlodejov.

Mám rád ľudí, ktorí hovoria to, čo si myslia. A stoja si za tým. Boris sa na nič nehrá. To isté, čo hovorí na verejnosti, hovorí aj v súkromí a naopak. Neberie si servítku pred ústa. Keď sa pomýli, vie to priznať aj verejne. Videl som to na vlastné oči.

Mám už plné zuby ľudí, ktorí sa v slovenskej politike na niečo hrajú. Hrajú sa na to, že sú za dobrý štát, alebo na to, že robia pre ľudí. Ak sa dá niečo urobiť pre to, aby nám takíto „lídri“  po budúcich voľbách ďalšie štyri roky nevládli, chcem k tomu prispieť.

Borisove nedostatky aj prednosti sú dávno verejne známe. Na nič sa nehrá. Preto idem do toho s ním.