JE PREDSEDA VLÁDY BOH A MY OSTATNÍ VOLY?

  • 5.11.2016
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 17445
Politika

Rímske príslovie hovorí: Čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi. Ale v našom štáte by to tak nemalo byť, nemali by sme sa deliť na bohov a volov. A najmä štátne orgány by nemali z jedného človeka urobiť boha a z iných volov.

V piatok som podal do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky Zákon o zrovnoprávnení povinností občanov Slovenskej republiky s povinnosťami predsedu vlády Slovenskej republiky. Podľa mňa by to malo byť v normálnom štáte tak, že všetci občania vrátane predsedu vlády majú rovnaké práva. Lenže u nás to tak nie je. Slovensko má dnes právny štandard ako banánová republika.

Drží predseda vlády slovo?

Roky nám predseda vlády sľuboval, že zo Slovenska urobí právny štát. Ako to dopadlo? Slovensko dnes nie je právnym štátom, pretože predseda vlády požíva zo strany niektorých štátnych orgánov imunitu. Táto imunita je nezákonná, nemá žiadnu oporu v ústave Slovenskej republiky, ani v zákonoch Slovenskej republiky.

Existujú nezvratné dôkazy, že už dlhé roky niektoré štátne orgány Slovenskej republiky pristupujú k predsedovi vlády inak ako k ostatným občanom Slovenskej republiky. V právnom štáte je takéto konanie neprípustné. A ja sa nebudem ako poslanec Národnej rady iba pozerať, ako sa všetci tvária, že je to v poriadku. Nie je to v poriadku.

Pre mňa je neprípustné, aby štátny orgán vynucoval rešpektovanie zákona od každého občana Slovenskej republiky a v takej istej veci ignoroval porušovanie zákona zo strany predsedu vlády.

Keď občan ukradne mech zemiakov, polícia ho vypátra a súd pošle do basy. Keď oligarcha alebo finančná skupina ukradne 100 miliónov, nestane sa nič. Ale čo sa čudujeme. Veď policajné a súdne orgány tohto štátu sú také impotentné, že nevedia vypátrať ani to, kde sa predseda vlády tohto štátu práve nachádza. V akom štáte to žijeme?

Predseda vlády opakovane nerešpektuje zákon v tom, že nepreberá úradné zásielky. To sú tie žlté lístky, s ktorými chodíme na poštu.

Príklady

Prvým je kauza Osrblie, kde bol predseda vlády predvolaný na súd ako svedok. Vzhľadom na to, že sa opakovane nedostavil na pojednávanie, súd požiadal políciu o súčinnosť, aby predsedovi vlády doručila predvolanie na súd priamo do vlastných rúk. A viete čo odpovedala polícia Slovenskej republiky, konkrétne okresné riaditeľstvo policajného zboru Bratislava – Staré Mesto? Že predsedu vlády nevie nájsť.

Pýtam sa, ako majú občania Slovenskej republiky dôverovať tomuto štátu, ako majú dôverovať polícii, že ich ochráni, keď polícia nevie nájsť predsedu vlády, ktorý je každý deň v televízii, každý vie, kde je úrad vlády a každý vie, kde predseda vlády býva? Toto nie je právny štát, toto je Kocúrkovo, toto je banánová republika.

Druhý príklad, čerstvý, to je kauza Počiatek a kokaín. Sudkyňa sa opýtala jednej zo zúčastnených strán, či nepozná adresu, na ktorej by bol predseda vlády zastihnuteľný. Advokát – exposlanec Lipšic – vymenoval adresu trvalého pobytu predsedu vlády, adresu úradu vlády a adresu v Bonaparte, kde predseda vlády býva. Sudkyňa oznámila, že na týchto adresách je predseda vlády nezastihnuteľný, pretože si opakovane neprebral zásielku. Advokát sa opýtal, či nemožno o súčinnosť s doručením požiadať políciu. Sudkyňa odpovedala, citujem:

„Nie. Určite nie pre premiéra.“     

Obvinený Daňo: „Prečo nie?“

Sudkyňa: „Pretože by som to neurobila ani poslancovi. … nebudem sa o tom ďalej baviť.“

Chápete to? Sudca, ktorý by mal byť zárukou spravodlivosti a právneho štátu, poskytuje nezákonnú imunitu predsedovi vlády. Len tak. Na toto sa ja pozerať nebudem. Mňa si občania neplatia za to, aby som si na takéto veci zvykol. S takýmto právnym štandardom sa ja nikdy nezmierim.

Ide tu o rovnosť, nie o predsedu vlády

Aby to bolo úplne zrejmé, nehodnotím teraz konanie predsedu vlády. To si vie každý občan tohoto štátu vyhodnotiť sám, či je svojím konaním vzorom, alebo skôr odstrašujúcim príkladom. Hodnotím teraz konanie respektíve nekonanie štátnych orgánov.

Každý občan Slovenskej republiky si vie vyhodnotiť, čo sa stane, ak nepreberie úradnú zásielku zo strany súdu alebo polície. Každého občana začne v takom prípade nahánať polícia, buď aby mu úradnú zásielku doručila, alebo aby ho priamo predviedla pred súd.

Pýtam sa: Žijeme v nejakom veľkovojvodstve, v nejakom cisárstve alebo v republike? Ak žijeme v republike, nemajú štátne orgány konať voči predsedovi vlády rovnako ako voči občanom tohto štátu?

Akým právom žiada táto vláda od občanov Slovenskej republiky, aby dodržiavali zákony, platili dane a plnili si svoje povinnosti, keď predseda vlády nie je ochotný rešpektovať zákon ani v preberaní úradných zásielok? Akým právom žiadajú štátne orgány občanov Slovenskej republiky, aby rešpektovali zákony, keď to nevyžadujú od predsedu vlády ani v takejto maličkosti? Kto verí tomu, že orgány činné v trestnom konaní naozaj niečo vyšetria, keď polícia sa vyhovára, že nevie nájsť predsedu vlády a súdy si ho ani nedovolia predvolať?

Čo sa s tým dá robiť? Je zbytočné žiadať od tejto vlády, aby polícia poverila takzvaných lovcov lebiek, aby našli predsedu vlády a doručovali mu úradnú poštu. Na to nikto v tomto štáte nenájde odvahu. Čo sa ale urobiť dá, je zrovnoprávniť občanov Slovenskej republiky s predsedom vlády. Aby sme jasne demonštrovali, kam takýto selektívny postup štátnych orgánov tohto štátu vedie.

Podstata zákona

V paragrafe 3 Zákona o zrovnoprávnení občanov Slovenskej republiky s predsedom vlády Slovenskej republiky stanovujeme takéto pravidlo: Štátne orgány nebudú môcť ani od ostatných občanov Slovenskej republiky vyžadovať, aby preberali úradné zásielky, aby chodili vypovedať na políciu alebo na súd, ak tak nebude robiť predseda vlády Slovenskej republiky. Tento zákona sa týmto stáva vykonávacím zákonom k paragrafu 32 ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje právo občanov na odpor.

V paragrafe 4 tohto zákona stanovujeme ďalšie pravidlo: Ak štátne orgány budú žiadať od občana to, čo sa boja žiadať od predsedu vlády, občan bude mať nárok na náhradu škody.

Nedávno sa predseda vlády vyjadril, že je pripravený vypovedať v kauze Gorila. To je iste chvályhodné. Ale viete v akom štáte chcem žiť ja? Chcem žiť v štáte, kde si predseda vlády nemôže vyberať, v ktorej kauze je  pripravený vypovedať, a v ktorej nepreberie úradnú zásielku, pretože vypovedať nechce. Moja predstava o Slovensku je taká, že štátne orgány tohto štátu nesmú pristupovať selektívne k zabezpečeniu výpovede podľa toho, či ide o občana robotníka, občana dôchodcu, občana študenta alebo občana predsedu vlády.

Kto je nepoctivý v malom, ten je nepoctivý aj vo veľkom.

Tento citát z evanjelia podľa sv. Lukáša podľa mňa vystihuje súčasnú situáciu. Ak niekomu požičiate 100 euro a on vám ich nevráti, požičiate mu neskôr 1000 eur, ak vás o to požiada? Ak polícia v tomto štáte povie, že nevie nájsť predsedu vlády, veríte jej, že si svoje povinnosti koná zodpovedne a v prospech všetkých občanov? Ak súd naháňa každého normálneho občana, ale predsedu vlády nechá tak, veríte, že v tomto štáte je aspoň elementárna spravodlivosť?

Ja tomu neverím. Nikto tomu neverí. Ale mojou povinnosťou ako poslanca parlamentu tohto štátu je nezmieriť sa s tým a niečo s tým urobiť. Mojou povinnosťou je chrániť všetkých občanov Slovenskej republiky a chrániť ich rovnosť pred zákonom. Za to si ma ľudia platia. Tie skorumpované politické a ekonomické elity sa chránia sami. Moja práca je, aby som chránil tých, ktorí sa sami brániť nemôžu.

Moja predstava o Slovensku je taká, že Slovensko má byť bezpečný prístav v tomto rozbúrenom svete, ktorý zabezpečí dôstojný život, slobodu a elementárnu spravodlivosť každému občanovi tohto štátu. Verím, že Slovensko je dobrá myšlienka. Ale každá dobrá myšlienka sa dá sprzniť, tak ako ju dnes prznia tí takzvaní štandardní politici. Našťastie to tak nemusí byť stále. Dobrá myšlienka sa dá aj rozvíjať. Slovensko ako dobrá idea sa dá rozvíjať do krásy a hrdosti. Len ju musia rozvíjať ľudia, ktorí naozaj držia slovo.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook