Prvé zverejnené dôkazy o nelegálnom odpočúvaní na Slovensku čoskoro oslávia okrúhle dvadsiate výročie. Možno je preto vhodná doba, aby boli pripomenuté postavy a postavičky, firmy a štruktúry ako aj udalosti, ktoré s odpočúvaním či nelegálnym odpočúvaním na Slovensku súvisia.

Všetci mocní sveta si uvedomujú dôležitosť získania kontroly nad komunikáciou ľudí, ktorí sú predmetom ich záujmu. Kedysi sa takáto kontrola vykonávala najmä sledovaním a zachytávaním korešpondencie. Takéto monitorovanie však bolo nákladné a náročné na personálne zabezpečenie. S dobou mobilných telefónov, ktoré má každý človek pri sebe, a prostredníctvom ktorých realizuje väčšinu svojej komunikácie, sa monitorovanie komunikácie a pohybu človeka stalo veľmi pohodlným. Dá sa realizovať centralizovane, tak povediac od stola.

O praktickom využítí takto získaných informácií v politickom boji netreba nikoho presviedčať. Pekným príkladom zneužitia odpočúvania na politický boj bola činnosť SIS za Ivana Lexu v rokoch 1995 až 1998. Z politického zneužívania odpočúvania má však prospech najmä zadávateľ – ten, kto politicky odpočúvanie kontroluje. Iné možnosti sa však otvárajú, keď sa ten, kto má nie politickú ale faktickú schopnosť odpočúvať, rozhodne obchodovať s informáciami zaujímavými pre biznis. Zadávateľ – politický predstaviteľ alebo policajt – je totiž odkázaný na realizátorov. Teda tých, ktorí vedia odpočúvanie technicky zrealizovať.

Nazvime teraz toho, ktorý je schopný technicky realizovať odpočúvanie “technikom”. Čo by sa stalo, ak by “technik” nedostával zadania kryté súdnym rozhodnutím od politikov alebo policajtov, ale od niekoho iného, kto tieto informácie dokáže využiť alebo speňažiť? Začal by fungovať nový nelegálny trh s informáciami. Viaceré zverejnené skutočnosti naznačujú, že presne takýto “trh” s nelegálnymi odposluchmi na Slovensku už takmer dvadsať rokov funguje.

Predpokladajme teraz, že nelegálne odpočúvanie na Slovensku už dvadsať rokov organizovane prebieha. Odmyslime si tých, ktorí by mohli byť zadávateľmi nelegálneho odpočúvania a odberateľmi informácií z nelegálneho odpočúvania. Pokračujme teraz v téme tým, že skúsime zúžiť okruh osôb, firiem alebo štruktúr, ktoré “by mohli byť” naším “technikom”.

Ako už naznačuje slovo “technik”, jeho základnou spôsobilosťou musí byť znalosť technického zariadenia na odpočúvanie. A súčasne dostatočná moc, aby ho vedel využiť vo svoj prospech.

Odpočúvací systém začal na Slovensku fungovať za riaditeľovania Ivana Lexu v SIS. Tento systém využíva aj Policajný zbor SR a “vojaci”. Už viac ako pred desiatimi rokmi boli zverejnené podozrenia, že v tomto systéme boli vytvorené tzv. “zadné brány”, ktoré zainteresovaným osobám umožňujú využívať tento systém bez toho, aby o ich zásahoch do systému zostali stopy.

Vráťme sa teraz k otázke, “kto by mohol byť” naším “technikom”? Napadá mi niekoľko mien, firiem a štruktúr. Poďme sa teraz pobaviť o jednom z týchto mien.

V SIS zabezpečuje odpočúvanie technická sekcia, v žargóne nazývaná sekcia “K”. V rokoch 1995 až 1998 pracoval na tejto sekcii Ing. Ľubomír Lietava, ľavé meno Lupták, prezývka “malý Ľubo”. Táto prezývka pravdepodobne vznikla tým, že jeho šéfom bol Ľuboš Kožela a v bežnej rečí bolo treba rozlíšiť, o kom sa hovorí. Mimochodom, Kožela bol v roku 2002 pristihnutý inou SIS zložkou na neohlásenej ceste v Moskve, a neskôr pracoval pre významnú finančnú skupinu. Ale vráťme sa k “malému” Ľubovi.

V rokoch 1998 až 2003 pracoval ako zástupca šéfa sekcie “K”, neskôr krátky čas ako šéf sekcie “K”. Z funkcie bol odvolaný kvôli tomu, že bol vyšetrovaný v kauze nelegálneho odpočúvania Pavla Ruska. Súd ho oslobodil v roku 2007. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé nájsť odpoveď na otázku: Kto je najslávnejším klientom advokáta, ktorý sa vo veci obhajoby podozrivých z “nelegálneho odpočúvania” angažoval?

Táto kauza však kariéru “malého Ľuba nezastavila. Počas prvej Ficovej vlády pracoval Lietava ako šéf technickej sekcie u “vojakov”. V rokoch 2011 až 2012 pôsobil v dozornej rade spoločnosti SIGIN, a.s., ktorá zabezpečuje pre SIS technickú podporu odpočúvacieho systému. Od roku 2012 posobí ako šéf sekcie “K” v SIS.

Čo myslíte, mohol by byť Lietava naším “technikom”? Kto vie …

Faktom ale je, že indícia, že by niekto mohol realizovať nelegálne odpočúvanie, ešte nijako nedokazuje, že tak naozaj aj urobil. V tejto súvislosti je však zaujímavé, že Lietavu médiá opakovane označili za osobu, ktorá v roku 1995 zabezpečila nahratie rozhovoru LEXA – HUDEK a vyniesla túto nahrávku prostredníctvom Igora Cibulu na verejnosť. Lietava bol v tom čase príslušníkom SIS. Ak teda nahrávku naozaj zabezpečil a vyniesol, potom sa podieľal na nelegálnom odpočúvaní.

V tom čase pôsobil Lietava ako spolupracovník tzv. paralelnej tajnej služby, ktorú riadil Igor Cibula a Vladimír Mitro, a na práci ktorej sa podieľal aj Peter Tóth. Tzv. paralelnú tajnú službu tvorili vtedajší aj bývalí pracovníci SIS a polície. Títo ľudia zabezpečovali “odboj” voči Lexovej SIS a vynášali dôkazy o zneužívaní tajnej služby a polície v prospech Vladimíra Mečiara.

Ako mladý “opozičník” som sa vtedy niekoľkrát dostal do styku s takýmito materiálmi a bol som konfrontovaný s informáciami, ktoré sa týkali mojej osoby a mohli byť získané iba nelegálnym odpočúvaním. Čo som však zistil až neskôr, bola skutočnosť, že ľudia realizujúci nelegálne odpočúvanie v prospech Lexu, spolupracujúci s tzv. paralelnou tajnou službou, zostali na svojich miestach aj po návrate Vladimíra Mitra v roku 1998.

Otázka, ktorú si treba v tejto súvislosti položiť, znie: Ak sa príslušníci technickej sekcie SIS nebáli nelegálne odpočúvať Ivana Lexu a za Ivana Lexu sa nebáli vynášať informácie získané nelegálnym odpočúvaním tzv. paralelnej službe, nerobili tak v presvedčení, že nemôžu byť odhalení? A ak sa nebáli odhalenia v “Lexových časoch”, nemohli pokračovať v praxi nelegálneho odpočúvania aj po roku 1998? Systém zostal ten istý, ľudia s ním pracujúci zostali tí istí … . Ostáva nám len veriť, že tí ktorí dokázali systém šikovne použiť proti vlastnému riaditeľovi Lexovi v záujme boja za demokraciu, boli dostatočne morálne uvedomelí. A teda, že po roku 1998 preukázali takú profesionalitu a integritu, že napriek vedomosti o možnosti nelegálneho odpočúvania používali odpočúvací systém iba v zmysle zákona a v rozsahu oprávnení, ktoré im zákon umožňoval.

Zaujímavé je, že Ivan Lexa napriek opakovaným únikom zo sekcie “K” Koželu a Lietavu nevyhodil. Možno sa im ho podarilo preľstiť. Kto vie. Faktom ale zostáva, že dôveru Vladimíra Mitra si obaja Ľubovia zachovali a pokračovali v SIS aj po roku 1998. “Malý Ľubo” si dôveru zachoval dodnes. A tak ako šéf sekcie “K” tajnej služby odpočúva v pokoji ďalej.

P.S: Súčasný odpočúvací systém na Slovensku je podľa informácií z médií najstarší v Európe. Je taký starý, že už takmer nie je možná jeho technická podpora. Pre zjednodušenie, je to ako keď si chcete do mobilu nainštalovať novú aplikáciu, ale na jej fungovanie potrebujete operačný systém istej úrovne. Komu vyhovuje udržiavanie v chode “veterána” so “starožitným operačným systémom”?

Ak by bol spustený nový, už zakúpený systém, starý systém by bol nahradený. Ľudovo povedané “vypnutý”. Pre orgány činné v trestnom konaní by to bola dobrá informácia. Nový systém poskytuje oveľa širšie možnosti monitorovania komunikácie. Pre zločincov by to bola zlá informácia. Na rozdiel od súčasného stavu by nevedeli, komunikácia akými technickými prostriedkami by mohla byť bezpečná.

Zapnutie nového systému by však bolo najhoršou správou pre tých, ktorí nelegálne odpočúvajú – ak takí na Slovensku sú. Ich “zadné brány” v starom systéme by im boli nanič. Ak teda na Slovensku sú ľudia, ktorí žijú z nelegálneho odpočúvania, zo všetkých síl sa musia snažiť spochybniť nový systém a zabrániť jeho spusteniu. Inak ich biznis, moc a vplyv končí.

P.P.S: to be continued…