Nevešajme hlavy
- 5.4.2015
- Ignác Milan Krajniak
- Čítanosť: 5469
Nedeľná chvíľka poézie
Poznáte ten pocit, keď sa ráno tesne pred odchodom z domu pozriete do zrkadla a vidíte, že vyzeráte hrozne? Vidíte každú svoju vrásku, také veľké kruhy pod očami ešte nikto nikdy nemal. A ten nos… , s tým sa žiaľ nič nedá robiť.
Sami pred sebou si každý väčšinou pripadáme oveľa horší a škaredší ako naozaj sme.
Stačí sa však opýtať priateľa, ktorý vám nebude klamať, ako podľa neho vyzeráte. A ten okomentuje váš „strašný“ vzhľad z ranného zrkadla úplne inak:
„To trojdňové strnisko z teba robí bossa z wall street!“
alebo
„Fíha, tieto náušnice ti fakt pristanú!“
prípadne
„Ten nový účes ťa normálne o päť rokov omladil!“
A hneď je svet krajší, aj keď ešte možno skúsime neveriacky otázku „Naozaj?“
Slováci
Myslím si, že my Slováci na seba samých nazeráme podobne, ako na svoj vzhľad ráno v zrkadle. Vidíme všetky svoje chyby, ale neuvedomujeme si, že máme aj nejaké prednosti. Neuvedomujeme si tiež, že rovnaké alebo iné chyby majú aj ostatné národy.
Pred niekoľkými rokmi som na túto tému napísal jeden text. Dúfam, že vyznieva ako povzbudenie, aby sme sa zbytočne nehanbili za seba samých viac, ako treba.
Nevešajme hlavy
Každého z nás trochu zlostí,
keď z nás iní robia sprostých.
Najviac nás to zamrzí,
keď majú na to dôkazy.
Vtedy sa vždy naserieme:
Aj my na vás čosi vieme!
Ale doma v teplúčku
máme malú dušičku.
Chyby, tie má národ každý.
Netreba sa stále hanbiť,
v rámci našich možností,
máme zopár predností.
Na začiatok celkom stačí,
že nie sme žiadni udavači,
nie sme ani lakomí
a vieme sa zabaviť.
Aj keď občas chľastáme,
o blízkych sa staráme.
Keď je zlého priveľa,
vieme tresnúť do stola.
Kde sme boli pred sto rokmi?
Odvtedy sme rástli skokmi,
po sto rokoch niet pochybu,
hráme o dosť vyššiu ligu.
Netreba nám bičovať sa,
nie sme celkom hlúpa chasa.
Mnohí padli na cene
a my ďalej rastieme.
Keď nás doba pritlačí,
vieme sa aj posnažiť.
A keď trocha naštveme sa,
vieme streliť dve-tri esá.
Na začiatok celkom stačí,
že nie sme žiadni udavači,
nie sme ani lakomí
a vieme sa zabaviť.
Aj keď občas chľastáme,
o blízkych sa staráme.
Keď je zlého priveľa,
vieme tresnúť do stola.
Na začiatok celkom stačí …