Vážené dámy a páni,

budem teraz hovoriť o probléme rómskych osád. Na Slovensku žije viac ako 400 tisíc Rómov, z nich viac ako polovica žije v osadách. Takmer polovica Rómov teda žije lepšie alebo horšie, ale predsa len integrovaných do spoločnosti. O nich dnes hovoriť nebudem, pretože to nie je zásadný problém slovenskej spoločnosti. Budem hovoriť o probléme rómskych osád.

Prezident Kiska včera hovoril v parlamente o tom, že si máme dať všetci tento záväzok, citujem:

“Do desiatich rokov budú všetky rómske deti na Slovensku končiť základnú školu s porovnateľnými priemernými výsledkami ako nerómske deti.”

Ako ďalej prezident povedal, citujem:

“A zrátajme, koľko na to budeme potrebovať peňazí, pedagógov a sociálnych pracovníkov.”

Chcem teraz otvorene povedať, že presne takýto prístup je podľa mňa cesta do pekla. Prezident Kiska nevie o čom hovorí.

Ten záväzok, ktorý navrhol, je asi taký reálny, ako keby sme si dali záväzok, že do desiatich rokov bude na Slovensku minimálne 300 slnečných dní do roka. Záväzok je to pekný, ale jeho splnenie absolútne nemáme vo svojich rukách. Ak to prezident Kiska nevie, tak by som mu chcel teraz priblížiť slovenskú realitu.

Incest, fetovanie a šanca na vzdelanie

Vzdelanostná úroveň dieťaťa nezáleží len na snahe učiteľa alebo sociálneho pracovníka. Najdôležitejším je v tejto oblasti prístup rodiča. Aké predpoklady na schopnosť dobre sa učiť má dieťa, ktoré bolo splodené incestom? Nemáme nejaké historické štatistiky na túto tému? Pýtam sa, nebehá nám náhodou v rómskych osadách veľa detí, ktoré boli, Bohužiaľ, splodené takýmto incestom? Aké majú tieto deti predpoklady, že dosiahnu priemernú vzdelanostnú úroveň nerómskych detí? Malú, pán prezident Kiska. Veľmi malú.

Druhým faktorom, významne ovplyvňujúcim schopnosť rómskych detí na dosiahnutie aspoň priemerného vzdelania, je fetovanie. Už malé deti v predškolskom veku opakujú príklad svojich príbuzných a fetujú. Dokonca som na vlastné oči videl príklady matiek, ktoré dajú svojim deťom v kočíku pričuchnúť k vrecúšku s fetom, aby neplakali a oni s nimi nemali toľko starosti. Akú majú šancu deti, ktoré fetujú prakticky od narodenia, aby dosiahli aspoň minimálnu úroveň vzdelania? Malú, pán prezident Kiska. Takmer nulovú.

Prezident Kiska je presvedčený, že stačí spočítať, koľko musíme naliať peňazí na sociálnych pracovníkov a učiteľov, a potom sa do desiatich rokov rómsky problém zásadne zlepší. Musím povedať, pán prezident Kiska, že takto sa to robí už 25 rokov a výsledok je nula nula nič. Nalievanie peňazí do vzdelávania vyrieši rómsky problém približne rovnako, ako keď dávate pacientovi s ťažkým chronickým a zhoršujúcim sa zápalom paralen, aby mu klesla teplota. Môžete mu dať jeden, dva aj desať paralenov, ale jeho stav sa bude ďalej zhoršovať.

Najskôr zmena návykov, aby bolo koho vzdelávať

Zabudnime už konečne na mýtus a veľký omyl, že rómsky problém vyrieši vzdelávanie. Rómsky problém môžeme vyriešiť iba zmenami návykov rodičov rómskych detí. A zmenou motivácie rómskych rodičov a ich detí. Inými slovami, najskôr musíme rómskych rodičov priviesť k tomu, že incest sa nebude tolerovať. Nulová tolerancia k incestu. Potom musíme rómskych rodičov priviesť k tomu, že deti fetovať nesmú. Nulová tolerancia k fetovaniu detí. Najskôr musia rómski rodičia chcieť, aby sa ich deti dobre učili, a aby dosiahli čo najlepšie vzdelanie.

Ale dnes na to rómski rodičia kašlú. Prečo by na vzdelanie svojich detí nekašľali, keď v rómskych osadách vyrástli už tri generácie ľudí, ktorí na 90 percent nikdy nepracovali? Načo by im bolo akékoľvek vyššie vzdelanie? Na pozeranie televízie? Na prepíjanie sociálnych dávok? Načo by motivovali svoje deti, aby sa dobre učili, ak dnes dostanú viac peňazí na sociálnych dávkach, než keby pracovali? Pán prezident Kiska, tých deväťdesiat percent ľudí v osadách, ktorí nikdy nepracovali, sa vysmieva tým desiatim precentám ľudí z osád, ktorí pracujú, že prečo sú tak sprostí, že pracujú.

Dámy a páni, najväčším problémom v rómskych osadách je asociálne chovanie. A naším najväčším problémom je, že asociálne chovanie v rómskych osadách tolerujeme. Nikdy sme nepočuli o incestoch v rómskych osadách? Je incest asociálne chovanie? Ako je možné, že to štát toleruje? Nikdy sme nepočuli o fetovaní rómskych detí? Správajú sa rodičia, ktorí umožnia fetovať vlastným deťom, asociálne? Ako je možné, že tolerujeme takéto asociálne správanie? Nikdy sme nepočuli o tom, že rómski rodičia posielajú svoje deti kradnúť, pretože vedia, že ich deti za to nemôže štát zavrieť? Je zneužívanie vlastných detí na kradnutie asociálnym chovaním? Ako je možné, že tento štát to už 25 rokov toleruje? Ničia asociálni susedia Oskara Dobrovodského v Malackách už takmer desať rokov život svojim susedom? Ako je možné, že štát nedokáže roky vyriešiť asociálne chovanie ľudí z jedného dvora?

Viete, čo je riešením tohto problému? Nulová tolerancia k asociálnemu správaniu. Povedzme si otvorene: Považujeme za zlučiteľné s fungovaním tejto spoločnosti, aby dospelý zdravý človek nikdy v živote nepracoval? Ja to považujem za vrchol asociálneho správania sa. Ja to považujem za niečo, čo by sme mali verejne pranierovať a odsudzovať.

New York a nulová tolerancia

Keď nastúpil Rudy Guliani do funkcie starostu New Yorku, bolo to najnebezpečnejšie mesto na svete. Slušný človek sa večer bál ísť po ulici. O černošských a latinoamerických getách, kde noha policajta roky nevkročila, ani nehovoriac. Ako je možné, že dnes po tridsiatich rokoch, je New York jedno z najbezpečnejších veľkomiest na svete?

Môže za to stratégia “rozbitých okien”. Táto stratégia je založená na tomto: Ak je na ulici rozbité jedno okno, ktoré sa okamžite nezasklí, je to signál, že na tejto ulici nefungujú pravidlá hry. Je to signál, že na tejto ulici sa toleruje porušovanie civilizovaných pravidiel fungovania spoločnosti. Lebo, ako mi určite dáte za pravdu, v civilizovanej spoločnosti nie je rozbíjanie okien povolené.

Rudy Guliani vyhlásil v New Yorku nulovú toleranciu k porušovaniu zákona. A viete čím začal? Nie vraždami, znásilneniami alebo lúpežnými prepadnutiami. Začal najbežnejšími priestupkami. Preskočíš turniket a nezaplatíš lístok na metro? Basa. Síce na pár dní, ale basa. Zastriekaš sprejom vozeň v metre? Basa. Síce na pár dní, ale basa.

Newyorčania boli desaťročia zvyknutí, že sa vozia v pomaľovaných a špinavých vlakových súpravách v metre. A zrazu bolo metro plné policajtov, ktorí chytili každého sprejera. Po niekoľkých týždňoch boli súpravy metra trvale čisté. Ľudia zistili, že Guliani to myslí vážne. Ľudia zistili, že sa niečo zmenilo. A zistili to samozrejme aj páchatelia priestupkov.

Až potom začali policajti riešiť “no go” zóny . A vyriešili ich. Až potom začali riešiť aj náslinú trestnú činnosť. A vyriešili ju. Ako? K tomu sa na pôde parlamentu ešte vrátim.

STOP stav v rozširovaní nelegálnych osád

Teraz by som chcel prejsť k meritu tohto zákona. O čo nám ide? Máme tu desaťtisíce ľudí, ktorí si postavili nelegálne obydlia v rómskych osadách. Je to asociálne správanie? Myslím, že som dostatočne presvedčivo hovoril o tom, k čomu tolerancia asociálneho správani vedie.

Tento zákon chce začať so stratégiou nulovej tolerancie k asociálnemu správaniu. Nie je účelom totho zákona zbúrať všetky nelegálne alebo čierne stavby. Tento zákon má dať právomoc starostom a primátorom, aby mohli zbúrať nelegálnu alebo čiernu stavbu v dvoch prípadoch:

1. Ak ide o novú čiernu stavbu. Nejdeme teda teraz okamžite zbúrať všetky nelegálne rómske osady. K riešeniu tohto problému ako celku sa dostaneme v budúcnosti.
2. Ak ide o novú čiernu stavbu na cudzom pozemku a majiteľ pozemku požiada obec o zbúranie tejto stavby.

Nejde nám o to, aby sme zruinovali obce nákladmi na búranie čiernych stavieb. Chceme dať iba starostom oprávnenie, aby mohli zamedziť vzniku nových čiernych stavieb. Chceme dať starostom do ruky takpovediac “kladivo na čierne stavby”, aby mohli zabrániť zväčšovaniu problému, ktorý majú vo svojich obciach.

Ak obyvatelia rómskych osád zbadajú, že tu máme nulovú toleranciu k novým čiernym stavbám, nebudú ich stavať. Materiál predsa len niečo stojí. A počítať oni veľmi dobre vedia. Na každé euro sú veľmi citliví. Mimochodom, aby starostovia nemali s odstraňovaním nových čiernych stavieb žiadne náklady, dávam verejný prísľub, že som ochotný odstraňovať tieto stavby na vlastné náklady. Nebude ma to totiž stáť veľmi veľa – rád sa dohodnem s ľuďmi, ktorí stavajú legálne, že im takto získaný stavebný materiál za zlomkovú cenu predám.

Dámy a páni, z tohoto návrhu zákona nechceme vytĺkať politický kapitál. Ide nám o to, aby sme pomohli starostom obcí, ktorí si nevedia s drzými porušovateľmi zákona rady. My zatiaľ nemáme žiadnych starostov, riešime tým problém starostov zo všetkých politických strán.

Povedal som pred chvíľou, čo má byť účelom tohto zákona. Zabrániť asociálnemu správaniu ľudí, ktorí si stavajú nové domy na cudzích pozemkoch. Chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.

Asociálne správanie sa nedá zmeniť naraz a vo všetkom. Ale tuto môžeme začať. Lenže najskôr, na rozdiel od pána prezidenta Kisku, by sme si nemali maľovať nejaké chiméry toho, že nám tu v niečom pomôže zásadne vzdelanie. Vzdelanie nám v ničom nepomôže. Lebo vy nemôžete vzdelať nasilu niekoho, kto sa vzdelať nechce, lebo na to nevidí dôvod a nemôžete dotlačiť rodičov, ktorým je to putna, aby sa starali aspoň o to, nech tie deti nejaké vzdelanie dostanú.

Keďže sa snažím v každom svojom prejave v Národnej rade povedať príklad aspoň jedného biblického podobenstva, chcel by som upozorniť na jednu parafrázu z evanjelia podľa Lukáša. To je ten známy citát, ktorý by som pozmenil takto: Ak budeme my mlčať, myslím my predstavitelia štátu, ktorí sa máme starať o to, aby boli dodržiavané zákony, aby slušní občania boli chránení, tak potom budú hovoriť kamene. Vždy to tak skôr alebo neskôr bolo. Ak ľudia prestanú dôverovať tomu, že sa ich štát zastane, potom začnú dôverovať niekomu, kto bude používať kamene. A ja som presvedčený, že toto si určite drvivá väčšina z nás, ktorí tu sedíme, nepraje. Ďakujem vám za pozornosť.

P.S. Túto verziu prejavu som mal pripravenú na dnešnú rozpravu o novele stavebného zákona. Keďže som veľkú časť prejavu hovoril z hlavy, prednesená verzia sa mierne odlišuje od tejto písomnej verzie. Obe verzie sú obsahovo totožné.