Pokora podľa francúzskeho „Kuffu“ – kňaza a motorkára Guya Gilberta

  • 17.7.2017
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 11463
Viera a prístup k životu

Milan Krajniak (1973) je poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Je autorom knižného bestselleru Banda zlodejov, ako aj publikácií Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. V rokoch 1997-1998 slúžil u 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka v Žiline. Je ženatý, má jednu dcéru a žije v Bratislave.

Ako každý rok som si aj toto leto na niekoľko dní vypol mobilný telefón a utiahol som sa do dediny, kde sa muchy aj autobusy otáčajú, pretože ďalej už žiadna cesta nevedie. Žiadny facebook, žiadny internet, žiadny hluk. Iba pokoj a ticho prerušované štebotaním vtákov a kikiríkaním kohútov.

Po minulé roky bola mojou oázou pokoja rázovitá obec Osturňa v Zamagurí. Tento rok sa ňou stali Súlovce pod Trebíčom. Zobral som si zo sebou iba niekoľko kníh, okrem iného útlu knižku „Pokora“ od francúzskeho motorkára a kňaza Guya Gilberta, ktorý sa už desaťročia stará o svojich mladých „lotrov“, ako im s láskou hovorí. Z tejto knižky pochádza aj Príbeh o džbáne, ktorý som uverejnil už skôr. Gilbertove myšlienky mi pohladili dušu a priniesli radosť do srdca. Preto by som vám chcel niekoľko z nich sprostredkovať, možno urobia pokoj na duši aj vám.

„S pokorou je jeden problém – človek sa ňou nemôže pochváliť.“               Gene Brown

Niekto sa domnieva, že najväčšia zo všetkých cností je kresťanská láska. Ale kdeže. Pokora každému umožní, aby mal rád iných, aj sám seba.

Vždy hľadáme chybu u druhého. Náramne nás uspokojuje, keď môžeme konštatovať, že naši blížni nestoja za nič. Ale keď ide o nás, vyzbrojujeme sa advokátmi, pričom najzdatnejším sme my sami. Takýto zástanca má tú výhodu, že dokáže vyhmatnúť to najlepšie z nás, vie, že naše zámery sú krištáľovo čisté, naše hodnoty sú nespochybniteľné a naša nevinnosť nenapadnuteľná. Naučme sa nehovoriť neustále o sebe.

Pokiaľ kvôli niekomu rastieme, je to preto, že ten človek je pokorný a má nás rád. Pokiaľ nás zráža, je to známka jeho pýchy a zlých úmyslov.

Mám v sebe niečo dobrého, čo som nedostal od Boha? Veľa toho asi nebude… Tak ako by som sa mohol vychvaľovať?

Vo francúžštine sa povie pokora alebo skromnosť „humilité“. Toto slovo pochádza z latinského „humus“, čo znamená zem alebo pôda. Je to cnosť spojená priamo s tým, ako sme boli stvorení.

Pokorný človek trpí rovnako ako pyšný. Ale pokorný človek sa snaží nájsť vo svojom utrpení zmysel. Utrpenie nám dáva silu, pretože nám pripomína, že je tu niečo, čo nás presahuje. Vďaka pokore vidíme to najdôležitejšie, čo je očiam neviditeľné.

Začnite aj tie najprostejšie úkony vykonávať s láskou a zažijete neuveriteľné veci. Nesnažte sa nič ošvindľovať. Ak napríklad neradi zametáte, začnite zametať s láskou. Keď jete, vychutnajte si každé sústo. Ak s vami váš partner potrebuje hovoriť, naučte sa vyhradiť si čas a načúvať mu so všetkou pozornosťou, ktorú si zaslúži. Pokiaľ by ste najradšej najskôr robili ľahké veci, nechajte si ich na koniec.

Ak nemáme dosť pokory, aby sme žasli nad druhými, nie sme ničím.

„Pokora znamená podporovať druhého. Pokora znamená žasnúť nad tým, aké má ten druhý dobré vlastnosti a byť smutný z toho, že má aj nedostatky.“              

                                                                               Svätá Terézia

Nadávka, ktorú po tebe niekto hodí, spadne naspäť na jeho tvár ako pľuvanec. Nadávka, ktorú mu vyšla z úst pošpinila najskôr jeho. Ak sa zachováš rovnako, pošpiníš samého seba.

„Aj tak znovu zlyhám!“ To ja takisto, kamarát. Ale najdôležitejšie je, že to uznávame.

Ak povieme „podľa môjho skromného názoru“, väčšinou to znamená, že náš názor nie je vôbec skromný. Taký by mohol byť iba vtedy, ak by sme ním chceli vyjadriť obdiv k druhému.

Jedným z najkrajších prejavov pokory je, keď dokážeme počúvať niekoho, s kým nesúhlasíme. Snažím sa o to už roky. Už dopredu poznám argumenty – už som to mnohokrát počul, viem o tom – ale pokúšam sa počúvať naplno a bez prerušovania. Niekedy je pre mňa veľmi ťažké udržať sa. A potom sa zrazu rozhovor stočí veľmi zaujímavým smerom.

Každá ľudská bytosť má väčšiu cenu než jej nedostatky a chyby.

Prvým kanonizovaným svätým bol lotor ukrižovaný po pravici Krista. Jeho jediným dobrým skutkom bolo, že sa Ježiša zastal, keď ho na kríži zosmiešňovali. A potom Krista poprosil, aby si na neho spomenul, keď príde do Kráľovstva nebeského.

„Byť pokorný znamená prísť na pomoc tomu, kto má problémy, a pritom ho neodsudzovať.“ 

                                                                                      Sv. Vincent de Paul

„Vo sfére inteligencie nie je cnosť pokory ničím iným než schopnosťou venovať pozornosť.“ 

                                                                                           Simone Weilová

P.S. Niektoré myšlienky Guya Gilberta som redakčne upravil alebo skrátil. Jeho myšlienky o tom, ako byť autoritou slúžiacou iným, uverejním o niekoľko dní. Želám vám pekné, pokojné a radostné leto.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook