Pre nechápavejších ešte raz: Médiá a analytici sú mimo reality

  • 10.11.2016
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 9812
Spoločnosť

Ráno po amerických voľbách som dal na Facebook video. Ako hlavné poučenie z Trumpa som odporučil ľuďom, aby neverili skorumpovaným elitám, médiám, takzvaným analytikom a expertom. Zniesla sa na mňa spŕška kritiky, že zavádzam, lebo v počte hlasov nakoniec vyhrala Hillary, lebo prieskumy sa mýlili iba o štatistickú odchýlku, lebo skrytý volič sa nedá zmerať a podobne.

Mám k tomu len tri poznámky:

  1. Ako je možné, že New York Times ešte o tretej nad ránom SEČ dával Clintonovej 82 percentnú pravedodobnosť, že bude americkou prezidentkou a o pol hodinu už dával viac ako 80 percent Trumpovi? Za tú pol hodinu sa niečo prevratné stalo?
  2. Ako je možné, že slávny New York Times dával ešte v deň volieb Trumpovi v Pennsylvanii iba 11 percentú šancu na víťazstvo?
  3. Ako je možné, že dve prieskumné agentúry USC Trucking a TIPP vedeli Trumpovo víťazstvo odhadnúť a všetky ostatné pracujúce pre rôzne proclintonovské médiá to akosi nevedeli?

Je to preto, lebo novinári, analytici a experti viac cítia ako myslia. Nesprostredkúvajú ľuďom realitu. Oni sa snažia podsúvať ľuďom takú realitu, aká by podľa nich mala byť. Snažia sa ten nevzdelaný ľud vychovávať v súlade s „dobrom“ a „múdrom“, ktorému veria. Česť výnimkám, lebo aj takí sú.

Že ľudia dnes veria konšpiračným teóriám? Aj mňa to trápi. Ale ja za to nemôžem. Môžu za to tí, ktorí sa roky snažia v médiách vystupovať ako seriózne autority, a pritom ich odhad reality a vývoja je nulový. Ľudia sa opakovane presvedčili, že tie seriózne hlavy z médii sa už ikskrát skompromitovali. Im teda rozhodne veriť nebudú.

Mainstreamové médiá tvoria už dlhé roky virtuálnu realitu. Lenže táto virtuálna realita sa zráža s realitou, v ktorej ľudia naozaj žijú. A reálny svet ešte stále vyhráva nad tým virtuálnym. Zatvorenie oceliarne, v ktorej pracoval človek z Pennsylvánie, je pre neho dôležitejší problém, ako transgender záchody.

Filmová rola, v ktorej vystupujú médiá, sa v posledných rokoch zmenila. Namiesto úctyhodných strážnych psov demokracie tu dnes máme smiešne zvieratká zúrivo štekajúce na karavánu, ktorá prešla okolo nich. Ťažko povedať, čo ich viac desí. Či samotná karavána, alebo fakt, že ich táto karavána začína ignorovať.

Hlavný problém dnešného sveta je v tom, že skorumpované elity a média sa k normálnym pracujúcim heterosexuálnym ľuďom správajú v súlade so starým vtipom:

“Pane, vy ste na mňa zabudli?” 

“Nie. Ja som sa na vás vykašľal.”

Poznámka: Pre tých čitateľov, ktorí chcú do témy vniknúť hlbšie, odporúčam knihu Nassima Nicholasa Taleba „Antifragile“ a v nej pasáže o prognostikoch, ktorí sú v skutočnosti postgnostici.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook