Pri zrode demokracie boli traja homosexuáli a ich milostný spor

  • 18.3.2017
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 5838
Spoločnosť

Milan Krajniak (1973) je poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Je autorom knižného bestselleru Banda zlodejov, ako aj publikácií Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. V rokoch 1997-1998 slúžil u 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka v Žiline. Je ženatý, má jednu dcéru a žije v Bratislave.

.

V roku 514 pred Kristom vládli v Aténach bratia Hipparchos a Hippias. Najkrásnejším mužom Atén bol však Harmiodos, do ktorého sa Hipparchos zahľadel. Keďže však mal Harmiodos milenca, ktorým bol Aristogeiton, Hipparchos sa ich pokúsil rozoštvať. Tým však hlboko urazil city milencov,  tí mu prisahali pomstu a rozhodli sa Hipparcha zabiť. Obávali sa tiež, že ak nebudú konať prví, vladár sa im pomstí.

Jednej letnej noci sa celé Atény chystali na slávnosť Panaténaje, počas ktorej bolo mužom dovolené nosiť meč. Túto príležitosť sa rozhodli Harmiodos a Aristogeiton využiť. Podarilo sa im priblížiť dostatočne blízko k Hipparchovi a zaútočili na neho. Jeho telesná stráž bola sústredená na okolitý dav a nevšimla si, že nebezpečenstvo môže prísť aj od “celebrít”.

Atetnát bol úspešný, Hipparchos bol zabitý, Harmiodosa ochranka hneď po útoku zabila. Aristogeitona sa im však podarilo zajať živého. Niekoľko dní ho mučili, pretože z neho chceli dostať mená ostatných účastníkov sprisahania. Verzii o balení Harmiodosa Hipparchom a urazených citoch zalúbencov odmietali uveriť, ale nič iné im Aristogeiton nepovedal. Ani nemohol.

Vládcu Atén Hippiasa smrť brata hlboko zasiahla. Reagoval na ňu represáliami, ktoré len potvrdili krčmové reči, že v prípade vraždy Hipparcha nešlo o ľúbostný škandál, ale v skutočnosti o boj za slobodu. Budúci zakladateľ aténskej demokracie Kleistenes, v tom čase v emigrácii, samozrejme verziu o boji proti tyranii šíril a podporoval.

Kleistenes sa rok po Hipparchovej smrti rozhodol pre vojenskú akciu, ale jeho pokus o prevzatie moci Hippias odrazil. Nakoniec sa s pomocou Sparty Kleistenovi predsa len podarilo v roku 507 pred Kristom prevzať moc v Aténach a v roku 506 sa mu podarilo poraziť aj Spartu. V rámci budovania nového režimu potreboval Kleistenes aj mýty a hrdinov. A preto nechal uprostred Agory – miesta, kde sa stretával ľud, aby hlasoval, postaviť sochu dvoch tyranobijcov, mučeníkov a zakladateľov aténskej slobody: Harmiodosa a Aristogeitona.

Uprostred Atén tak stála socha dvoch nahých hrdinov s vytasenými mečmi, prvých mučeníkov demokracie. Dejiny píšu víťazi a občania hlasujúci vo voľbách majú radi veľké príbehy. Kleistenes Aténčanom takýto príbeh ponúkol a im sa zapáčil.

Koniec koncov, je súčasná doba veľmi odlišná od tej Kleistenovej? Nevidíme aj dnes, že v politike rozhoduje viac sila a príťažlivosť príbehu než fakty a logika? Ako konzervatívcovi mi nezostáva, než položiť čitateľovi provokujúcu otázku: V čom vlastne vidíme ten pokrok? Čas plynie, ale ľudské vášne zostávajú rovnaké. Nič nové pod slnkom. Nuž hľadajme aspoň Kleistenov, ktorí ľudské vášne dokážu využiť v prospech niečoho dobrého.

.

Zdroj: Tom Holland: Perský oheň, nakladatelství Dokořán 2007, s. 147-161


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook