Revolúcia úcty a pokoja. Nežiť podľa gorilých pravidiel.

  • 17.10.2014
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 10656
Revolúcia

Aj gorily v pralese majú svoje pravidlá a hodnoty. Najsilnejší vládne, ostatní ho poslúchajú. Keď vodca zavelí, ostatní robia, čo im povie. Slabší vodcu rešpektujú. Ak sa niekto nepodriadi, je zo spoločenstva vystrnadený.

Na Slovensku dnes platia podobné pravidlá a hodnoty. Veľkí a silní vládnu, my ostatní poslúchame a prispôsobujeme sa ich pravidlám. Uznávame realitu, že to tak je. Ale malo by to tak byť?

Chceme žiť v pralese? Chceme žiť podľa zákonov džungle? Chceme žiť ako gorily alebo ako slobodní ľudia?

Teraz by som chcel povedať jednu veľmi dôležitú vec:

Nadávame na gorily. Ale gorily sme my všetci. Nielen tie veľké, ktoré na Slovensku vládnu. Ale aj my, ktorí sa správame ako ich podriadení. My všetci sme ako tie gorily v pralese, pokiaľ rešpektujeme gorilie pravidlá a správame sa podľa nich.

Zmena na Slovensku nastane. Skôr alebo neskôr. A skôr skôr ako neskôr. Ide o to, aká to bude zmena. Ide o to, aby sme len nepomohli vymeniť súčasné silné gorily za budúce silné gorily. A inak bude všetko po starom. My všetci budeme ďalej gorily, budeme žiť v pralese a rešpektovať gorilie pravidlá.

Ak chceme na Slovensku zmenu, zásadnú zmenu, musíme sa prestať správať ako gorily a začať sa správať ako slobodní ľudia. Podľa pravidiel slobodných ľudí.

Schopnosť vzdávať úctu odlišuje človeka od zvieraťa. Odvaha vyžadovať úctu k ľuďom, hodnotám a Bohu odlišuje slobodného človeka od otroka.

Začnime teda tým, čo odlišuje človeka od zvieraťa: Začnime vzdávať a vyžadovať úctu.

 Vážime si aspoň seba samých?

Jedna veľká a silná gorila kedysi povedala: “Demokracia je na hovno systém. Volič o ničom nevie, volič je hovno. Volič vníma iba absolútny povrch.”  Tento výrok svedčí o hlbokom a úprimnom pohŕdaní ľuďmi. Tento výrok svedčí o neuveriteľnej pýche a vyvyšovaní sa autora.

Ale nemala táto gorila v niečom pravdu, keď o nás takto hovorila? Ak nie sme “hovná”, ako je možné, že táto gorila dnes ovláda naše zdravotníctvo, skupuje ďalšie a ďalšie nemocnice a nikto sa proti tomu ani neozve? Ako je možné, že táto gorila skupuje médiá jedno za druhým a napriek vyššie uvedenému výroku si nám dovolí kázať o slobodnej spoločnosti a etickom podnikaní?

Ako je to možné? Pretože to veľkogorile a jej kolegyniam dovolíme. Pretože sa správame ako ovládané malé gorily a nie ako slobodní ľudia. Chyba je v nás. Slobodný človek uplatňuje slobodnú vôľu. My slobodnú vôľu neuplatňujeme.

Ak by sme ju uplatňovali a vyžadovali by sme voči sebe úctu ako voči slobodným ľuďom, nemohli by sme byť poistení v Dôvere, nemohli by sme mať účet v Prima banke, nemohli by sme kupovať mäso od MECOMu, nemohli by sme mať predplatený Trend alebo kupovať Plusku. A určite by sme nechodili nakupovať do nákupného centra Bory, ktoré sa práve Penta chystá s veľkou pompou otvoriť v Bratislave.

Všetky naše veľké gorily sa spoliehajú na to, že sa budeme správať ako malé gorily. A budeme rešpektovať gorilie zákony. Spoliehajú sa, že aj tak nemáme na výber. Vedia napríklad, že ak je niekde iba jedna nemocnica – tá penťácka – musíme chodiť do nej.

V niečom nám teda veľké gorily naozaj môžu vziať slobodu rozhodovania. Ale byť človekom, byť slobodným človekom, je v skutočnosti stav duše a mysle. Je to pevne zakorenený návyk, že budeme vyžadovať úctu k človeku všade tam, kde sa to reálne dá. A toto nám nikto vziať nemôže.

Každý z nás má každý deň desiatky možností, ako prejaviť inému človeku úctu. Každý z nás má každý deň niekoľko príležitostí, kedy môže napomenúť iných, aby prejavili úctu ďalším ľuďom.

Napríklad tým, že vstaneme v autobuse a pustíme sadnúť staršieho pána. Alebo požiadame mladíka, aby pustil sadnúť staršiu pani. Alebo napríklad tým, že zastaneme autom na prechode pre chodcov a trpezlivo počkáme, kým prejde na druhú stranu aj ten najpomalší.

Vzdávajme úctu tým, ktorí sa v dnešnej dobe rozhodli prijať a vychovávať svoje deti. Napríklad tým, že budeme trpezlivejší, ak nás ich malé ratolesti budú niekde na chvíľu vyrušovať. Vzdávajme úctu starším a ľuďom, ktorí starším pomáhajú žiť dôstojne ako slobodným ľuďom.

Vzdávajme úctu tým, ktorí držia svoje slovo. Nielen v bežnom ale aj vo verejnom živote. Ak budeme blahosklonne tolerovať klamstvá vo verejnom živote, správame sa ako malé gorily v pralese a žijeme podľa gorilých pravidiel.

Odpoveď na pýchu veľkogoríl

Akú podporu majú od nás dnes ľudia, ktorí sa nám aspoň snažia neklamať? Žiadnu. Odbijeme ich tým, že aj tak každý klame a každý chce hrabať iba pre seba. A presne to sa nám snažia veľké gorily nahovoriť:

“Nemáte na výber. Všetci sú rovnakí. Nič sa nikdy nezmení. Rešpektujte gorilie pravidlá a my hodíme pár odrobiniek od svojho stola aj vám.

My sme rozumné veľké gorily. Uvedomujeme si, že keď vám nehodíme aspoň pár odrobiniek, nebude mať kto na nás robiť.”

A tu sme pri podstate problému. V skutočnosti sú veľkogorily závislé od nás. Nie my od nich.

Rozhodnutie, či sa budeme ďalej správať ako malé gorily v pralese a budeme žiť podľa gorilých pravidiel, záleží iba od nás. Stačí, ak sa každé ráno pozrieme do zrkadla a rozhodneme sa, koho tam vidíme: Malú gorilu alebo slobodného človeka s ľudskou dôstojnosťou?

Ak ráno uvidíš v zrkadle malú gorilu, nič sa nedeje. Tento deň prežiješ ako každý iný. Ale ak raz ráno uvidíš v zrkadle slobodného človeka, môžeš si slobodne vybrať, akým spôsobom ním dnes budeš.

Nemusíš odhodlane vyraziť do ulíc, nájsť prvú veľkogorilu a tresnúť jej po papuli. To by bolo bláznovstvo. Ale môžeš hľadať v uliciach človeka, ktorému vzdáš úctu ako rovný rovnému. Ako slobodný človek slobodnému človeku.

A možno zistíš, že nie si sám, kto v tento deň vstal ako slobodný človek. Možno vtedy, keď sa stretneš vo dverách s iným slobodným človekom. Vo chvíli, keď sa budete ponúkať a dávať si prednosť, si pozriete do očí a … Prebehne akási iskra, porozumenie, naladenie na tú istú frekvenciu.

Nedá sa to popísať slovami, ale ty budeš v tom okamihu s istotou vedieť, že ste už dvaja. Keď sa na druhý deň ráno pozrieš do zrkadla a nebudeš si istý, či je tam v ten deň malá gorila alebo slobodný človek, rozhodneš sa pre slobodného človeka. Už len preto, aby si toho druhého slobodného človeka zo včerajška nenechal v tom samého.

Čo teda vlastne navrhujem? Aby sme prestali rešpektovať gorilie pravidlá. Aby sme sa začali správať ako slobodní ľudia. Aby sme na Slovensku šírili kultúru slobodných ľudí. Každým skutkom vzdania úcty inému človeku sa naša spoločnosť približuje k spoločnosti slobodných ľudí a vzďaľuje od pravidiel džungle.

Áno, vyzývam na revolúciu. Na revolúciu úcty a pokoja. Na revolúciu, ktorá sa bude šíriť po Slovensku tým, že sa k sebe budeme správať ako slobodní ľudia k slobodným ľuďom. Teda s úctou.

Mimochodom, toho sa naše veľkogorily najviac obávajú. Lebo ak by sme sa začali k sebe správať s úctou, potom by už veľkogorily nemohli tvrdiť, že sú ako my všetci, iba šikovnejší a úspešnejší. Boli by demaskované.

Už aj preto to skúsme. A možno zistíme, že nás slobodných ľudí, ktorí sa chcú k sebe správať s úctou ako slobodní ľudia, je na Slovensku veľká väčšina. A potom našim veľkým a arogantným gorilám pokojne povieme:

“Choďte žiť niekam inam. My sme tu slobodní ľudia a žijeme podľa pravidiel slobodných ľudí. Vy gorily medzi nás nepatríte”.

Už teraz sa na to teším.

P.S: Ešte malý dodatok k rozlúčke s našimi veľkogorilami:

Choďte v pokoji. Ale svoj podiel na národnom bohatstve necháte tu. Ten vám nepatrí. Patrí nám, slobodným ľuďom.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook