Slovenský internetový svet zaplesal nadšením. Našiel sa novodobý hrdina, ktorý uprednostnil vlastné presvedčenie pred politkárčením a túžbou po moci. Martin Dubéci odišiel zo Siete a prestal robiť pre Radoslava Procházku.

Príbeh spolupráce Dubéciho s Procházkom mal niekoľko vývojových štádií. Najskôr bol Dubéci angažovaný bloger, ktorý ako dobrovoľník pomáhal v prezidentskej kampani. Neskôr bol Dubéci v kampani poverovaný stále dôležitejším a zodpovednejšími úlohami. Nakoniec sa stal šéfom prezidentskej kampane.

Vtedy sa mu stala nemilá vec. Ako sa vtedy sťažoval viacerým ľuďom, prišiel do styku s igelitkami, ktoré neboli plné iba Procházkových letákov a podpiskariet. Ale vtedy zásadový aktivista ctiaci si hodnoty tretieho sektora ešte neodišiel. Jeho hviezda u Procházku stúpala, bol poverovaný aj veľmi chúlostivými úlohami. Cítil, že má dôveru. Mal pred sebou veľkú perspektívu.

Tesne po prezidentských voľbách prišli problémy s vysvetľovaním financovania Procházkovej kampane. Nesedeli čísla a ani bločky. Na niekoho musela byť hodená vina. A Radoslav Procházka na tlačovej konferencii zotrel Dubéciho ako malého chlapca. On, čistý a transparentný Procházka, dôsledne Dubéciho upozorňoval, že všetko má byť transparentné a čisté ako detská riťka. Ale tí chalani vrátane Dubéciho to pokašľalli.

Ale ani vtedy zásadový aktivista Dubéci, nadovšetko si ctiaci hodnoty tretieho sektora, ešte neodišiel.  Aj keď dobre vedel, že za pochybenia v kampani nemôže. Veď to predsa k politke patrí, kryť svojho lídra a vyžierať za neho jeho prúsery, alebo nie?

Keď sa zakladala Sieť, Dubéci sa mal stať šéfom volebného štábu perspektívnej strany. Ale na jeho prekvapenie mu Procházka oznámil, že bude vymenovaný niekto iný. Ale ani vtedy Dubéci neodišiel. Ešte stále mal malú kanceláriu a stále mal kľúče od vchodu do priestorov Siete. Stal sa šéfom analytického oddelenia. Nemohol už o veciach rozhodovať, ale mohol sa k nim aspoň vyjadriť. Jeho degradovanie verejnosť nepostrehla, tak naďalej navštevoval tlačovky Siete, písal blogy a tváril sa dôležito.

Nakoniec sa stal šéfom Alfy, ktorý sa mal stať akýmsi think tankom Siete. Ani vtedy ešte Dubéci neodišiel. Možno aj preto, že Procházka nakoniec na činnosť Alfy zohnal nejaké finančné prostriedky.

Lenže postupne stala absencia akéhokoľvek Dubéciho vplyvu na Radoslava Procházku a chod Siete úplne zrejmá. Alfa sídlila v Cvernovke, teda kilometre od sídla strany Sieť. Dubéci mal veľa času pýtať samého seba, načo to vlastne robí a kam sa to zo šéfa Procházkovho štábu dopracoval…

A dnes zrazu Dubéci pochopil, že utečenecká kríza si žiada rázne činy. Ako sa vyjadril, “Môj problém teda nie je so stranou ako takou, skôr s celou politickou triedou, čo nevie prísť so stanoviskom, ktoré by podľa môjho názoru rozumne reflektovalo túto krízu.”

Dubécimu tiež vadí, že “popri tom sa zabudlo na to, že strany by mali byť aj obsahovo autentické. A to nie je len vec Siete, to je vidieť pri všetkých stranách. Nie som si istý, či pekné bilbordy povedú k systematickým zmenám.”

Bývalý šéf Procházkovho volebného štábu dnes zistil, že pekné bilboardy nemusia viesť k systémovým zmenám. Dubéci sa nás snaží presvedčiť, že mu ide o hodnoty a odborné riešenia. Škoda, že si na hodnoty a princípy spomenul až potom, ako stratil v Sieti aj posledné zvyšky vplyvu.

Dubéci si skúsil zahrať hru na moc a vplyv. V Sieti prehral všetko a odchádza z nej ako lúzer. Ešteže máme utečeneckú krízu, ktorú si na seba Dubéci cudne navliekol ako prikrývku. Ale v skutočnosti je nahý.