Miroslav Beblavý pôsobil počas druhej Dzurindovej vlády (2002 – 2006) ako štátny tajomník ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny. Jeho šéfom bol vtedy minister Ľudovít Kaník.

V rou 2005 čelil Kaník škandálu, že ako minister požiadal štátnu Slovenskú agentúru cestovného ruchu o dotáciu na vlastný hotel Grand Matej v Banskej Štiavnici. Dotácia mala byť vo výške 22 miliónov Sk. Po zverejnení tejto informácie Kaník nakoniec žiadosť stiahol a financoval rekonštrukciu z úveru.

Na jeseň 2005 to vyzeralo, že Kaník tento škandál ustojí a na poste ministra zostane. Vtedy však na neho začal žalovať jeho štátny tajomník Beblavý. Vypracoval materiál s názvom  “Podklad pre predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a podpredsedu vlády Ivana Mikloša ku kauze Minister Kaník a eurofondy zo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch”

Okrem Kaníka sa v ňom sústredil na povereného riaditeľa Sekcie riadenia Európskeho sociálneho fondu Jána Rudolfa. Kaník vymenoval Rudolfa do funkcie napriek Beblavého nesúhlasu. Preto začiatkom októbra 2005 Beblavý v spomínanom materiále argumentuje, že je Rudolf nekvalifikovaný a v prijímacom konaní uviedol nepravdivé údaje. Napríklad Rudolf údajne uviedol, že hovorí plynule po anglicky a podľa Beblavého nehovoril.

Na záver materiálu Beblavý uvádza:

„Vzhľadom na tieto fakty a z nich vyplývajúce závery nepovažujem za možné ďalej spolupracovať s ministrom Kaníkom ako jeho štátny tajomník, keďže došlo k narušeniu mojej základnej dôvery voči ministrovi, jeho charakteru a etike. Preto ponúkam svoju rezignáciu.“

Premiér Dzurinda nechcel pred voľbami riskovať pokračovanie škandálu na ministerstve práce (Beblavého manželka bola šéfka Transparency International Slovensko), a preto Kaníka odvolal. Na jeho miesto však nevymenoval Beblavého, ale Ivetu Radičovú.

V roku 2010 sa Miroslav Beblavý rozhodol kandidovať na poslanca NR SR na kandidátke SDKÚ. Spolu s ním kandidoval aj Ľudovít Kaník. A potom spolu sedeli aj v poslaneckom klube SDKÚ. V roku 2012 kandidoval Miroslav Beblavý opäť, na kandidátke SDKÚ bol na čísle 20. Ľudovít Kaník kandidoval ako číslo 18. A potom spolu opäť sedeli v poslaneckom klube SDKÚ.

Otázkou je, kde zostali v rokoch 2010 a 2012 Beblavého výhrady voči Kaníkovmu charakteru a etike? Asi dobre zamknuté v kúte špajze. Niekedy sa reči o strate základnej dôvery voči Kaníkovi hodia, napríklad keď je na obzore povýšenie na ministra. A niekedy sa reči o nedôvere ku Kaníkovi nehodia, keď ide o Beblavého zvolenie za poslanca.

Beblavý je už roky dobrý v tom, že vie transparentne mlčať. Keď kandidoval za SDKÚ, k financovaniu sa akosi nevyjadroval. Keď mal Prochádzka škandál s nahrávkou, Beblavý sa akosi nevyjadroval. Keď sedí v predsedníctve Siete s človekom, ktorý pridelil zmluvičku ujovi, kamarátovi a mame, Beblavý je tichúčko. Keď je kancelárom Siete človek, ktorý prideľoval eurofondy šedej eminencii Siete Baranovi, Beblavý opäť mlčí. Prideľovanie eurofondových dotácií je totiž problém iba vtedy, ak sa to týka Kaníka alebo Paškovcov. Keď ide o Sieť, to je niečo úplne iné.

Ale možno, keď príde ten správny čas, Beblavý opäť prehovorí. A možno nám čosi nažaluje aj na Procházku. Ale to až vtedy, keď stratí Procházka jeho dôveru kvôli svojmu charakteru a etike…

P.S. Celý Beblavého hanopis na Kaníka je pre záujemcov k dispozícii na nahliadnutie.