“Blogerka” Macúchová. Cibulova obľúbená žiačka.

  • 18.9.2014
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 13749
Postavy a postavičky

Čo majú spoločné Peter Tóth, Milan Žitný a Alexandra Macúchová? Každého z nich dokázal Igor Cibula v správnom čase osedlať a použiť ich ako svoho bieleho koňa.

Alexandra Macúchová, novinárka “šporťáčka”, publikovala od roku 2011 na svojom blogu celkovo 67 článkov. Za prvé dva roky publikovala 10 článkov – o obrane spravodajských služieb, o volejbale, o Rihanne, Radioheade či o povinnom čipovaní psov. Texty majú jednotnú úpravu, neexistujú v nich odseky.

Potom sa ale niečo zmenilo. Za niečo vyše roka, od leta 2013 až dodnes, publikovala Macúchová 52 článkov. Zmenila sa úprava jej textov a zmenili sa aj témy. Zo všobecných tém sa stali témy aktuálno-politické. A niektoré témy sa pravidelne opakujú. Viac ako štvrtina jej textov, konkrétne 16, spočívala v útokoch na Daniela Lipšica a Novu. Tieto útoky väčšinou kopírujú tvrdenia anonymných protilipšicovských serverov a blogerov vzniknutých potom, ako začal Daniel Lipšic vyšetrovať kauzu Gorila. Na druhej strane, takmer štvrtina Macúchovej textov, konkrétne 13, je zaľúbene pozitívna smerom k Radovi Procházkovi.

Okrem toho sa Macúchová zastáva Edwarda Snowdena a v otázke krízy na Ukrajine zastáva “protimajdanovské” stanoviská. Z analytického hľadiska je zaujímavé jej tvrdenie “Pri udalostiach na Majdane zomrelo viac prívržencov Janukoviča ako na celej východnej Ukrajine ľudí dokopy v dôsledku nepokojov”. Na jej ospravedlnenie uvádzam, že išlo o tvrdenie z konca apríla tohto roku.

A kde je v Macúchovej textoch Igor Cibula? Obrazne povedané – takmer všade. Macúchová sama Igora Cibulu cituje. Považuje ho za autoritu v “spravodajskej oblasti”. Samotný Igor Cibula sa o Macúchovej vyjadril, že je jeho “obľúbená žiačka”. Kto vie, či to myslel len v tom zmysle, že jej prednášal o spravodajských službách na vysokej škole? Ich vzájomný pozitívny vzťah sa prejavil aj tým, že Alexandra Macúchová moderovala minuloročnú výročnú konferenciu Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov, ktorej je Igor Cibula dlhoročným predsedom. Mimochodom, úlohu moderátora výročnej konferencie nezveruje Cibula len tak hocikomu. V minulosti tieto konferencie moderoval napríklad Peter Tóth.

Igor Cibula začínal v šesťdesiatych rokoch ako novinár. Od roku 1968 pôsobil krátko ako spravodajský dôstojník komunistickej rozviedy. Bol školený v oblasti dezinformácií. Ako sa hovorí, čo sa za mladi naučíš, neskôr akoby si našiel. Cibula bol pripravovaný na vyslanie do zahraničia. K nemu ale v dôsledku ruskej okupáciu už nedošlo.

Igor Cibula sa do oficiálnej spravodajskej činnosti zapojil až po roku 1989. Okrem práce v tajnej službe však pôsobil ako novinár a vo svojich článkoch v Národnej obrode pomáhal “vyrábať” Vladimíra Mečiara.  V marci 1991 bol autorom Kňažkovho televízneho prejavu, ktorý bol spúšťačom vzniku HZDS. Lenže potom bola jeho úloha prevalená a Igor Cibula už nemohol ovplyvňovať verejnú mienku priamo pod krytím novinára.

Ako skúsený a šikovný spravodajský dôstojník sa však Cibula vedel vynájsť a postupom času si dokázal nájsť svojich koníkov, prostredníctvom ktorých púšťal do prostredia to, čo práve potreboval. Pri nadväzovaní vzťahu so svojimi koníkmi využíval presne to, s čím mal sám skúsenosti. Využíval túžbu ľudí po verejnom uznaní a rešpekte spočívajúceho v tom, že sa môžu pochváliť lepšou informovanosťou ako ich iní píšuci kolegovia.

V druhej polovici deväťdesiatych rokov bol jeho protežantom novinár SME Peter Tóth, ktorý sa stal aj oficiálnym spravodajským dôstojníkom s krytím novinára. Prostredníctvom Igora Cibulu sa Peter Tóth zoznámil nielen s ľuďmi zo spravodajskej komunity ale napríklad aj s Mariánom Kočnerom. Mimochodom, aj o Tóthovi sa Cibula kedysi vyjadroval ako o svojom “obľúbenom žiakovi”.

V čase protimečiarovskej opozície sa Cibula dokázal zmieriť aj so svojím úhlavným nepriateľom Milanom Žitným, ktorý ho demaskoval ako autora Kňažkovho prejavu a ako spravodajského dôstojníka. Cibula mu počas prvej Dzurindovej vlády podhadzoval informácie, ktorými sa potom Žitný vykazoval ako vlastnými. V rokoch 2001 až 2005 došlo medzi Žitným a Cibulom ku konfliktu kvôli kauze nelegálneho odpočúvania. Táto kauza totiž ohrozovala Jozefa Šáteka, ktorého Žitný údajne roky riadil a vyberal mu aj spolupracovníkov. Neskôr sa ale opäť zmierili a dnes patrí Žitný medzi prominentných prednášateľov na Cibulových výročných spravodajských konferenciách.

Igor Cibula je príkladom pravdivosti porekadla, že živočíšny druh “bývalý spravodajský dôstojník” sa v prírode vyskytuje podobne často ako Yeti. Všetci o ňom hovoria ale nikto ho ešte nevidel. Raz spravodajský dôstojník, navždy spravodajský dôstojník. Cibulu ženie neustála túžba “byť v hre”. Počas prvej Ficovej vlády bol jeho koňom okrem iných Peter Gabura. Angažoval sa v kauze Malinová. Počas Radičovej vlády sa snažil prostredníctvom Mariána Balázsa ovplyvňovať premiérku Ivetu Radičovú. Ale súčasne huckal Igora Matoviča, aby skúšal politicky “vydierať” Radičovej vládu. A v tom istom čase podsúval informácie Jánovi Slotovi a Andrejovi Dankovi v SNS. Čiperný penzista. O Cibulových aktivitách by sa toho dalo ešte veľa napísať, ale ako rámcový obraz to momentálne stačí.

Mladučká Alexandra Macúchová je len ďalšou v rade tých, ktorých dokázal Igor Cibula počas svojej 45 ročnej spravodajskej kariéry namotať a použiť vo svoj prospech. Osobne sa na Alexandru nehnevám. Cibulovi naleteli aj oveľa ťažšie kalibre, ako je mladá a neskúsená novinárka túžiaca po uznaní.

P.S: Na Slovensku sa pretĺka viaceho bývalých spravodajských dôstojníkov, ktorých príbehy sú smutné. Túžia po uznaní, túžia po rehabilitácii, túžia po návrate do oficiálnej činnosti. Ale musia sa aj niečím živiť. V lepšom prípade sa im podarilo stať sa žoldniermi u nejakého slovenského oligarchu alebo finančnej skupiny. V horšom prípade sa z nich stávajú “mediálni nájomní vrahovia”, ktorí za peniaze “mediálne zabíjajú” hocikoho, za koho im niekto zaplatí.

P.P.S: Nedávno mi Igor Cibula prostredníctvom mne blízkeho človeka odkázal, že on s tými anonymnými špinavosťami proti Nove a mne osobne nemá nič spoločné. K tomu sa mi okrem tohto textu žiada uviesť iba jediné: Ak existujú traja ľudia, ktorým neverím ani to, ako sa volajú, Igor Cibula je určite jedným z nich.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook