„Nemravná podstata antisemitizmu je čosi, čo možno iba ťažko spochybniť. Riaditeľ inštitútu pre ľudské práva sa v debatách často označuje za člena rodiny, ktorá bola antisemitizmom a nacizmom výrazne postihnutá. Antisemitizmus vidí často aj tam, kde s ním niekto len obyčajne nesúhlasí. Verejne proti prejavom nenávistných a štvavých prejavov vystúpil neraz a boj proti hatespeechu tvorí značnú časť agendy ním vedenej organizácie. O to viac prekvapí, že ak sa čohosi takého zjavne dopúšťajú ľudia, ktorí s ním súhlasia, ponechá bez akéhokoľvek protestu a dokonca sám pridáva vyjadrenia, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiaden solídny nacista.

A tak sa Weisenbacher s kamošom najskôr hecujú v zosmiešňovaní veriacich a nadávkach proti Milanovi Krajniakovi, aby neskôr rozvinuli svoje životné vyznania v plnej kráse: vtedy sa môžeme dozvedieť, že kresťania „sa klaňajú priklincovanej mŕtvole s handrou na ohanbí a ja sa im za to budem vysmievať.“ Neskôr zábava graduje vo vyjadrení „Wow, kresťania hľadajú pravdu? Ja som myslel že pravda je pre nich mŕtvy židovský pankhart, veď to vypisujú kade tade“ – a Weisenbacher nič. Naopak, pridáva ďalšie tolerantné teórie o kresťanoch: „Necítim potrebu nikomu dávať nijakú dobrú zvesť, nech si žijú svoje posrané životy a ja si budem svoj podarený. Nejaké potreby mám, keď proti mne chcú organizovať refenrendum, alebo ma zastreliť.“ Podporovatelia referenda sú preňho „zmrdi.“

Podotýkam, že zďaleka nejde o ojedinelý exces. V posledných mesiacoch sú verejne dostupné vyjadrenia P.W. skutočne vymknuté z kĺbov a svedčia o postupnej strate súdnosti. Intolerantne a skratovito útočí na cirkevných predstaviteľov, veriacich, neveriacich, ktorí s ním nesúhlasia, na politikov, na kohokoľvek, kto si dovolí ho upozorniť, že prelamuje hranicu, ze ktorou končí slušná spoločnosť. Riaditeľ inštitútu, ktorý si kladie za cieľ „realizáciu základného ideálu ľudských práv a to, aby platili pre všetkých a všetky rovnako“ v skutočnosti delí občanov krajiny do rôznych nerovnoprávnych kategórií a verejne sa posmieva veriacim, označujúc akékoľvek náboženstvo za zdroj zla. Antisemitizmus mu zjavne neprekáža, ak sa ho dopúšťajú jeho spriaznené duše.

Weisenbacher už deň po útoku zverejnil na portáli jetotak.sk blog, v ktorom sa hneď v prvej vete stihol pochváliť potriasaním ruky s francúzskym veľvyslancom. V tej istej vete však stihol dať do súvisu „lokálnych topiteľov mlynským kameňom a pastierov kultúry smrti“ s vraždiacimi monštrami a potom v celom texte plnom syntaktických a gramatických chýb podsúva kauzalitu medzi masovou vraždou a vystupovaním veriacich na Slovensku. Silná káva. Zďaleka nie jediná. Vriaci facebook je podobných teórií plný.

Medzi prejavením názoru a vraždou je priepastný rozdiel. Medzi nadávkou v maili a guľkou z kalašnikova už ani rozdiel väčší byť nemôže. „