Drzosť nad drzosť. Bez “kože na tvári”. Penta story 7.

  • 19.10.2014
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 24994
Mordor Penta

Poznáte výraz “nemá kožu na tvári”? Používa sa na ľudí, ktorí sú vám schopní tvrdiť aj najväčšie nehoráznosti priamo do očí, a to bez mihnutia brvy. Výraz “nemajú kožu na tvári” mi prišiel veľakrát na myseľ, keď som písal tento diel Penta story.

Záujem chrániť malých akcionárov bol zámienkou rozdelenia VÚB kupónu na Intermark a Istrofin. V Intermarku si Penta spolu s ďalšími do roka rozdelila miliardy korún. Za pomoci peňazí z Istrofinu si Penta kúpila okrem iného budovu v centre Bratislavy a urobila si z nej svoje sídlo. Malým akcionárom zostali v Istrofine oči pre plač.

A v tejto situácii, rok po “skešovaní” Intermarku, mal Jaroslav Haščák tú drzosť, aby sa začal v médiách prezentovať ako hovorca malých akcionárov. Postavil sa do čela “spravodlivého” boja malých akcionárov, ktorých chce okradnúť veľký akcionár – konkrétne štát. Ako k tomu došlo?

Slovenská poisťovňa a IRB

V roku 1999 musela nová vláda riešiť problém krachujúcich štátnych finančných inštitúcií, ktoré jej zanechala predchádzajúca vláda HZDS. Problémy štátnych bánk a Slovenskej poisťovne boli spôsobené najmä nesplácanými úvermi. Napríklad takými, aký dostala Pentum s.r.o. na nákup akcií VÚB kupónu. Alebo tým, že štátne banky predávali svoje aktíva pod cenu. Napríklad aj predajom VÚB invest holdingu s aktívami 1,67 miliardy korún za 110 miliónov korún spoločnosti EUPRO pod kontrolou Penty.

Vláda sa rozhodla riešiť tento problém z krátkodobého hľadiska záchranou štátnych bánk a z dlhodobého ich následnou privatizáciou. V prípade štátnej Investičnej a rozvojovej banky (IRB) – v tom čase v nútenej správe – mala túto banku zachrániť Slovenská poisťovňa a následne mali byť IRB aj Slovenská poisťovňa sprivatizované.

Slovenská poisťovňa už pred tým kapitalizovala svoje pohľadávky voči IRB v hodnote 2 miliardy korún, ktoré jej nebola IRB v nútenej správe schopná splatiť. Poisťovňa za to dostala akcie IRB v hodnote 432 miliónov korún. Vznikla je teda strata 1,6 miliardy Sk. Túto stratu mali uhradiť všetci akcionári poisťovne.

Lenže 10 percentným akcionárom Slovenskej poisťovne bola Penta. Iba pripomíname, že tieto akcie poisťovne dostala za 110 miliónov korún v rámci kúpy celého VÚB invest holdingu. Šéfom VÚB investu bol do januára 1999 Jozef Oravkin, šéfom VÚB invest holdingu bol do leta 1998 Karol Melocík, v orgánoch spoločností holdingu pôsobil aj Ľuboš Ševčík – mimochodom dnes predseda predstavenstva Privatbanky vo vlastníctve Penty.

Pente začala tvrdiť, že stratu Slovenskej poisťovne spôsobil štát svojimi zlými politickými rozhodnutiami v minulosti. A preto by nemali túto stratu znášať malí akcionári – rozumej Penta. Tá istá Penta, ktorá dostala zo Slovenskej poisťovne úver 500 miliónov korún na 100 tisícovú eseročku. Tá istá Penta, ktorá dostala ďalšie úvery zo štátnej Slovenskej sporiteľne a štátnej VÚB, aby mohla pripraviť štát o najväčší privatizačný fond VÚB kupón.

Vtedajšia ministerka financií Brigita Schmognerová vtedy Pente niekoľkokrát vyhodila verejne na oči, že práve Penta z týchto zlých rozhodnútí štátu profitovala.  Ale našli sa už aj prví novinári, ktorí sa “práv malých akcionárov” – teda Penty – verejne zastali. A títo novinári boli nielen zo Slovenskej republiky blízkej HZDS, ale aj z Markízy alebo Trendu.

V septembri 1999 sa štát rozhodol konať. Na mimoriadnom valnom zhromaždení IRB rozhodol o znížení základného imania v IRB. Rovnako štát zvolal na 6. decembra 1999 mimoriadne valné zhromaždenie Slovenskej poisťovne, kde sa malo rozhodnúť o zvýšení základného imania zo strany štátu o 2 miliardy korún, ktoré sa mali následne poslať do IRB. Tieto peniaze mali umožniť IRB vymaniť sa z nútenej správy, aby mohla byť následne sprivatizovaná.

Arabelin čarovný prsteň

Penta mala v tom čase nielen 10 percent akcií v Slovenskej poisťovni ale prostredníctvom Invest Brokers aj minoritný balík akcií IRB. A teraz hádanka pre čitateľa: Čo urobí Penta, keď je menšinovým akcionárom v nejakej spoločnosti a väčšinový akcionár nekoná podľa predstáv Penty? Vtedy prichádzajú na scénu kúzla a čary. Jaroslav Haščák má vždy po ruke riešenie, ktoré funguje ako čarovný Arabelin prsteň. Stačí ním otočiť a …

Správna odpoveď znie: Penta v záujme ochrany malých akcionárov – teda seba – urobí to isté, čo v kauze Chemolak alebo Drôtovňa. Podá žiadosť o vydanie predbežného opatrenia na súd.

Ďalšia otázka pre čitateľa znie: Čo urobí súd, keď ho Penta požiada o vydanie predbežného opatrenia vo svoje prospech? Pomôcka: To isté, čo urobil súd v roku 2012, keď predbežným opatrením na Haščákovu žiadosť zakázal Tomovi Nicholsonovi vydať knihu o kauze Gorila. Správna odpoveď teda znie: Súdy väčšinou Pente vyhovejú, pretože je takmer vždy v práve a má veľa kvalitných právnikov. Ako inak by to mohlo byť?

Tak aj 29. novembra 1999 vydal krajský súd predbežné rozhodnutie, ktorým zakázal nútenému správcovi IRB vykonať rozhodnutia z mimoriadneho valného zhromaždenia IRB, a teda zapísať zníženie základného imania do Obchodného registra. Jaroslav Haščák sa k tomu vyjadril: “My bojujeme len za práva malých akcionárov”.  Podľa  jeho slov reštrukturalizačný proces v IRB prostredníctvom neodôvodneného získanie rozhodujúceho postavenia v banke vytlačil “drobných akcionárov do pozície pozorovateľov.”

A to sa podľa Haščáka ale aj predbežného rozhodnutia krajského súdu nesmie. Aj vo mne osobne kypí žlč, keď si predstavím, že by nejaká arogantná gorila – štát – mohla urobiť z drobných akcionárov pozorovateľov. Samozrejme, ak to isté urobí vo svoj prospech súkromná Penta, ako napríklad dva roky predtým vo VÚB kupóne, tak to je niečo úplne iné. To je nebíčkovo čisté etické a zodpovedné podnikanie.

A úplne najviac niečo iné je, ak Penta urobí s pomocou predbežného rozhodnutia súdu pozorovateľov z väčšinových akcionárov – ako sa to stalo v prípade ovládnutia Drôtovne Hlohovec. Priam sa nemôžem ubrániť tomu, že sa mi Jaroslav Haščák zjavuje v podobe Jánošíka, ktorý bohatým bral a chudobným dával. 

Ale ešte nie sme pri tom najlepšom. Mimoriadne valné zhromaždenia Slovenskej poisťovne bolo zvolané na pondelok 6. decembra 1999. Ako vieme, práve v tento deň Mikuláš nosí poslušným deťom darčeky.  A  tento rok poslúchala asi aj Slovenská poisťovňa, pretože jej v pondelňajších skorých ranných hodinách pristálo na stole predbežné opatrenie súdu.

Konkrétne doručenka, ale našťastie Penta už toto predbežné opatrenie prevzala, takže o ňom mohla informovať ostatných akcionárov. V predbežnom opatrení sa Slovenskej poisťovni zakazovalo uskutočniť valné zhromaždenie. Ostatným akcionárom ešte toto rozhodnutie nebolo doručené, takže sa rozhodli valné zhromaždenie uskutočniť.

Bolo rozhodnuté o zvyšovaní základného imania o 2 miliardy korún, pričom prísne podmienky znemožňovali Pente, aby sa na tomto zvyšovaní zúčastnila. O niekoľko dní bolo základné imanie v poisťovni navýšené a štát sa stal takmer trištvrtinovým majiteľom poisťovne. Penta okamžite toto navyšovanie napadla na súde.

Nastala vojna Penty proti štátu. Penta súdnymi rozhodnutiami de facto bránila štátu ozdraviť a sprivatizovať IRB aj Slovenskú poisťovňu. Kto túto vojnu vyhral? Ten, kto mal Arabelin čarovný prsteň. V tomto prípade väčší vplyv na súdoch. A štát to teda rozhodne nebol.

V apríli 2001 ministerstvo financií kapitulovalo. Podpísalo s Pentou mier. Vlastne kapituláciu. Štát totiž s Pentou nevyhral ani jeden súdny spor.

Výsledkom mieru bolo, že Penta získala právo uchádzať sa o novoupísané akcie Slovenskej poisťovne v hodnote 630 miliónov korún. A ministerstvo sa ďalej zaviazalo, že Penta môže predať svoje akcie pri privatizácii Slovenskej poisťovne spolu so štátom.

Holohlaví svalovci na stráž!

Na prvom kole upisovania akcií Slovenskej poisťovne v hodnote 120 miliónov Sk sa zúčastnila Penta a viacerí ďalší akcionári. Na druhé kolo, v ktorom sa mali upísať akcie v hodnote 510 miliónov korún, sa Penta dôkladne pripravila. Platilo totiž pravidlo “kto prv príde, ten upisuje”.

Penta postavila pred budovu Slovenskej poisťovne už niekoľko dní pred druhým kolom upisovania akcií svojich ochrankárov, ktorí za ňu “stáli v rade”. Títo “stojaci v rade” si pritiahli pred centrálu poisťovne maringotku, v ktorej aj bývali. Ochrankári sa pravidelne striedali “v rade” a koordinovali sa cez vysielačky.

V noci pred upisovaním akcií prišli aj drobní akcionári, za ktorých Haščák podľa vlastných slov bojoval. Spali pred centrálou poisťovne v spacákoch alebo pod dekami, aby aj oni mohli upísať akcie. Ale nedostali nič. Penta zobrala všetky akcie za 510 miliónov Sk. Spolu tak mala už 20 percent akcií Slovenskej poisťovne.

Drobní akcionári protestovali, že podľa zákona mal každý právo upísať akcie v pomere, v akom vlastnil staré akcie. Ale na to bolo vymyslené prvé, 120 miliónové, kolo. V druhom kole upisovania akcií, 500 miliónovom,  totiž platilo pravidlo “prvý berie, koľko chce”. Tak o tom rozhodlo valné zhromaždenie Slovenskej poisťovne, kde mal väčšinu štát.

Penta neskôr svoj podiel v poisťovni zvýšila na viac ako 24 percent akcií. Keď nakoniec kúpil Slovenskú poisťovňu nemecký Allianz, Penta predala svoje akcie za celkovú sumu cca 2,2 miliardy korún.

Zhrnutie

Začalo to tým, že štátna VÚB pod kontrolou HZDS predala VÚB invest holding s majetkom v hodnote 1,6 miliardy Sk Pente za 110 miliónov korún. Iba malou súčasťou tohto predaja bola 10 percent akcií Slovenskej poisťovne.

Jaroslav Haščák začal o rok neskôr vystupovať v médiách ako hovorca malých akcionárov, ktorých chce štát okradnúť. Nakoniec Penta iba na týchto 10 percentách zarobila viac ako 800 miliónov korún – a to sme ešte odpočítali kúpnu cenu 110 miliónov za celý VÚB invest holding. Na ďalších 14 percentách Slovenskej poisťovne mala Penta tiež veľmi slušnú maržu.

A drobní akcionári, ktorých sa Haščák “zastával” v médiách, lebo z nich chcel štát urobiť iba “pozorovateľov”? Tí iba čumeli.

Poznámka

Rozmýšľal som, na koho by som sa v tých rokoch obrátil, ak by som podobne ako Ivan Lexa čelil x trestným stíhaniam a žalobám na súdoch. Asi na niekoho, na koho sa môžem spoľahnúť. Na niekoho, ku komu mám dôveru. Na niekoho, kto prakticky dokázal, že má v sporoch so štátom takmer 100 percentnú úspešnosť na súdoch.

Ak by som bol v tom období Ivanom Lexom, určite by som sa obrátil na Jaroslava Haščáka.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook