Vladimír Lexa bol za komunizmu riaditeľom Chemolaku Smolenice. A práve po tomto podniku zatúžila v roku 1998 Penta. Problém bol však v tom, že kontrolný balík akcií vlastnil Juraj Široký, a ten sa nechcel Chemolaku dobrovoľne vzdať.

V júli 1998 sa na podnet Istrofinu konalo mimoriadne valné zhromaždenie Chemolaku. Istrofin pod kontrolou Penty v tom čase vlastnil 25,5 percentný podiel akcií. Penta si bola takpovediac obhliadnuť terén. Obrazne povedané, prišla si vypýtať miesta v orgánoch spoločnosti. Nedostala ich.

EUPRO

V auguste 1998, tesne pred voľbami znamenajúcimi koniec vlády HZDS, štátna VÚB predala spoločnosti EUPRO svoju dcérsku spoločnosť VÚB invest holding za približne 110 miliónov Sk. Tento obchod bol veľmi zaujímavý z viacerých hľadísk:

1. V orgánoch EUPRO figurovali do novembra 1997 Jaroslav Haščák a Martin Kúšik, spoločnosť mala akcie na doručiteľa

2. Len zisk VÚB invest holdingu za rok 1997 bol väčší ako cena, za ktorú spoločnosť EUPRO nadobudla celý VÚB invest holding

3. Vlastné imanie VÚB invest holdingu bolo v tom čase odhadované na 250 miliónov Sk

4. Bilančná suma fondov pod kontrolou VÚB invest holdingu predstavovala na konci roka 1997 1,62 miliardy Sk

5. VÚB invest holding kontroloval v tom čase približne 10 percent akcií VÚB a približne 11 percent akcií Slovenskej poisťovne.

Pozrime sa na to, čo o tomto obchode povedala v tom čase Rozhlasová stanica Slobodná Európa:

“VÚB ešte minulý týždeň urobila obchod, ktorého výsledkom je podľa analytikov čistá strata banky okolo 150 miliónov Sk a pozoruhodné presúvanie vlastníctva 11 % akcií Slovenskej poisťovne. VÚB predala svoju firmu VÚB‑Invest Holding, ktorá je majiteľom spoločnosti Vinlan a tá je zasa teraz majiteľkou asi 11 % akcií SP. Novým majiteľom spomínanej spoločnosti sa stala spoločnosť Eupro, ktorá je personálne prepojená na obchodníka s cennými papiermi Penta Brokers.

Podľa redaktora RFE nie je až tak zaujímavý zoznam zainteresovaných firiem, ako informácie z ich zákulisia. Tie naznačujú že zmyslom transakcií je obchod HZDS s tým istým HZDS, samozrejme na účet štátom kontrolovanej VÚB. Jej šéf Ján GABRIEL, je na 6. mieste kandidátky HZDS. Šéfom VÚB‑Invest Holding bol donedávna Karol MELOCÍK, dnešný šéf SP, ktorý svojho času bol šéfom sekretariátu SIS. Šéfom Vinlanu je Karol MELOCÍK a v pozadí tejto firmy je Ivan LEXA a jedna z podnikateľských skupín blízkych HZDS.

Podľa viacerých zdrojov LEXA stojí aj za spoločnosťou Penta Brokers. Ak sú informácie o Ivanovi LEXOVI pravdivé, všetko nasvedčuje tomu, že zmyslom obchodu bol presun 11 % akcií SP z rúk LEXOVEJ skupiny do rúk LEXOVEJ skupiny. Ide však o vymanenie sa spod kontroly VÚB a teda aj štátu.”

Iba podotýkam, že Penta ani Ivan Lexa tieto informácie nikdy nedementovali, ani nepožiadali o ich opravu. Možno preto, že boli pravdivé?

Práve spoločnosť EUPRO, s vyššie popísaným pozadím, kontrolovala v septembri 1998 aj necelých 8 percent akcií Chemolaku Smolenice. Penta teda kontrolovala spolu už takmer 34 percent akcií.

Vojna o Chemolak

22. septembra 1998 zvolalo predstavenstvo Chemolaku na žiadosť Istrofinu mimoriadne valné zhromaždenie. Termín bol určený na 20. októbra. Deň predtým, 19. októbra, bolo majiteľom spolu 51 percent akcií Chemolaku doručené predbežné opatrenie súdu, ktorým im sudca krajského súdu v Bratislave JUDr. Milan Morava zakázal na mimoriadnom valnom zdromaždení hlasovať. Dôvodom malo byť, že väčšinoví akcionári konajú v zhode. V zhode konajúci Istrofin a EUPRO sudcovi Moravovi nevadili.

Ak by nemohlo na “zajtrajšom” valnom zhromaždení hlasovať 51 percent akcionárov, väčšinu by mala samozrejme Penta. Mohla by teda kompletne obsadiť orgány Chemolaku. Na valné zhromaždenie bola pripravená aj zmena stanov spoločnosti, podľa ktorej by do budúcnosti mohla meniť orgány spoločnosti iba väčšina 80 percent akcionárov. Penta sa teda chcela v Chemolaku zabetónovať naveky.

Predstavenstvo a dozorná rada Chemolaku 19. októbra 1998 veľmi dobre pochopili, čo chce Penta urobiť, a preto mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať na druhý deň, zrušila. Penta sa napriek tomu pokúsila toto mimoriadne valné zhromaždenie uskutočniť. Prečítajme si teraz, čo o tomto pokuse povedal vtedajší člen predstavenstva Chemolaku Pavel Hollý:

“Podľa slov P. Hollého asi o 11. hodine dostali od ochranky objektu informáciu, že skupina asi 20 holohlavých svalovcov, ktorí sa pred podnik doviezli na niekoľkých autách (dve BMW so značkami BA 444 BI a BA 383 AR, tri Volkswageny Passat so značkami BA 682 AB, BA 073 AI a BA 319 CL, Škoda Octavia so značkou BA 353 CL, Mercedes so značkou BLK 57 39 a Audi so značkou BA 924 BD) a neoprávnene vnikli do objektu. Napriek tomu, že boli upozornení, že ich konanie je protiprávne a dopúšťajú sa násilného trestného činu, domáhali sa vstupu do budovy, v ktorej sa nachádza rokovacia sála.

Pri fyzickej potýčke zhodili zo schodov dvoch pracovníkov strážnej služby. Napokon sa dostali dovnútra s použitím ľsti ‑ zvonením na zvončeky súkromných bytov, ktoré sa nachádzajú v budove. „Závodnú stráž vytlačili a potom už nasledovala fraška v podobe pokusu o konanie mimoriadneho valného zhromaždenia,“ povedal P. Hollý. „Tento akt totiž vykonali bez oficiálnych orgánov spoločnosti, a najmä bez oficiálnej databázy akcionárov, čo je v rozpore so zákonom.“  

O zvláštnosti tohto zhromaždenia svedčí aj fakt, že pri „voľbe“ nových členov orgánov spoločnosti (na hlasovaní sa zúčastnili aj holohlaví bodyguardi) niektorí hlasujúci šúchali nohami, aby pracovníci strážnej služby Chemolaku, ktorí priebeh tejto frašky sledovali, nemohli počuť mená volených osôb. Po asi dvadsiatich minútach sa schodišťové zhromaždenie skončilo, jeho účastníci nasadli do áut a zo Smoleníc odišli.”  

Pár dní potom Penta kúpila akcie Chemolaku od Istrofinu a celkovo kontrolovala priamo takmer 29 percent akcií a prostredníctvom EUPRO ďalších približne 5 percent akcií. Chystala sa na ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať 30. októbra. 

Skupine okolo Juraja Širokého sa ale podarilo zabezpečiť “sebeobranné” predbežné opatrenie súdu, ktorým bolo 29. októbra zakázané aj akcionárom okolo Penty vykonávať akcionárske práva a zvolávať valné zhromaždenia. Harvardi okolo Širokého síce Chemolak ubránili, ale nemohli ním disponovať.

Situácia sa nakoniec vyriešila tým, že skupina okolo Juraja Širokého v novembri 1998 verejným prísľubom ponúkla 1000 korún za akciu Chemolaku. Penta im následne svoje akcie predala spolu za viac ako 150 milónov Sk. Vzťahy s Jurajom Širokým však zostali pochopiteľne naštrbené. Haščák to spomína dokonca aj o sedem rokov neskôr v Gorile.

Upratovanie

A potom to už išlo podľa známeho scenára. V auguste 1999 vznikla spoločnosť B – NEXT. V septembri 1999 bola spoločnosť EUPRO poslaná do minulosti zlúčením so spoločnosťou B – NEXT. V októbri 1999 bola poslaná do minulosti aj spoločnosť VÚB invest holding (v tom čase už B invest holding). A to zlúčením so spoločnosťou B – NEXT.

A v decembri 1999 bola poslaná do likvidácie aj spoločnosť B – NEXT. Základné imanie tejto spoločnosti vtedy činilo 106 miliónov Sk. Penta už urobila aj lepšie “obchody”, ale na kávu aj 106 miliónov stačí.

V orgánoch spoločnosti B – NEXT pôsobil aj človek, ktorého budeme volať Pentačistič. Ale k nemu sa dostaneme neskôr, zaslúži si väčší a samostatný priestor.

Poznámka 1:

V tom istom čase, keď sa Penta pokúsila ovládnuť Chemolak, použila rovnakú metódu na ovládnutie Drôtovne Hlohovec. Dokonca aj predbežné opatrenie, ktorým bolo väčšinovému akcionárovi Drôtovne zakázané hlasovať na mimoriadnom valnom zhromaždení, vydal ten istý sudca – Morava. Každopádne, Drôtovňa sa útoku Penty neubránila, mimoriadne valné zhromaždenie sa uskutočnilo a Penta Drôtovňu ovládla.

Penta má byť Morave za čo vďačná. Vďaka Morave zarobila veľa peňazí. Či už to bola poisťovňa Morava, o ktorej sme písali v minulom diele Penta story, alebo je to už spomínaný sudca Morava.

Podobným scenárom ako v Drôtovni alebo Chemolaku postupovala Penta aj v ďalších “obchodných” prípadoch. Firmy potom za pomoci súdnych rozhodnutí buď násilne prevzala alebo sa väčšinoví majitelia museli “vyplatiť”. Tento typ útoku menšinového vlastníka akcií na väčšinového majiteľa firmy sa od tých čias v slovenskom podnikateľskom žargóne volá “Penta deal”.

Poznámka 2:

Opäť mi prichádzajú na myseľ slová hovorcu Penty Martina Danka: “Ja to vnímam tak, že náš hlavný reputačný problém je vtedy, keď nás niekto v úvodzovkách verejne usvedčuje z toho, že zarábame neetickým spôsobom, to znamená korupčne.”

Rozmýšľam, ako by asi nazvali metódy Haščáka s Dospivom majitelia firiem, ktorí boli “Penta dealu” vystavení. Rozmýšľam, čím bolo asi motivované predbežné opatrenie sudcu Moravu ako aj iných sudcov, ktorí v tom čase “vyhadzovali” podobné predbežné opatrenia. Rozmýšľam nad tým, ako by asi formuloval svoje slová hovorca Penty Martin Danko, keby sa ho niekto napríklad opýtal:

1. Boli pokusy o násilné prevzatia firiem zo strany Penty etické a slušné?

2. Nebol pri kúpe VÚB invest holdingu od štátnej VÚB štát okradnutý o stámilióny korún?

3. Bola pôžička 500 miliónov od štátnej Slovenskej poisťovne vrátená alebo nie?

4. Nemohla by Penta ako bohatá a eticky zodpovedná firma odškodniť malých akcionárov v Istrofine, ktorí mali byť podľa Haščáka chránení pred rizikovým investovaním? Bola by kvôli svojmu dobrému menu Penta ochotná zaplatiť malým akcionárom Istrofinu 100 miliónov euro plus úroky?

5. Bola Penta v minulosti prepojená s Ivanom Lexom, ktorý bol v čase únosu prezidentovho syna šéfom SIS?

6. Trvá prepojenie Penty s Ivanom Lexom ešte aj dnes?

Ozaj, prečo nad týmito otázkami rozmýšľam iba ja? Kde sú investigatívni novinári, ktorí zastavujú otázkami Jaroslava Hačšáka a Martina Danka, keď chodia navštevovať práve kúpené médiá? Kde sú novinári z Markízy, RTVS, Nového času a iných médií, ktoré ešte Penta nevlastní?

To sa naozaj na Slovensku všetci Penty tak boja?

Nevadí. Ja sa Penty nebojím a budem pokračovať ďalej. Dnes si od Penty nepýtajú odpovede na tieto otázky novinári. Ale možno sa týchto odpovedí od Haščáka, Dospivu a iných budú dožadovať priamo ľudia. Tvárou v tvár.