Na východe Slovenska je podnikateľ vďačný za akúkoľvek zákazku, hoci aj na druhom konci krajiny. Dnes vám v krátkosti vám popíšem tri príbehy slušných podnikateľov, ktorí sa najskôr tešili zo získanej zakázky, ale nakoniec prišli takmer o všetko.

STAVBÁR

Fera poznám ako podnikateľa z nášho mesta, ktorý patril medzi tých úspešnejších v regióne. Čiže „mal peňeži“. Ešte nedávno totiž zamestnával 120 ľudí vo svojej stavebnej firme. Firma mala v majetku nielen vlastnú budovu, ale aj množstvo stavebných strojov a náradia. Feri sa veľmi potešil, keď dostal ako subdodávku veľmi zaujímavú zákazku pre najväčšie stavebnú firmu na Slovensku – Váhostav. Vedel, že táto firma je prepojená na vládnu stranu SMER-SD a teda s platbami nebude problém, keďže štát platí… Nahnal teda svojich zamestnancov a stroje na rozostavanú diaľnicu.

Po troch mesiacoch však prišli prvé problémy. Nedostal zaplatené za vyfakturované práce. Po komunikácii s Váhostavom bol „ubezpečený“, že platby zo strany štátu trochu meškajú, ale inak je všetko OK. Veď nevadí. Fero si rýchlo požičal väčšiu sumu z banky, aby mohol vyplatiť zamestnancov a iné náklady spojené so stavbou. Takto čakal a fungoval 8 mesiacov, keď pochopil, že peniaze už nedorazia nikdy.

Fero musel prepustiť všetkých 120 zamestnancov. Predal stroje, pozbieral osobné úspory a vyplatil ľudí. Ostali mu ale dlhy voči bankám za 180 000 eur. Banka mu siahla na nehnuteľnosti, ktoré sú teraz v dražbe. Váhostav mu dlhuje vyše 250 000 eur. Jeho rodina je na mizine.

NÁKLAĎÁKY

Juraj je chlapec z dediny, ktorý sa vďaka svojej šikovnosti vypracoval z ničoho na úspešného podnikateľa. Vedel som o ňom len toľko, že mal veľké množstvo nákladných áut (Tatra, Liaz a pod.). Pred tromi rokmi sa mi pochválil, že sa mu veľmi darí, pretože jeho autá „pracujú“ na stavbe diaľnice, pre jednu nadnárodnú stavebnú firmu. Bolo to jeho najúspešnejšie podnikateľské obdobie.

Po čase dostal ďalší „biznis“. Jeho autá mali jazdiť na stavbe diaľnice pre Doprastav a Váhostav. Keďže vedel, že vozový park, ktorý mal k dispozícii nestačí, vzal na leasing ďalších 8 nákladných áut. Zrejme tušíte čo nasledovalo. Najskôr 9 mesiacov počúval, že peniaze budú. Zadĺžil sa, aby jeho zamestnanci mali výplaty a jeho autá naftu do nádrže. Veril sľubom. Mesačne išlo o desaťtisíce eur. Váhostav a Doprastav mu dlhujú spolu vyše 190 000 eur. Skrachoval. Dnes sedí doma a dúfa, že dostane aspoň niečo zaplatené.

ODPADOVÉ STOJISKÁ

Nedávno za mnou prišiel jeden môj známy z nášho regiónu a vyrozprával mi svoj problém a doložil všetkými dokumentmi. Podstata je v tom, že okresné mesto vyhlásilo verejné obstarávanie na dodávateľa stavby – kontajnerové stojiská. Vyhrala ho firma Euro-buliding a.s. Išlo o sumu vyše 1 mil eur. Táto firma však túto zákazku posunula subdodávateľovi, firme prepojenej opäť na Euro-building. A tá zase ďalšej a ďalšej a ďalšej a ďalšej…

Áno, vidíte dobre. Môj známy dostal túto zákazku na realizáciu ako SIEDMY subdodávateľ v rade, v celkovej cene vyše 400 000 eur. Bolo to v roku 2012. Dodnes nedostal zaplatené. Je na pokraji zúfalstva, pretože orgány činné v trestnom konaní nekonajú, prokuratúra nekoná, štátne orgány a inštitúcie nekonajú. Zatiaľ nekrachuje, snaží sa prežiť a bojuje ďalej v stavebnom sektore. Ale ako hovorí, zrejme sa na to vykašle, pretože v tejto krajine sa neoplatí podnikať.

Len v týchto troch príbehoch prišlo o prácu približne 200 ľudí. Čo majú tieto príbehy spoločné? Váhostav, Doprastav, Euro-buliding. Široký, Výboh, Stopka. Všetci traja títo “veľkopodnikatelia” sú blízki ľudia Roberta Fica alebo priamo sponzori strany SMER-SD. Tieto tri príbehy sú reálnymi príkladmi “pomoci” Roberta Fica východnému Slovensku.

Musíme tieto svinstvá konečne zastaviť. Nedovoľme, aby sa touto krajinou ďalej preháňali takíto novodobí kolonizátori – oligarchovia, ktorí pustošia našu zem.

Zastavme ich bratia, nech sa oni stratia!