Po otvorení našej kaviarne ma priatelia zoznámili s človekom, s ktorým často popíjali dobré burgundské a alsaské vína. “Ja som Laco,” povedal mi príjemný chlapík. Keď som sa neskôr opýtal, čo ten Laco robí, povedali mi dôrazne: “To je Laco Teren.” Na môj výraz v tvári, ktorý vyjadroval: “Fajn, že je Teren, ale pýtal som sa na to, čo robí,” odpovedali s pohoršeným povzdychom: “Laco Teren je významný slovenský maliar a sochár.”

S Lacom sme sa postupne skamarátili a počas našich večerných a nočných konverzácií som mu ako výraz priazne oznámil, že ak raz budem chcieť svoju vlastnú jazdeckú sochu v nadživotnej veľkosti, objednám si ju iba u neho a u nikoho iného. V skutočnosti som však ako ignorant výtvarného umenia jeho práce doteraz nevidel. Až dnes som sa zúčastnil na vernisáži Lacovej výstavy v Danubiane.

Sľúbil som Lacovi, že mu poviem svoje dojmy, takže tu sú:

Laco Teren je náčelník a šaman vlastného afrického kmeňa. Jeho obrazy mi predstavili ľudí z tohto kmeňa, ich masky a artefakty. Sú to ľudia ako my, ale pritom sú akýsi iní. Je to koniec koncov pochopiteľné, veď na rozdiel od nás žijú, pod vysokým nebom horúcich afrických saván.

Ľudia z Lacovho kmeňa sa zjavne živia najmä rybolovom, ryby sú tu všadeprítomné. Aj v tomto kmeni sa zjavne lovci chvália tým, kto akú veľkú rybu ulovil, a preto svoje úlovky vystavujú na obdiv. Najväčšia vystavená ryba je naozaj mohutná, ale k rybárstvu som nikdy nemal vzťah, takže tento aspekt ich života ma nemohol chytiť za srdce.

Na týchto ľuďoch však našinca na prvý pohľad zaujmú ich zvláštne tváre a najmä hlavy.

Majú divoké výrazy a iné vlasy ako my, aj keď pleť majú, vzhľadom na africký pôvod, väčšinou prekvapujúco svetlú. K divochom akosi patrí ich nahota, ako aj výskyt lebiek ich predkov.

Ľudia z Lacovho kmeňa s človekom komunikujú aj bez slov, stačí na nich uprieť zrak. Ich obrazy by som asi nemohol mať v kancelárii, pretože by som sa nevedel sústrediť na prácu. A nemohol by som ich mať asi ani doma, pretože večer chcem mať doma skôr pokoj či ticho a ľudia z Lacovho kmeňa sa nedajú odignorovať. Ak im človek venuje pohľad, čímsi ho pritiahnu a žiadajú odpovede.

Zaujímavé tiež je, že nahota žien tohto kmeňa nie je západne vyzývavá, ale skôr plachá:

Tieto ženy vedia byť aj nebezpečné:

Krajina buša vyzerá v porovnaní s našou krajinou na prvý pohľad trochu nudná, ale akonáhle si na ňu zrak človeka zvykne, zrazu vidí záplavu kvetov. Medzi kvetmi si môže všimnúť postavu misionára. A potom jeho pozornosť upúta napríklad samostatne stojaci majestátny strom:

Je to zaujímavý zážitok, vidieť uprostred Strednej Európy africkú savanu, ľudí z divokého kmeňa, pestré farby a exotické zvieratá. A uvedomovať si, že rešpektovaným náčelníkom a šamanom tohto kmeňa je našinec – Slovák. Rozhodne to stojí za to, ísť sa na to pozrieť.

Odkaz pre Laca

Aby som to zhrnul, som rád, že som sa bol pozrieť. Páčilo sa mi to. A po vzhliadnutí Tvojej výstavy môžem povedať, že môj prísľub exkluzivity pre Teba na moju jazdeckú sochu v nadživotnej veľkosti stále platí. Len sa trochu obávam, akú mi urobíš hlavu:)