Milan Krajniak (1973) je poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Je autorom knižného bestselleru Banda zlodejov, ako aj publikácií Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. V rokoch 1997-1998 slúžil u 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka v Žiline. Je ženatý, má jednu dcéru a žije v Bratislave.

Predstavte si, že sa manžel rozhodne rozviesť. Ako hlavný dôvod uvedie, že chce sám rozhodovať o svojom živote a okrem toho už nechce znášať, že bol pod papučou. O niekoľko rokov sa znovu ožení, pričom jeho druhá manželka ho drží „pod krkom“ oveľa viac, ako tá prvá a dovoliť si môže oveľa menej ako pri prvej. Navyše tá druhá manželka je ešte aj fyzicky silnejšia a keď manžel neposlúcha, občas mu dá rovno po papuli.

A teraz si predstavte, že 25 rokov po rozvode zvolá manžel kamarátov a zareční si, ako bolo dobre, že sa rozviedol, lebo teraz je konečne sám sebe pánom. Čo by ste si o ňom pomysleli? Že je buď idiot alebo patrí na psychiatriu. Lenže dnes sme zažili niečo veľmi podobné.

Robert Fico a Andrej Danko si dnes porečnili pri 25. výročí prijatia Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Čo znamenalo vyhlásenie zvrchovanosti z politického a medzinárodnoprávneho hľadiska? Že slovenský parlament od tohto momentu prestal automaticky rešpektovať federálne zákony vtedajšieho Česko-Slovenska na území Slovenskej republiky. Jednoducho povedané, od toho momentu právne normy prijaté Slovenskou národnou radou mali prednosť pred federálnymi normami. Tento proces pokračoval prijatím slovenskej ústavy 1. septembra 1992 a vznikom samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993.

Pekné, že si na to páni Fico a Danko spomenuli. Len si akosi nechceli spomenúť, že Slovenská republika už dávno zvrhovaným štátom nie je. Aj vďaka Smeru a SNS. Vstupom Slovenska do EÚ sme podriadili svoje právo legislatíve EÚ. Právo EÚ má prednosť pred slovenským právom. 80 percent právnych noriem, ktoré dnes na Slovensku platia, nie sú produktom slovenského parlamentu, ale Bruselu.

Za úplný vrchol nehanebnosti však považujem, že o slovenskej zvrchovanosti rečnia Fico s Dankom, šéfovia strán, ktoré hlasovali za Lisabonskú zmluvu v NR SR v roku 2008. Po prijatí Lisabonskej zmluvy totiž Slovensko prišlo o právo veta, a teda môže byť v EÚ kedykoľvek prehlasované. Premiér Fico si to „vyžral“ pri kvótach na migrantov a Nemci s Francúzmi si teraz z nás robia fackovacích panákov.

Pre pár mesiacmi sme v parlamente hlasovali o návrhu na zmenu ústavy, podľa ktorého sme mali vypustiť prednosť bruselského práva pred slovenským. Bruselské právo by teda do budúcnosti platilo na Slovensku až potom, ako by ho schválil aj slovenský parlament. Čo myslíte, ako hlasoval Smer a SNS? Samozrejme PROTI slovenskej zvrchovanosti.

Ale ani toto všetko im nestačí. Poslušne odkývavajú v parlamente návrhy na európskeho prokurátora a v europarlamente hlasujú za ďalšie obmedzovanie štátnej suverenity národných štátov. Poslušne pochodujú podľa nemeckej taktovky a robia z nás nemeckú ekonomickú kolóniu.

Aby som to povedal úplne „po lopate“: Fico s Dankom dnes oslavovali našu emancipáciu z česko-slovenskej federácie, ale pritom vďaka nim má dnes Slovensko oveľa menšiu suverenitu a zvrchovanosť ako v bývalom Česko-Slovensku!

Títo géniovia slovenskej svojstojnosti a môjstojnosti dnes oslavovali to, čo sami neskôr zrušili. Ale nevadí, originál Deklarácie o zvrchovanosti dnes Fico s Dankom uložili k štátnym symbolom v Hurbanovej sieni v Národnej rade. Hurban sa určite potešil, že má takých štátnických pokračovateľov.

Pri vstupe do NR SR privíta každého návštevníka Hurbanovo heslo: „Sláva národa hodná je obetí!“ Naši dnešní „štátnici“ by si tam mohli radšej napísať: Pre spokojnosť Bruselu a pre eurofondy treba niečo obetovať. A keď treba, tak aj slovenskú zvrchovanosť.