Dva v jednom: Brzda proti kradnutiu a dlhová brzda súčasne

  • 21.6.2017
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 12147
Politika

Milan Krajniak (1973) je poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Je autorom knižného bestselleru Banda zlodejov, ako aj publikácií Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. V rokoch 1997-1998 slúžil u 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka v Žiline. Je ženatý, má jednu dcéru a žije v Bratislave.

Dámy a páni,

celkový rozsah investícií potrebných na dobudovanie cestnej infraštruktúry na Slovensku samotní prekladatelia návrhu uznesenia NR SR odhadujú na 18 miliárd eur. Kde tieto zdroje získať? Prvou možnosťou sú eurfondy, ale pripusťme, že po roku 2020 už nebudú. Ako tieto zdroje získať inde?

Páni predkladatelia, máte to vo vlastných rukách. Daňová medzera na DPH – teda to, čo sa na DPH neodvedie, hoci by sa malo – dnes predstavuje na Slovensku 30 percent. Teda takmer 1/3 DPH na Slovensku sa neodvedie. Viete koľko je to ročne? 2,4 miliardy eur. Všetci vieme, že nie všetka neodvedená DPH sú podvody, firmy môžu skrachovať, môžu byť objektívne v zlej finančnej situácii. Ale európsky priemer daňovej medzery na DPH je 10 percent. To znamená, že reálne dosiahnuteľný každoročný dodatočný príjem do štátneho rozpočtu dnes na Slovensku predstavuje 1,5 miliardy eur. Nestačí nám na rozvoj tej cestnej infraštruktúry, ktorú ste sami zadefinovali, 1,5 miliardy eur ročne? Samotní iniciátori tohto uznesenia mi povedali, že ročná odhadovaná potreba investícií do cestnej infraštruktúry predstavuje 0,8 až 1,3 miliardy eur. Ale na to nám tých 1,5 miliardy eur z DPH stačí.

Dámy a páni, možno si teraz pomyslíte, že o lepšom výbere DPH tu stále hovorí každý. To je práve ten problém, že o tom každý iba roky hovorí, ale nič sa s tým neurobilo. Chcel by som vám teraz povedať, čo je reálne možné. V Belgicku sa v roku 2002 rozhodli konečne niečo s podvodmi na DPH urobiť. Začali používať špecializovaný softvér a v priebehu jediného roka dosiahli zníženie podvodov na DPH o 80 percent ešte pred vyplatením podvodných vratiek DPH!

Aj na Slovensku už máme niekoľko rokov tento špeciálny softvér. Za posledné roky sme však dosiahli zníženie podvodov na DPH iba vo výške 25 percent. Ako je to možné? Včera som vyzval ministra financií Kažimíra a vyzývam dnes aj vás: Pýtajte sa pracovníkov Finančnej správy, ako je to možné? Nepodvádzajú vás náhodou? Zistite si, či operácie, ktoré tento špeciálny softvér vyhodnotil ako fraud – čiže podvod, boli všetky stopnuté. Stanovte limit, napríklad 500 tisíc eur, kedy nebude môcť Finančná správa uhradiť takúto vratku bez podpisu ministra financií. Dá sa urobiť množstvo opatrení, ktorými vieme zabrániť vyplácaniu podvodných vratiek. Dámy a páni, vo výbere DPH máte k dispozícii dodatočných 1,5 miliardy eur, ktoré môžete použiť napríklad na cestnú infraštruktúru.

Tri strategické oblasti, kedy nemusí byť dlhová brzda fetiš

Existujú aj oblasti, kedy sa dá zvažovať, že dlhová brzda nemusí byť mantrou, ktorú budeme všetci povinne opakovať? Podľa mňa áno. Uvediem tri strategické oblasti.

Slovenská armáda má asi 3 bojaschopné stíhačky. Keď skončí ich životnosť, prídeme o letectvo. Piloti stratia výcvik, pozemný personál stratí výcvik, všetci špecialisti odídu do súkromnej sféry. Teraz sa musíme rozhodnúť: Chceme letectvo alebo nie? Ale ak ho chceme, tak to musíme vyriešiť teraz. A ja si myslím, že slovenská armáda letectvo potrebuje. To je strategické rozhodnutie – áno alebo nie. To je otázka obrany územnej celistvosti tohto štátu! Uvediem ešte jeden príklad, ktorý dúfam nikdy nenastane. Predstavme si, že budeme vo vojne. Našich 30 tankov nám vyradia z boja, budeme potrebovať ďalších 300. Povieme našej armáde, že jej budeme dodávať 3 tanky ročne a ku každému iba 10 nábojov, lebo nás nepustí dlhová brzda? To je zjavná hlúposť, buď sa budeme brániť vtedy, keď nás napadnú, alebo potom žiadnu dlhovú brzdu nebudeme potrebovať.

Druhá strategická oblasť je energetika. Zoberme si energetické monopoly. Ich predaj bola obrovská strategická chyba Slovenskej republiky. A teraz si predstavme, že Slovenská republika bude môcť nadobudnúť tieto energetické monopoly do svojho vlastníctva. To je absolútny strategický záujme tohto štátu. Ale táto investícia by vyžadovala, že musíme o 0,2 percenta prekročiť dlhovú brzdu. Vykašleme sa na to? Ja si teda myslím, že ak takúto strategická možnosť bude, treba ju využiť.

Tretia strategická oblasť je splácanie starých dlhov. Uvediem príklad: Ak si môžeme požičať 1 miliardu eur za 1 percentný úrok, aby sme splatili starý dlh 1 miliardu eur s úrokom 2 percentá, treba to urobiť alebo nie?

Dva v jednom: Brzda proti kradnutiu a dlhová brzda súčasne

Dámy a páni, teraz prejdem k návrhu riešenia tejto otázky. Ako umožniť, aby strategické investície štátu mohli pokračovať aj v prípade ukončenia eurofondov, ale súčasne zabezpečiť, aby boli finančné prostriedky na strategické investície štátu použité účelne – teda aby boli použité naozaj na strategické investície štátu, a aby boli použité efektívne – ľudovo  povedané, aby neboli rozkradnuté. A ešte potrebujeme zabrániť aj tomu, aby sme uvoľnením dlhovej brzdy, aj keď budú finančné prostriedky použité účelne a efektívne, nevytvorili súčasne priestor v štátnom rozpočte na to, aby boli iné prostriedky použité neúčelne a neefektívne.

Myslím si, že takéto riešenie existuje. Môžeme urobiť takpovediac dva v jednom. Prijať brzdu proti kradnutiu a dlhovú brzdu súčasne. Predstavím vám teraz svoj návrh uznesenia, ale nebránim sa tomu, aby tieto moje návrhy boli doplnené do vášho uznesenia.

UZNESENIE

Národná rada Slovenskej republiky

A) Konštatuje,

že strategické investície štátu predstavujú natoľko dôležitý záujem štátu, že by o nich mala byť široká politická zhoda, pretože ovplyvňujú dlhodobý rozvoj Slovenskej republiky. Rozhodnutia o strategických investíciách štátu by nemali byť predmetom politického boja a nemali by byť zásadne prehodnocované po každých parlamentných voľbách

B) Vyjadruje vôľu,

aby bol ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti zriadený Výbor NR SR pre strategické investície štátu, ktorý bude schvaľovať strategické investície štátu.

  1. Za strategickú investíciu štátu je považovaná každá investícia nad 100 miliónov eur v oblasti obrany a bezpečnosti, energetiky a infraštruktúry. Použitie finančných prostriedkov Slovenskej republiky na takéto investície vyžaduje predchádzajúci súhlas Výboru NR SR pre strategické investície štátu.
  2. Za strategickú investíciu štátu je považovaný aj každý iný strategický zámer ústredného orgánu štátnej správy, na realizáciu ktorého celkový objem vynaložených finančných prostriedkov presahuje 100 miliónov eur (Teda napríklad aj Stratégia rozvoja rómskej komunity do roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov dosahuje niekoľko sto miliónov eur).
  3. Výbor NR SR pre strategické investície štátu bude mať 12 členov. Šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi vládnej koalície na princípe pomerného zastúpenia a šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi opozície na princípe pomerného zastúpenia. Predsedom Výboru NR SR pre strategické investície štátu bude zástupca opozície.

C) Žiada,

aby boli strategické investície štátu realizované takzvanou „zipsovou metódou“. Jej podstata spočíva v tom, že každé uvoľnenie dlhovej brzdy o 0,1 percenta HDP musí byť spojené s poklesom daňovej medzery na DPH o 1 percento. Za počiatočný stav daňovej medzery na DPH sa považuje súčasná úroveň 30 percent. (V praxi to znamená, že ak bude chcieť vláda investovať 161 miliónov eur, môže použiť 0,1 percenta z dlhovej brzdy – približne 81 miliónov eur – iba vtedy, ak preukáže pokles daňovej medzery na DPH vo výške 1 percento – približne 80 miliónov eur. Keďže priemerná daňová medzera na DPH v EÚ je na úrovni 10 percent, v praxi to tiež znamená, že maximálne zvýšenie dlhového stropu môže predstavovať 2 percentá HDP).

D) Žiada,

Ministerstvo financií SR, aby pre Výbor NR SR pre financie a rozpočet pripravilo do 15. októbra 2017 všetky podklady potrebné na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle vyššie uvedených zámerov.

E) Žiada,

Výbor NR SR pre financie a rozpočet, aby následne predložil do NR SR novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle vyššie uvedených zámerov.

V Bratislave, 21. júna 2017

Milan Krajniak


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook