Keď už nevieš ako zaujať, stačí uraziť. Parlamentná „kultúra“ v praxi
- 23.10.2016
- Ignác Milan Krajniak
- Čítanosť: 10085
Politika
V piatok sa v parlamente odohrala intenzívna prestrelka medzi mnou, Petrom Pčolinským, Borisom Kollárom a Igorom Matovičom. Chcem vám preto dať niekoľko informácií k tomu, o čo išlo.
Ako to celé začalo?
Od leta prebieha v Národnej rade smutný súboj. Ego predsedu parlamentu Danka sa zráža s egom Igora Matoviča. Pri odvolávaní ministra Kaliňáka roztiahol Igor Matovič na zemi pred rečníckym pultom transparent “Slušní ľudia platia dane, zlodeji si žijú za ne” s fotkami Bašternáka a Kaliňáka. Tento transparent mal rozmery približne 5×1 meter. Predsedovi NR SR Dankovi sa to nepáčilo. Hneď potom chcel Matovič vystúpiť v rozprave. Danko mu povedal, že ak neodstráni transparent, preruší rokovanie.
Následne vznikla trma-vrma, novinári mali čo natáčať a o čom písať. Ale keď Matovič videl, že Danko to myslí vážne, tak nakoniec transparent stiahol. Danko sa mu poďakoval za ústretovosť – čo teda nerobí často, aby sa niekomu verejne poďakoval. A následne Matovičovi udelil slovo.
Igor Matovič povedal, čo uznal za vhodné. A potom? Opäť roztiahol svoj transparent. Čiže porušil svoje slovo. Predsedajúci ho upozornil, že preruší schôdzu, ak nestiahne transparent. Ale Matovičovi to bolo jedno. On si už predsa svoje povedal. V rozprave bolo k odvolávaniu Kaliňáka prihlásených ešte veľa poslancov, ale Matovičovi to bolo jedno. On už svoj škandálik urobil, médiá to mali zaznamenané, tak čo…
Vtedy sa opäť prebudilo ego aj v predsedovi parlamentu Dankovi, ktorý sa rozhodol problém s Matovičom vyriešiť ako? Zákonom. A pripravil zmenu zákona o rokovacom poriadku parlamentu. Tento piatok o nej Národná rada rokovala.
Matovičovo a moje vystúpenie
Tesne predo mnou vystúpil práve Igor Matovič. Vystúpil tradične, ako mu je to vlastné. Najskôr urazil smeráckeho poslanca Kvorku. Ten mal tú smolu, že na rozdiel od mnohých iných poslancov koalície, ale aj opozície, sedel aj v piatok večer v práci – teda na rokovaní parlamentu. Potom použil v súvislosti s premiérom Ficom výraz “špinavá papuľa”. Nezabudol ani na Danka, ktorý má podľa neho komplex zo škôlky, a ani na poslancov za SNS, ktorí mali smolu ako Kvorka, že tam práve boli. Nezabudol ani na poslanca Kresáka, ktorému povedal, že sa rehoce a je vysmiaty ako lečo. Aby som to nepredlžoval, jeden osobný útok za druhým.
Ale skutočným vrcholom Matovičovho vystúpenia bol pre mňa jeho verejný prísľub, že ak vláda návrh novely rokovacieho poriadku stiahne, tak on už žiaden transparent do parlamentu nedonesie. Nezačala celá táto fraška náhodou práve tým, že Matovič svoj sľub o transparente porušil?
Po Matovičovi som vystúpil ja a povedal som okrem iného toto:
“Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni,
v bieloruskom parlamente raz prebiehala veľmi vzrušená debata. Opoziční poslanci kritizovali prezidenta Lukašenka za vysokú infláciu, ktorú spôsobil svojou hospodárskou politikou. Prezident Lukašenko túto rozpravu nervózne sledoval, a potom nahnevane vystúpil: “Vadí vám inflácia? Dobre. Tak ju teda zakážme zákonom!”
Tento zákon je presne o tom istom. Chcete zákonom zakázať niečo, čo sa zakázať nedá. Vy chcete zákonom zakázať Matoviča. Zaparkoval Matovič auto s nápisom Fico chráni zlodejov vedľa parlamentu. Tak ste tam dali zákaz parkovania. A potrestali ste za svoju neschopnosť poradiť si s Matovičom zamestnancov Národnej rady a poslaneckých asistentov, ktorí teraz nemajú kde pri parlamente parkovať.
Vytiahol Matovič v parlamente transparent? Tak chcete transparenty zakázať zákonom. A nielen transparenty, ale aj mobily chcete zakázať zákonom. A ešte aj grafy chcete zakázať zákonom. To je ale spôsob riešenia problémov na úrovni Lukašenka.
V skutočnosti prikladáte šašovi väčší význam, aký si zaslúži. Hlina tu už nie je a vy neviete zvládnuť jediného parlamentného šaša, ktorý tu ešte zostal?
Viete, ako sa má riešiť šašo? Ignorovaním. Šaša najviac deptá, ak si ho nevšímate. Šašo zúfalo túži po pozornosti. Šašo nevie zaujať svojimi myšlienkami, programom alebo víziami. Preto sa snaží zaujať svojími kostýmami a svojimi útokmi na iných. Parlamentný bard František Mikloško raz povedal takúto politickú poučku: “Keď už nevieš zaujať inak, musíš vedieť aspoň dobre uraziť.” Takýchto ľudí tu máme viac.
Preto šašovia neustále prekračujú hranice toho, čo by seriózny človek nemal robiť. Aby ste si ich všímali, dámy a páni. A vy im neustále skáčete na lep. Bol by vôbec Matovič v parlamente, ak by si ho Robert Fico pred voľbami nevšímal? Veď vy ste ho za dva mesiace vzkriesili a urobili z neho martýra. Vy ste z politickej mŕtvoly vyrobili vlastný problém, ktorý teraz chcete riešiť zákonom.
Múdry sa učí na cudzích chybách, iný sa poučí aspoň na vlastných. Tak prečo znovu dávate šašovi väčšiu pozornosť, než si zaslúži?
Hovoríte, že týmto zákonom chcete zvýšiť úroveň a kultúru rokovania v parlamente. Lenže úroveň a kultúra tohto parlamentu sa nedá stanoviť zákonom – rovnako ako Lukašenkova inflácia. Úroveň parlamentu tvoria ľudia. Vy a ja tvoríme úroveň tohto parlamentu.
Dámy a páni, poznáte Archimedov zákon? Tak ja vám teraz chcem predstaviť Krajniakov zákon, ktorý znie takto:
“Úroveň a kultúra rokovania parlamentu je nadľahčovaná úrovňou politikov, ktorí do rokovania vstupujú.”
Platnosť každého fyzikálneho zákona treba samozrejme dokázať, aj toho môjho. Takže tu je dôkaz:
Ak do rokovania parlamentu vstupuje minister Kažimír za Smer, spolu s ním napríklad poslanci Burian a Mihál, aká je úroveň a kultúra rokovania parlamentu? Vysoká. Síce to občas trochu naťahujú, ale to je všetko, čo sa im dá vytknúť.
Ak do rokovania parlamentu vstupujú napríklad ministri Gajdoš za SNS, Solyomos za Most alebo Drucker za Smer, úroveň a kultúra rokovania parlamentu je aká? Opäť vysoká.
Ak do rokovania parlamentu vstupuje ako predsedajúci podpredseda parlamentu Hrnčiar za Most, úroveň a kultúra rokovania parlamentu je aká? Zase vysoká.
Čo sa ale stane, ak do rokovania parlamentu vstúpi premiér Fico, minister Kaliňák alebo predseda Danko? Aká je vtedy úroven rokovania parlamentu? Veď si to všetci pamätáme – vzájomné urážky, osočovanie a nadávky. Je to náhoda? Ako sa hovorí v slávnom videu na youtube “ja myslím, že nie.”
Premiér Fico, minister Kaliňák a predseda Danko sú ako úran, plutónium a vodík. Keď sú v parlamente, vždy hrozí výbuch. Alebo Výboh?
Každopádne, keď je Fico, Kaliňák a Danko v rokovacej sále, podobne aj Matovič, úroveň rokovania padájet a pádajet, ako hovoria priatelia Rusi.
Tak sa pýtam, dámy a páni, ako chcete toto vyriešiť zákonom? Toto sa zákonom vyriešiť nedá.
Mám konštruktívny návrh: Vy si umravnite Fica, Kaliňáka a Danka a my si umravníme Matoviča. A uvidíte, ako úroveň a kultúra rokovanie tohto parlamentu stúpne. Začnime sa konečne zaoberať serióznymi vecami a nie takýmito hlúposťami. Za toto si nás ľudia neplatia.”
Boris, Peter a Matovičova reakcia
Po mne vystúpil aj Boris Kollár a Peter Pčolinský. Boris úplne vecne, Peter emotívnejšie. Pomenoval to isté, čo ja. Že za novelou rokovacieho poriadku je Matovičova nespratnosť a neschopnosť vládnej koalície postupovať inak, ako zákazmi pre celú opozíciu. Počas Petrovho prejavu to Matovič nevydržal a začal na Petra vykrikovať, že je debil. Neskôr nás ešte osočil svojim statusom na Facebooku.
Obvinil mňa a Petra, že vysedávame s vládnymi poslancami v poslaneckom bufete. Nuž, chodíme tam na kávu rovnako ako 90 percent všetkých poslancov. Lebo v rokovacej sále by sa konzumovať nemalo. Bufet je miestnosť za rokovacou sálou, kde na veľkom plátne beží rokovanie parlamentu. Akonáhle chce poslanec vystúpiť s faktickou poznámkou alebo v rozprave, za 5 sekúnd je v rokovacej sále.
Boris, Peter aj ja sme v práci väčšinou od 8:00 – 8:30 do 19:00 večera. Potom máme ešte zvyčajne dohodnuté ďalšie stretnutia. Väčšinou pracujeme aj cez víkendy. Vôbec sa nehanbím za to, že si doobeda aj poobede zo sály odskočím do bufetu na kávu. Len mi príde smiešne, keď mi to vyčíta človek, ktorý tam väčšinu času vôbec nie je.
Borisa obvinil Matovič z toho, že vraj má dostať nejaké eurofondy. Tak len pre jeho informáciu. Borisovo lyžiarske stredisko požiadalo o eurofondy ešte predtým, ako vstúpil do politiky. V januári tohto roka bola jeho firma vyzvaná, aby prišla podpísať zmluvu. Boris to odmietol. Povedal, že keď je vo verejnom živote, tak už zmluvu na eurofondy nepodpíše. Taká je pravda, Igor.
Urobte si na to názor sami. Je však pomerne zrejmé, prečo je v slovenskej politike čoraz menej ľudí, ktorí sú s Igorom Matovičom ochotní akokoľvek spolupracovať.