Jaroslav Haščák pre médiá drzo tvrdil, že VÚB kupón bol rozdelený preto, aby boli malí akcionári chránení pred rizikovým investovaním. V skutočnosti to bolo presne naopak. Veľkí akcionári na čele s Pentou získali “skešovaním” Intermarku miliardy korún. S majetkom 160 tisíc akcionárov v Istrofine sa robili také obchody, že nakoniec nedostali ani korunu.

Pochybné investície začali hneď po vzniku Istrofinu. Uveďme si iba jeden konkrétny príklad – vydavateľstvo Príroda. 31. októbra 1997 kúpila spoločnosť Kvinta, s.r.o., s konateľom Jaroslavom Haščákom, 15 percent akcií spoločnosti Príroda po 1000 korún a o deň neskôr 19 percent opäť po 1000 korún za akciu, čo bola trhová hodnota akcií. Medzitým však Istrofin, s Haščákom ako predsedom dozornej rady, 31. októbra 1997 pre blaho malých akcionárov kúpil 48 percent akcií Prírody v priemere za 18 tisíc korún na akciu!

Penta si kúpila lukratívnu budovu v centre Bratislavy, pričom zaplatiť za ňu nechala malých akcionárov z Istrofinu. A Haščák potom oznámil verejnosti, že ide z pohľadu malých akcionárov o dlhodobejšiu investíciu a za ďalších tridsať miliónov z Istrofinu sa chystajú budovu na Krížkovej ulici ešte zrekonštruovať.

V skutočnosti išlo z pohľadu malých akcionárov Istorfinu o takú nekonečne dlhodobú investíciu, že jej výnosy už nikdy neuvidia. Na druhej strane, z pohľadu Jaroslava Haščáka a Mareka Dospivu išlo o krátkodobú investíciu: Kúpili si vlastné sídlo a ešte si ho aj pekne zrekonštruovali. A v podkroví tejto budovy si nechali pre seba urobiť aj luxusné súkromné apartmány. Tieto apartmány boli naozaj používané pre blaho akcionárov Istrofinu. Ale iba pre blaho dvoch akcionárov zo 160 tisíc.

Vydavateľstvo Príroda, a.s. bolo už mesiac po ovládnutí Pentou premenované na EAST REAL, a potom v roku 2001 na Penta reality. Neskôr ho vlastnila PENTA HOLDING LIMITED z Cypru a v roku 2011 bola spoločnosť daná do likvidácie.

Nemá zmysel popisovať ďalšie podobné obchody, ktorými sa majetok malých akcionárov tuneloval. Najdôležitejšia bola jedna finančná operácia. V roku 1998 sa podľa auditora Arthur Andersen vedenie Istrofinu rozhodlo pre “veľký tresk”. Za 2,2 miliardy korún, teda za takmer 80 percent majetku Istrofinu, kúpil Istrofin akcie firmy Istrofin International Limited – schránkovej firmy založenej na ostrove Jersey. Táto firma mala údajne investovať majetok akcionárov na medzinárodných trhoch.

V skutočnosti mali peniaze podľa viacerých zdrojov skončiť úplne niekde inde. Napríklad podľa výročnej správy Instrofinu z roku 1998 malo 1,5 miliardy korún skončiť v spoločnosti Istrofin Global Investor Limited na Cypre, ktorú manažérsky ovládala Penta Group GmbH v Rakúsku.

Nemáme žiadnu pochybnosť o tom, že Penta tieto peniaze dobre investovala. Ide len o to, kto mal z týchto investícií prospech?

V roku 1999 predala Penta kontrolu nad Istrofinom údajnému neznámemu investorovi zo strednej Európy. Ten spravoval Istrofin takým spôsobom, že z neho zmizli posledné stámilióny korún. V roku 2003 sa zistilo, že spoločnosť Istrofin International Limited na Jersey zanikla, čím Istrofin prišiel o 2,2 miliardy korún a spoločnosť išla do konkurzu. Jaroslav Haščák potom pre médiá vyhlasoval, že oni zanechali Istrofin vo výbornej kondícii ale niekto ho po nich vykradol.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že Penta Group GmbH, organizačná zložka, neskôr premenovaná na Istrofin GmbH organizačná zložka, ktorá mala údajne ovládať cyperský Istrofin, sídli od roku 1999 až dodnes na Štúrovej ulici 11 v Bratislave. Na tejto adrese sídlia aj iné firmy, v ktorých figurujú osoby v minulosti prepojené s Pentou. Napríklad Kvinta, KPW investments, Black Swan, K – ONE alebo K – ONE REAL.

Najmä posledné dve firmy sú veľmi zaujímavé. Pôvodne boli obe vlastnené firmou WALSALL HOLDINGS LTD. z Belize. Spoločnosť K – ONE je dnes už vlastnená firmou NIVASERIA LTD z Cypru. Myslím, že sa k týmto dvom firmám ešte v budúcnosti dostaneme.

Týmto sa končí prvá etapa Penta story. Bola o tom, ako sa z predajcov čínskeho textilu stali miliardári. Nie všetky miliardy, ktoré získali Haščák s Dospivom pod kontrolu, boli ich. A dodnes ani nie sú. Ale na začiatok to celkom stačilo, nie?

V necenzurovanej verzii Penta story budeme čoskoro pokračovať. Aj preto, aby sme vyrátili dojem, ktorí sa snažia partneri Penty už 15 rokov vzbudzovať: “No dobre, možno sme to s VÚB kupónom trochu prehnali a nebolo to celkom etické, ale bolo to všetko podľa zákona. Každý musí nejako začínať. A my sme potom svojou tvrdou prácou preukázali, že vieme naozaj podnikať.”

Ale kdeže. Partneri Penty nevedia podnikať. Určite vedia zarábať peniaze. Ale na svoje úspechy potrebujú pravidelnú kolaboráciu politikov a štátnych úradníkov. A preto budeme v ďalších dieloch Penta story popisovať nové a nové “obchody”, na ktoré potrebovala Penta spoluprácu so štátom.

Slovensko je pre Pentu dojná krava. Penta mi pripomína parazita, ktorý žije zo svojho hostiteľa. Bez Slovenska by Penta dávno skončila v šedom priemere alebo na smetisku dejín.

P.S: V marci 1997 požičala Slovenská poisťovňa eseročke Pentum so základným imaním 100 tisíc korún celkovú sumu 500 miliónov korún. Iba pripomíname, že v Slovenskej poisťovni vtedy pôsobil budúci prezident poisťovne Karol Melocík. Konateľom a jediným spoločníkom Pentum s.r.o. bol vtedy 29 ročný Juraj Herko.

Na zabezpečenie návratnosti úveru bolo na účet Slovenskej poisťovne prevedených 541 tisíc akcií VÚB kupónu. Na základe pokynu Slovenskej poisťovne sa však 3. novembra 1997 tieto akcie vrátili na účet spoločnosti Pentum bez toho, aby za ne zaplatila. Navyše, dodatkami k zmluve o úvere boli opakovane menené podmienky splatnosti úveru.

A potom zrazu spadla ako modré z neba do rúk spoločnosti Pentum pohľadávka poisťovne Morava voči Slovenskej poisťovni. Pentum, s.r.o. ju získala od americkej schránkovej firmy EUROCOM SALES LLC. Túto pohľadávku Pentum započítala voči pohľadávke Slovenskej poisťovne.

Aby sme to skrátili, nakoniec to dopadlo tak, že nie spoločnosť Pentum dlžia peniaze Slovenskej poisťovni, ale Slovenská poisťovňa dlžila niekoľko miliónov spoločnosti Pentum. Kto vie, či Slovenská poisťovňa tento svoj záväzok voči Pentum s.r.o. nakoniec splatila. Každopádne, Pentum s.r.o. bola 9. augusta 1999 zrušená bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou AKS. Tou AKS, ktorá sa podieľala na porcovaní VÚB kupónu. Kruh sa uzavrel.

P.P.S: Oficiálna verzia Penta story znie tak, že Penta je stredoeurópska investičná skupina, ktorá bola založená v roku 1994. Pravdivosť tejto verzie závisí od toho, ako sa to pozrieme… V skutočnosti žiadna firma pod názvom Penta neexistuje dvadsať rokov. Dvadsať rokov existuje iba značka Penta, ale firmy s týmto názvom vznikali a zanikali, opäť vznikali a zase zanikali.

Prvá Penta verzia 1.0 – s.r.o. –  bola poslaná do minulosti v roku 1995. V decembri 1998 zanikla Penta verzia 2.0 – Penta brokers, a.s. Táto bola zlúčená s AKS, a.s. Do roka a do dňa, v decembri 1999,  bola poslaná do likvidácie aj AKS.  Jej súčasťou bola od augusta 1999 aj spoločnosť Pentum. 4. novembra 2000 bola AKS vymazaná z obchodného registra.

Firmy, ktoré sa podieľali na ovládnutí VÚB kupónu, boli teda do konca roka 2000 zlikvidované. Partneri Penty sa zbavili záťaže z minulosti a pokračovali ďalej.

Penta verzia 3.0 – Penta Group, bola založená v roku 1998, v jej orgánoch už figuroval aj Jozef Oravkin. Do minulosti bola poslaná v roku 2005. Predtým, v roku 2004, vznikla Penta verzia 4.0 – Penta investments, s.r.o. Štvrtá verzia Penty bola poslaná do minulosti v roku 2008 a nahradila ju Penta verzia 5.0 – PENTA INVESTMENTS LIMITED so sídlom v Limassole na Cypre.

Penta mení sídla, formy, názvy ale nie spôsoby a metódy zarábania peňazí. Už čoskoro sa k tomu dostaneme…