Lexovci. Penta story II.

  • 3.10.2014
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 56513
Mordor Penta

Vzťah Penty a Lexovcov mi pripomína vzťah milencov, ktorý svoj vzťah najskôr tajili. Potom ale nevydržali a “rozdali si to” spolu pred zrakmi celého Slovenska. Ale potom sa opäť tvária, že žiaden vzťah medzi nimi nie je. Občas sa ich niekto opýta: “Nemáte vy niečo spolu?” Ale oni cudne odpovedajú: “Párkrát sme sa rozprávali”.

V Rusku každý podnikateľ, ktorý chce úspešne a dlhodobo fungovať, potrebuje takzvanú “strechu”. Po slovensky by sme na to mohli použiť výraz “krytie”. Niekoho, kto je silný a vplyvný, má konexie v politckom aj bezpečnostno-spravodajskom prostredí. “Strecha” samozrejme nerobí “strechu” z lásky k blížnemu. Robiť “strechu” je v Rusku výnosnou podnikateľskou činnosťou. Krstný otec “kryje” svoje “deti”, ktorým dá svoje požehnanie a ochranu. A profituje z toho, keď sa im darí.

V tomto texte budeme pracovať s hypotézou, že “krytie” Jaroslava Haščáka a Mareka Dospivu robila v deväťdesiatych rokoch rodina Lexovcov.

Vladimír Lexa, hlava podnikateľského klanu Lexovcov, sa narodil v roku 1937. Už za komunizmu bol riaditeľom podniku Chemolak. Bol predsedom Štátnej plánovacej komisie (mal teda prehľad o stave vo všetkých slovenských podnikoch, čo veľmi dobre využil pri neskoršej privatizácii) a podpredsedom poslednej komunistickej vlády Slovenskej socialistickej republiky. V rovnakej funkcii zotrval aj vo vláde národného porozumenia Milan Čiča. Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 pôsobil do pádu prvej Mečiarovej vlády ako poradca ministra financií Michala Kováča.

Oficiálne začal podnikať 1. februára 1991, keď sa založiť obchodné družstvo LEKOR. Ako stratég sa podieľal na činnosti Harvadských privatizačných fondov zriadených pre prvú vlnu kupónovej privatizácie. Nemáme priestor rozoberať prepojenia na Juraja Širokého, Viktora Koženého a ďalších. Zostaňme len pri tom, že v harvardských fondoch sa hojne vyskytovali bývalí dôstojníci ŠtB.

Vladimír Lexa začal privatizovať  v polovici roka 1992 ešte za Čarnogurského vlády. Špecializoval sa okrem iného na mlyny a cestovinárne, a tento trh na Slovensku prakticky ovládol. To všetko ešte pred založením Penty.

Ivan Lexa, narodený 18. 8. 1961, patril už v osemdesiatych rokoch medzi prominentnú bratislavskú “zlatú” mládež, ktorá sa okrem iného združovala na diskotékach v hoteli Devín. Keď sa stal Vladimír Mečiar po voľbách v roku 1990 predsedom slovenskej vlády, prezentoval v médiách, že chce dať šancu mladým a šikovným ľuďom. Vyzval ich, aby sa prihlásili na konkurz. Neskôr za jedného z najšikovnejších mladých ľudí, ktorí sa do konkurzu prihlásili, označil práve Ivana Lexu. A nezostalo len pri slovách.

V januári 1991 bol 29 ročný Ivan Lexa vymenovaný za šéfa sekretariátu predsedu vlády Vladimíra Mečiara (A hneď vzápätí Vladimír Lexa odchádza z politiky do biznisu. Logicky, veď politické krytie už robil syn Ivan). Po návrate Vladimíra Mečiara do funkcie predsedu vlády v roku 1992 sa Ivan Lexa stáva vedúcim úradu vlády. V roku 1993 ho prezident Michal Kováč odmietol menovať do funkcie ministra privatizácie. Lexa bol potom vymenovaný za štátneho tajomníka na ministerstve privatizácie a keďže minister nebol menovaný, de facto ministerstvo riadil. V apríli 1995 sa stal 33 ročný Ivan Lexa riaditeľom Slovenskej informačnej služby a po Vladimírovi Mečiarovi druhým najmocnejším mužom v štáte. Krásna a rýchla cesta až na vrchol moci. Stačilo mať v roku 1990 odvahu a prihlásiť sa na konkurz…

Penta brokers, s.r.o. bola založená 31. 8. 1994. Do roka a do dňa, presnejšie 28. 8. 1995 valné zhromaždenie rozhodlo o transformovaní na akciovú spoločnosť a 30. 8. 1995 bola podpísaná jej zakladateľská zmluva – tak je to uvedené v obchodnom registri. Kto túto akciovú spoločnosť vlastnil? Ten, kto vlastnil 5 000 akcií na doručiteľa, ktoré Penta Brokers, a.s. emitovala.

V priebehu roka 1995 sa teda situácia vykryštalizovala takto: Vladimír Lexa bol jedným z najbohatších ľudí na Slovensku. Ivan Lexa bol po Vladimírovi Mečiarovi najmocnejší človek na Slovensku. Penta brokers sa pretransformovala na akciovú spoločnosť s akciami na doručiteľa.

Ak si položíme otázku, či Lexovci v tom čase “mohli” robiť krytie Penta, odpoveď je jednoznačná: ÁNO. Lexovci mali v tom čase takú silu, že mohli robiť krytie hocikomu.

Teraz sa dostávame k tomu, či existujú indície, že takéto krytie Lexovci pre naozaj Pentu robili. Najdôležitejšou indíciou by bolo prepojenie osôb. Existovalo takéto prepojenie? V tejto súvislosti sa stačí sústrediť na tri osoby: Karol Melocík, Jozef Oravkin a Ľuboš Ševčík.

Osoby Oravkina a Ševčíka sú verejnosti dostatočne známe zo spisu Gorila ako ľudia organicky začlenení do štruktúr Penty, konajúci v prospech Penty. Pozrime sa teraz na zaujímavú osobu Karola Melocíka.

Karol Melocík sa narodil v roku 1948. V roku 1992 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia za HZDS. Počas pôsobenia Ivana Lexu na úrade vlády bol jeho podriadeným, riaditeľom kontrolného odboru. Ich spolupráca pokračovala aj po nástupe Ivana Lexu do funkcie riaditeľa SIS  v roku 1995. Karol Melocík sa stal šéfom jeho kancelárie. Čoskoro však začal byť Melocík ako osoba, ktorá požívala plnú dôveru Ivana Lexu, poverovaný aj inými úlohami.

Najzaujímavejšie firmy, v ktorých Melocík pôsobil v rokoch tretej Mečiarovej vlády:

Slovenská poisťovňa, prezident v roku 1998, člen dozornej rady 1995 – 1998

VÚB, podpredseda dozornej rady 1996 – 1999

VÚB invest, predseda dozornej rady 1996 – 1998

VÚB invest holding, člen predstavenstva 1995 – 1998

Chemolak, člen predstavenstva 1996 – 2007

Spoločná istota, predseda dozornej rady 1996 – 1999, akcie na doručiteľa, údajná “spoločná pokladnica” vládnuceho HZDS

Firmy, v ktorých pôsobil Melocík spolu s Oravkinom v časoch tretej Mečiarovej vlády:

VÚB invest, Oravkin vo funkcii predsedu predstavenstva

Firmy, v ktorých pôsobil Melocík spolu so Ševčíkom v časoch tretej Mečiarovej vlády:

VÚB invest holding, Ševčík ako člen predstavenstva

Chemolak, Ševčík ako člen predstavenstva

Firmy, v ktorých pôsobili Melocík, Oravkin a Ševčík spoločne v časoch tretej Mečiarovej vlády:

Vinlan, Melocík ako predseda predstavenstva, Oravkin so Ševčíkom ako členovia predstavenstva, firma mala akcie na doručiteľa

Consult invest, Melocík ako predseda predstavenstva, Oravkin so Ševčíkom ako členovia predstavenstva, firma mala akcie na doručiteľa

S – invest, premenovaný na S – inter, Melocík ako predseda predstavenstva, Oravkin so Ševčíkom ako členovia predstavenstva, firma mala akcie na doručiteľa

Lanvin, všetci traja v nej pôsobili ako spoločníci.

Zhrňme si to: Melocík bol pravou rukou Ivana Lexu. Oravkin bol Haščákov a Dospivov spolužiak z Moskvy. Ševčík prešiel spolu s Oravkinom v roku 1998 do Penty. Všetci traja robili v časoch tretej Mečiarovej vlády spolu. Aký záver vám z toho vychádza? Mne z toho vychádza taký záver, že konali v zhode.

Táto zhoda v konaní sa naplno prejavila v roku 1997 v kauze VÚB kupón. Na začiatku roka 1997 mal VÚB kupón približne 320 tisíc drobných akcionárov a majetok v hodnote cca 9 mld. Sk. V priebehu roka 1997 zostalo vo VÚB kupóne 160 drobných tisíc akcionárov a majetok v hodnote cca. 7 mld. Sk. O nejaký čas všetky peniaze zmizli a 160 tisíc akcionárov nedostalo ani korunu.

K čomu presne prepojenie Lexu, Melocíka, Oravkina, Ševčíka, Haščáka a Dospivu dospelo v roku 1997 a v rokoch nasledujúcich, sa dostaneme už čoskoro.

Poznámka 1:

Denník SME v článku citujúcom hovorcu Penty Martina Danka uviedol, že Alojza Lorenca, posledného šéfa ŠtB, tajnej polície komunistického totalitného štátu, Pente doporučil Vladimír Lexa.

Prvá zaujímavosť spočíva v tom, že Penta odporúčanie Vladimíra Lexu akceptovala. Kladiem si otázku: Riadila sa Penta aj v iných situáciách odporúčaniami Vladimíra Lexu?

Druhá zaujímavosť spočíva v tom, čím bol Alojz Lorenc v Pente poverený. Mal na starosti bezpečnosť Penty. Mal na starosti ochranu najcitlivejších informácií. Kladiem si otázku: Akej kvality a dôvery musel byť vzťah Vladimíra Lexu a Penty, keď na Lexove odporúčanie zverili do Lorencových rúk všetky citlivé informácie o sebe a o svojej spoločnosti? Kladiem si aj ďalšiu otázku: Čo ak to celé bolo naopak a Lorenc nebol do Penty vyslaný iba preto, aby chránil záujmy Penty ale najmä záujmy Lexovcov v Pente?

Tretia zaujímavou skutočnosťou je fakt, že Penta akceptovala Alojza Lorenca napriek tomu, že jej veľmi záleží na dobrej reputácii. Pôsobenie Alojza Lorenca, šéfa ŠtB označovanej za zločineckú organizáciu, v spoločnosti usilujúcej sa o dobré meno, vyvoláva neustále mediálne problémy. Kladiem si otázku: Nemohlo to byť tak, že Penta musela Lorenca akceptovať?

ŠtB bola tajnou políciou totalitného komunistického štátu, podobne ako boli Gestapo alebo Sicherheitsdienst tajnými políciami nacistického totalitného štátu. Viete si predstaviť, že by seriózna firma v Nemecku 25 rokov po vojne otvorene spolupracovala napríklad s Heydrichom, ktorý bol šéfom oboch nacistických tajných služieb? A Penta s Lorencom dodnes spolupracuje. S tým Lorencom, ktorého im pred rokmi doporučil Vladimír Lexa.

Druhá poznámka:

Vladimír Lexa a Jaroslav Haščák sa o sebe v médiách viackrát pozitívne vyjadrili. Haščák dokonca Vladimíra Lexu pozval aj na svoju svadbu. Svedčí to o vzťahu na úrovni, ako sa o ňom vyjadril Vladimír Lexa – “párkrát sme sa rozprávali”?

Tretia poznámka:

Jaroslav Haščák sa aj so synom pred časom boli pozrieť na jazdeckých pretekoch v luxusnom dostihovom areáli Rozálka, ktorý vlastní Ivan Lexa. Lexa a Haščák sledovali preteky spoločne z VIP sektora.

Švrtá poznámka:

Rusko – slovenskými väzbami sa teraz nemáme priestor zaoberať, ale v obchodnom registri figuruje jedna zaujímavá spoločnosť. Berte to iba ako tip pre investigatívcov, ktorí nemajú po večeroch čo robiť:

RST – RUSKO SLOVENSKÝ TRADING, a.s.

Spoločnosť vznikla 15. 6. 1995, tesne po nástupe Ivana Lexu do SIS. V predstavenstve spoločnosti figurujú Juraj Široký, Vladimír Balaník a Ján Pačesa. V dozornej rade pôsobil Vladimír Lexa, Martin Mäsiar – údajný zať Vladimíra Lexu, Alexander Michajlovič Krapivin z Moskvy a Michail Michajlovič Krapivin z Moskvy. Táto spoločnosť mala samozrejme akcie na doručiteľa.

Michail Krapivin z Moskvy s tou istou adresou pôsobil v Česku v spoločnosti GAS – INVEST, a.s. , ktorá mala vytvorenú dcérsku spoločnosť ŠKODA – ENERGOGAS spolu s plzeňskou Škodovkou. Spolu s Aleksandrom Michajlovičom pôsobili v ďalších iks firmách, ktoré zastupovali ruské osoby alebo ruské firmy v Česku.

Nejaký Michail Krapivin pôsobil ako člen baletu v Moskve. Nejaký Jurij Krapivin bol generálom KGB a v roku 1996 šéfom Prezidentskej tajnej služby v Rusku. Nejaký Andrej Krapivin bol poradca šéfa ruských železníc Jakunina. Okrem toho je nejaký Aleksander Krapivin šachista.

Nie som špecialista na Krapivinovcov. Vôbec neviem, či majú nejaké prepojenie na Michaila a Aleksandra Krapivina zo RST – Rusko slovenského tradingu. A ani sa mi po tom nechce pátrať. Beztak žijem nezdravým životným štýlom a chcem zvýšiť pravdepodobnosť, že sa dožijem staroby.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook