Najbohatší bohatnú stále viac. Pozrite si šokujúce čísla, ako veľmi a rýchlo

  • 17.1.2017
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 25634
Spoločnosť

Priepasť medzi najbohatšími a najchudobnejšími ľuďmi sveta sa za posledných 10 rokov neuveriteľne prehĺbila. Takéto šialené rozvorenie majetkových nožníc v takom krátkom čase história ľudstva pravdepodobne nepamätá. Vyplýva to z analýzy charitatívnej organizácie Oxfam, ktorú zverejnila pred začiatkom Svetového ekonomického fóra v Davose. Pozrite si čísla:

V roku 2008 vlastnilo 1 percento najbohatších ľudí na svete majetok v takej hodnote, ako 40 percent najchudobnejších ľudí sveta.

Pred dvomi rokmi 1 percento najbohatších – asi 72 miliónov ľudí – vlastnilo toľko majetku, ako 50 percent najchudobnejších ľudí sveta.

Pred rokom už iba 61 najbohatších ľudí sveta vlastnilo toľko ako polovica – teda približne 3,7 miliardy ľudí na svete.

Dnes je to tak, že 8 najbohatších miliardárov má majetok väčší ako 3,7 miliardy ľudí na zemeguli.

Príjmy najchudobnejších 10 percent ľudí na svete vzrástli za posledných 30 rokov o 2,81 dolára ročne. Príjmy najbohatších 10 percent ľudí na svete vzrástli v tom istom obdoví 182 násobne. Ak teda niekto z 10 percent najbohatších ľudí zarobil v roku 1988 milión dolárov, minulý rok už zarobil 182 miliónov dolárov.

Zlyhanie globálneho kasínového kapitalizmu

Niektorí liberálni ekonómovia hovoria, že v kapitalizme platí nasledovná poučka: “Nevadí, že bohatší stále viac bohatnú, pretože ich rast bohatstva ťahá za sebou aj rast bohatstva najchudobnejších.” Lenže v globálnom kasínovom kapitalizme táto poučka už neplatí. Najchudobnejších 10 percent ľudstva “potiahol” rast majetku najbohatších iba o 2,81 dolára ročne posledných 30 rokov. To je menej, ako predstavovala inflácia. Najchudobnejší ľudia na svete v skutočnosti ešte viac schudobneli.

Sociálna nespravodlivosť spočíva aj v tom, že najbohatší ľudia na svete aj na Slovensku vedia svoje zisky vyviezť do daňových rajov. Špecialistami na to sú na Slovensku najmä finančné skupiny Penta a J&T. Stredná trieda a chudobnejší ľudia na Slovensku tak platia oveľa väčšie percento daní ako najbohatší. Rovnaká nespravodlivosť je aj v prístupe k finančným zdrojom. Kaderníčka si musí v banke požičať peniaze za oveľa väčší úrok ako napríklad Penta a J&T.

Aký je z toho záver? Globálny kapitalizmus je žiaľ iba kasínom, v ktorom zarábajú majitelia kasína. Zarába tiež niekoľko šťastlivcov, ktorým to pravdepodobnosť výhry umožní. Ale väčšina ľudí stále prehráva. Väčšina ľudí musí pracovať čoraz viac na to, aby si vôbec udržali životnú úroveň, ktorú mali pred desiatimi rokmi.

Prečo globálny kapitalizmus zlyhal?

Na príklade najslávnejšej Česko-Slovenskej globálnej firmy v histórii – firmy BAŤA – si môžeme ukázať, čo sa za posledné desaťročia na kapitalizme zmenilo. Tomáš Baťa a Jan Antonín Baťa vybudovali zo svojej firmy v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia globálne impérium. Budovali fabriky v Nemecku, Francúzsku, Spojených štátoch, Kanade či Indii. Ale výnosy zo svojho podnikania investovali v českom Zlíne, odkiaľ pochádzali. Z malého mestečka na Morave vybudovali najlepšie miesto na život v bývalom Česko-Slovensku. Postavili tam celé štvrte rodinných domov pre vlastných zamestnancov. Postavili hotely, plavárne, filmové ateliéry, školy, a to všetko doma v Zlíne. V okolí postavili ďalšie strojárenské, gumárenské a letecké fabriky. Postavili letisko, postavili kanál Morava – Zlín. Platy zamestnancov koncernu BAŤA v Česko-Slovensku boli oveľa vyššie ako platy v iných domácich firmách.

Ako je to dnes? Globálny kapitál nemá domov. Nájomným topmanažérom vôbec nejde o rozvoj a hospodársky rast regiónu, z ktorého vyrástla globálna firma. Nájomným topmanažérom ide iba o to, aby mali každý štvrťrok dobré čísla, lebo od toho závisia ich odmeny. A ľudia, ktorí vo firme pracujú, sú pre nich iba nákladové položky. Ľudia a ich platy sú konkurentami dobrých príjmov topmanažérov.

Globálny kapitalizmus práve narazil na svoj strop. Ľudia v Británii aj v USA minulý rok jasne ukázali, že nechcú byť závislí od nejakých nadnárodných politických inštitúcií alebo nadnárodných korporácií. Podľa analýz volili Brexit a Trumpa ľudia práve z tých regiónov, ktoré prišli o pracovné miesta kvôli zatváraniu výroby zo strany globálnych firiem, ktoré odišli vyrábať do zahraničia.

Ako sa brániť kasínovému kapitalizmu?

Mali by sme sa stať ekonomickými nacionalistami. Voľný pohyb kapitálu, tovaru, služieb a zamestnancov by nemal byť pre nás posvätnou kravou. Hodnoťme každý investíciu, každý kapitálový pohyb z pohľadu našich slovenských ekonomických záujmov.

V praxi to znamená, že by sme mali tvrdo zdaňovať monopoly, oligopoly, banky, poisťovne a telemomunikačné firmy. Teda každého, kto pôsobí na uzavretom trhu na základe licencie od štátu. Mali by sme neľútostne zdaniť každý vývoz zisku z územia Slovenska. Mali by sme dodaniť špekulatívne vývozy ziskov do daňových rajov za posledných 10 rokov. Mali by sme brániť tomu, aby globálne firmy mohli na Slovensko dovážať zamestnancov zo zahraničia – ako to ide robiť napríklad Jaguár.

Slovensko poskytlo Jaguáru stimuly a daňové úľavy, aby prišiel vyrábať na Slovensko. Neurobili sme to náhodou preto, aby naši ľudia mali prácu? Čo je to teda za ekonomický nezmysel, že teraz Jaguáru tolerujeme nábor pracovnej sily v Rumunsku alebo Bulharsku? Náš štát predsa neinvestoval do Jaguára preto, aby sme vyriešili nezamestnanosť v zahraničí. Navyše, ak nezamestnanosť na Slovensku stále postihuje státisíce ľudí. Ak ich treba prekvalifikovať, tak to zaplaťme. Ale nezamestnávajme na Slovensku za slovenské dotácie a daňové úľavy cudzincov – je to nezmyselné mrhanie slovenským rozpočtom.

Čo teda máme robiť? Zmeniť uhol pohľadu na ekonomiku a začať tvrdo strážiť naše ekonomické záujmy. Hodnotiť veci z pohľadu toho, čo je výhodné pre nás a nie pre akési slovíčka, ako sú “voľný obchod” alebo “voľný pohyb kapitálu”. Ak môžu svoje ekonomické záujmy nemilosrdne chrániť Nemci, Francúzi alebo Maďari, mali by sme sa konečne zobudiť aj my.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook