Nikdy nie je neskoro. Vyznanie sv. Augustína.

  • 28.10.2014
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 10827
Obľúbené modlitby

Keď vidíme niekoho, kto žije ambicióznym, zhýralým životom, ako k nemu pristupovať? Keď vidíme niekoho, kto venoval celý svoj doterajší život bezohľadnému zarábaniu peňazí, čo v ňom vidíme?

Kedysi som v tom mal úplne jasno. Nemal som žiadne pochybnosti. Takíto ľudia si zaslúžia napomenutie, prípadne opovrhnutie. Ale v zásade im niet pomoci. Veď je to zrejmé, takíto ľudia idú životom od zlého k horšiemu.

A okrem toho, veď ja som predsa úplne iný. Áno, mám svoje chyby, ale v porovnaní s týmito?

V porovnaní … Ako radi sa porovnávame s inými. A ako rýchlo dokážeme nájsť tých, ktorí sú horší ako my.

Až neskôr som začal vnímať, ako veľa ľudí je lepších, než som ja. Uvedomil som si to neskôr, ale dúfam, že nie neskoro.

Nikdy nie je neskoro, aby sme si spomenuli na príklady ľudí, ktorí veľkolepo zmenili svoj život. Ako napríklad sv. Pavol alebo sv. Augustín.

Sv. Augustín sa narodil v roku 354 v Tagaste, v dnešnom Alžírsku. Narodil sa takpovediac v dnešnej dobe. Rímska ríša bola v čase jeho narodenia ešte stále mocná ale v úpadku a rozklade. Augustín bol veľmi talentovaný, dostal kvalitné vzdelanie, bol pripravovaný na kariéru vysokého štátneho úradníka. Roky vyučoval rétoriku a užíval si život.

Augustínova matka, sv. Monika, sa za jeho obrátenie modlila 17 rokov. Veľmi dlho sa zdalo, že bezvýsledne. Ale v roku 387 sa Augustín nechal pokrstiť milánskym biskupom sv. Ambrózom. Krátko nato sv. Monika zomrela. Tesne pred smrťou povedala Augustínovi, že si v živote priala už iba jednu vec – jeho obrátenie. A keďže Boh vypočul jej modlitby, umierala šťastná.

Sv. Augustín sa stal biskupom a jedným z najvýznamnejších filozofov našej civilizácie. Cirkev ho neskôr nazvala “učiteľom Západu”. Augustín zomrel v roku 430 v severoafrickom Hippe, počas obliehania mesta Vandalmi, ako všeobecne uznávaná a rešpektovaná autorita. Kto by to bol o ňom za mladi predpovedal?

O živote sv. Augustína máme najviac informácií z jeho životopisného diela Vyznania, ktoré venoval svojej matke sv. Monike. A práve z tejto knihy pochádza modlitba, ktorú by som vám chcel dať do pozornosti.

Prvýkrát som tieto slová počul, keď som počúval prednášku Vojtecha Kodeta. Hneď na prvýkrát som cítil, že sú určené aj mne. A možno aj niekomu z vás.

Sv. Augustín: Vyznanie

Neskoro som si Ťa zamiloval,

Ty krása taká stará a taká nová,

neskoro som si Ťa zamiloval!

Ty si bol vnútri, ja vonku,

a tam som Ťa hľadal.

Tam v Tvojich krásnych stvoreniach som ťa hľadal,

ja škaredý.

Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s Tebou.

Od Teba ma odťahovalo všetko to,

čo by vôbec nebolo, keby nebolo Teba.

Volal si, kričal, a tak si prehlušil moju hluchotu.

Skvel si sa, žiaril, a tak si zahnal moju slepotu.

Šíril si sladkú vôňu, ja som ju vdychoval a túžil som po tebe.

Ochutnal som.

Teraz lačniem a smädí ma.

Dotkol si sa ma

a zahorel som túžbou po Tvojom pokoji.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook