Odpoveď neomarxistickým hejterom, Ľudmile Kolesárovej and company

  • 17.6.2015
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 15141
Spoločnosť

Niektorí ľudia majú plné ústa tolerancie, slušnosti a ľudských práv, a súčasne osočujú kohokoľvek, kto má trochu iné názory ako oni. Hejtujú každého naokolo a sú presvedčení o svojom monopole na pravdu. A pritom veselo ubližujú iným a šíria nenávisť.

Nie je referendum ako referendum

Logika pre týchto neomarxistických fanatikov nič neznamená, fakty sú prebytočné, svätá viera vo vlastnú neomylnosť prebije všetko ostatné. Náboženský zápal za multikulti, LGBTI, záchranu veľrýb, boj proti globálnemu otepľovaniu (dosaďte si podľa vlastného uváženia) spaľuje týchto ľudí až do morku kostí.

Referendum o rodine na Slovensku? Fúúúj.

“O láske sa nemá hlasovať!”

“O ľudských právach sa nesmie hlasovať”.

“Je zbytočné vyhadzovanie peňazí, kto to zaplatí?”

Ako si môže niekto uzurpovať verejný priestor na debatu o téme, ktorá nás nezaujíma?

Tí, čo boli za referendum o rodine, v skutočnosti podľa našich neomarxistických budovateľov “chceli posielať homosexuálov do plynu”, alebo “cítili vo svojom podvedomí vinu za pedofíliu katolíckych kňazov”, prípadne chceli “upaľovať čarodejnice.”

O niekoľko mesiacov prišlo referendum o manželstvách homosexuálov v Írsku. A čo písali tí istí ľudia? Bravóóó!

“Íri ako prví na svete schválili v referende manželstvá homosexuálov!”

“Slovensko by si malo od katolíckeho Írska brať príklad!”

Myslíte si, že niekoho z týchto neomarxistov napadlo, že je pokrytecké na Slovensku referendum o rodine haniť a v Írsku referendum na tému manželstiev homosexuálov oslavovať? Ani náhodou, to sú predsa dve úplne odlišné veci. A okrem toho, veď v Írsku išlo o správnu vec, nie?

Konzervatívny výber

V apríli začal fungovať Konzervatívny výber. Vznikol okrem iného zo znechutenia nad tým ako o referende informoval denník N, SME a ďalšie liberálne médiá. Robí ho partia nadšencov s minimálnymi nákladmi. Len aby sa nezabudlo, my nie sme novinári, ktorí si na SME za dlhé roky urobili meno. Ani sme nedostali od ESETu 1,2 milióna eur na rozbeh. Ani nemáme desiatky zamestnancov. Ani nemáme peniaze na bilboardové kampane na uvedenie značky.

Napriek tomu nás čítajú státisíce ľudí a ich počet stále stúpa. Jediné vysvetlenie je, že ich zaujalo to, o čom píšeme. Možno týmto ľuďom chýbali nejaké informácie a nejaké témy, ktoré v SME alebo v denníku N nenašli. Vedel by som zdokladovať desiatky príkladov, kedy sme uverejnili informácie, o ktorých iné médiá vôbec neinformovali. A vedel by som zdokladovať desiatky príkladov, kedy ostatné médiá rýchlo naše témy alebo informácie prebrali.

Jeden príklad za všetky: V sobotu 13.6.2015 18:56 Konzervatívny výber uverejnil článok o facebookovej prestrelke Patrika Tkáča a Renáty Bláhovej. V ten istý deň 13. júna 2015 20:26 uverejnil o tejto polemike článok aj denník N.

V tú istú sobotu sme na Konzervatívnom výbere uverejnili reportáž z rakúskeho Traiskirchenu, v ktorom postavili stanový tábor pre azylantov, lebo kapacity už nestačili. Šéf webu dennikn.sk Tomáš Bella cítil potrebu sa na Facebooku vyjadriť, že to bolo najhoršia reportáž v dejinách slovenskej žutnalistiky s dovetkom, že Pravdu z roku 1949 nečítal.

Túto reportáž si pozrelo viac ako 200 tisíc ľudí. Nebránime sa kritike, sme iba nadšení amatéri. Ale neubránim sa otázke: Nemohli podobnú reportáž, v požadovanej kvalite, urobiť renomovaní novinári z denníka N? Nie je táto téma relevantná? V ten istý deň rakúska ministerka vnútra oznámila, že Rakúsko prestáva udeľovať azyl, lebo situácia je neúnosná. Je to také ľahučké ohejtovať konkurenciu, ktorá nebola lenivá a dva dni strávila na mieste “činu” v Traiskirchene…

So stúpajúcou návštevnosťou Konzervatívneho výberu začali aj neomarxistické hejty. Naši neomarxistickí multikulti začali mať starosť o to, čo môže a nemôže alebo čo má alebo nemá konzervatívne médium písať. Na tieto hejty sme doteraz nereagovali. Držíme sa zásady “psi štekajú, ale karavána ide ďalej”. Lenže myslím si, že aj hejtovanie by malo mať nejaké hranice.

“Do plynu”

Ľudmila Kolesárová, známa blogerka denníka N, uverejnila dnes na Facebooku tento status:

“Ach Boze, ja sa tu asi zblaznim. Kolko preslo? 5 mesiacov? A tato krestanska krajina je zase rozdrbana na kusy. Z kazdej strany nenavist, klamstva, neoverene fakty. S plnymi gatami sa branime comukolvek co nie je slovakošer. A najvacsi krestan Milan Krajniak, ktory sa tu skoro kvoli Bohu pobil s Cynická obluda by teraz cez Konzervativny vyber najradsej blizneho svojho do plynu poslal. Fakt, ale fakt je to tu odporne niekedy. Boh daj aby nebola vojna, lebo tu je schopna kopa ludi odpalit suseda skor ako to urobi nepriatel, len aby ho nemusela skryvat.”

Zase sme pri osočovaní bez akýchkoľvek dôkazov a logiky? Zase má niekto monopol na pravdu a ktokoľvek s iným názorom musí byť fašista?

Ľudmile Kolesárovej vadí, že tu máme opäť po referende nenávisť? A nevyvoláva ju náhodou aj ona? Napríklad voči mne? Čím som jej ublížil? Veď ju vôbec nepoznám a nikdy som o nej ani nepísal. Priznám sa, že som sa musel kolegov opýtať, kto to vlastne je, pretože jej blogy som predtým nečítal.

Vôbec mi nevadí, ak má pani Kolesárová iný názor na kvóty na imigrantov ako ja. Vôbec mi nevadí, ak ma kritizuje za čo chce. Ale klamať by hádam nemala, alebo nie? Možno sa mýlim, ale obviniť niekoho z prípravy genocídy by malo byť aspoň niečím podložené, alebo sa opäť mýlim? Stačí, keď nemá niekto ten správny názor?

Len pre vašu informáciu, pani Kolesárová, za jednu z najväčších postáv slovenského národa v dvadsiatom storočí považujem generála Goliana. Toho, ktorý vyhlásil Slovenské národné povstanie. Za jedných z najväčších hrdinov slovenskej histórie považujem Vladimíra Jukla a Silvestra Krčméryho, ktorí boli v Povstaní, a potom strávili roky v komunistických žalároch. Napísal som knihu osobnostiach slovenskej histórie, sú tam kapitoly aj o nich, rád vám ju darujem.

Mimochodom, Jukl a Krčméry boli katolíci a konzervatívci. Bojovali proti nacizmu, bojovali proti komunizmu a postavili sa aj proti Mečiarovi. To je línia slovenského katolicizmu a konzervativizmu, ktorou sa inšpirujem a ku ktorej sa hlásim.

Členom Kolakovičovej rodiny, ku ktorej Jukl s Krčmérym patrili, nedávno odhalili v Bratislave pamätník. Konzervatívny výber o tom urobil tému dňa. Ostatné médiá sa na to vykašľali. Načo sa venovať nejakým katolíkom, ktorí boli odsúdení na 603 rokov väzenia a tri doživotia? Veď predsa každý vie, že slovenskí katolíci sú všetci ako Tiso. Treba si na nich dávať pozor, inak zase niekoho pošlú do plynu…

Mimochodom, pani Kolesárová, s mojou manželkou sme pred niekoľkými rokmi zrekonštruovali svokrovu drevenicu na Kňažej pri Dolnom Kubíne. Má štyri izby, dve kúpeľne, novú strechu, zavedený plyn, novú kanalizáciu a pekný nový drevený plot. Chodíme tam s rodinou a s priateľmi. Máme to tam radi.

Ale keď sme videli, ako Islamský štát zabíja kresťanov v Sýrii a Iraku, na manželkin popud sme sa pred časom zapojili do projektu “Kto pomôže” a poskytli sme náš víkendový dom na rok k dispozícii jednej – dvom rodinám kresťanských utečencov.

Toľko k posielaniu blížneho svojho do plynu, pani Kolesárová.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook