Hovorca Penty Martin Danko sa pred dvomi rokmi vyjadril, že najväčším reputačným problémom Penty by bolo, ak by sa preukázalo, že zarába neeticky. O tom sme už viackrát písali. Za druhý najväčší problém Danko označil informácie o tom, že Penta nevie podnikať. O tom bude dnešný text.

V roku 2008 sa Penta rozhodla vybudovať najväčší okenársky holding v Strednej Európe. Najskôr kúpila poľskú firmu Okna Rabien s 550 zamestnancami a s obratom približne 60 miliónov eur ročne (podľa Hospodárskych novín). Začiatkom roka 2009 dokúpila aj firmu Noves zo Spišskej Novej Vsi s 220 zamestnancami a s ročným obratom približne 20 miliónov eur.

Pre svoj veľký projekt Penta vymyslela aj novú obchodnú značku: Hasau Group. Tento názov mi evokuje dve asociácie: Hlavné mesto Bahám Nassau alebo sloveso hasiť. Na záver sa k tomu ešte dostaneme.

Investičný riaditeľ Penty Jozef Janov bol po akvizícii poľského výrobcu okien koncom roka 2008 optimistický:

„Firma buduje svoj biznis už roky tak, že s krízou nebude mať vážnejšie problémy.”

Marek Dospiva sa k tomu v roku 2009 vyjadril takto:

“Sme schopní urobiť si globálnu analýzu určitého segmentu. Vyhodnotili sme si, že výroba okien v strednej a vo východnej Európe nie je konsolidovaná, že je potrebné, aby tu bol líder trhu. Dnes po výsledkoch za prvý štvrťrok vidíme, že náš plán sa plní. Pri klesajúcom trhu o 15 percent Okna Rabieň zvyšujú svoj trhový podiel. Slabí v dôsledku krízy odpadávajú, silní sa posilňujú.”

Penta oznámila, že chce vo svojom holdingu zdvojnásobiť výrobu a kvôli tomu zainvestuje spolu 9 miliónov euro. Ešte v roku 2010 hovorca Penty Martin Danko tvrdil:

„Tržby Hasau ‑ Noves na Slovensku rastú medziročne zhruba na úrovni 15 percent. … Máme tu 12,5‑percentný trhový podiel a tento rok sme investovali aj do rozšírenia výrobných kapacít, preto nové už nepotrebujeme.”

Danko mal pravdu. Penta nové kapacity na výrobu okien naozaj nepotrebovala. V skutočnosti nepotrebovala ani staré kapacity na výrobu okien, pretože obrat “najväčšieho okenárskeho holdingu v Strednej Európe” padal dole ako placatý kameň. Už v roku 2009 totiž tržby Novesu klesli na 16,3 miliónov eur. Strata firmy za rok 2009 činila 3,3 milióna eur.

V rokoch 2010 až 2013 Noves vyrobil ďalšiu stratu spolu 800 tisíc eur. Tržby poklesli v roku 2013 až na 11,7 milióna eur.  A tak sa Penta v roku 2014 Novu zbavila predajom. S poľskou firmou Okna Rabien však také šťastie nemala.

Dospivova “globálna analýza” situácie na trhu sa ukázala ako katastrofálna. Penta sa spoliehala na to, že Okna Rabien distribuuje okná cez veľkú sieť malých dílerov. A preto ich nepostihne pokles dopytu od veľkých developerov počas krízy. Malí díleri Okna Rabien však skrachovali ako prví…

Pente sa navyše stalo to, čo väčšinou robí ona iným: S prepáčením, konkurencia ju “odrbala”. Poľskí konkurenti začali obchodovať bez faktúr a bez bločkov, čím sa výroba Okna Rabien stala neefektívnou. Dodávatelia navyše začali poskytovať rovnaké množstevné zľavy aj iným menším výrobcom okien.

Penta sa snažila zúfalo zachrániť situáciu. Vo firme sa trikrát vymenili topmanažéri. Náklady sa snažili znižovať aj tým, že ako pracovnú silu doviezli 80 Filipíncov. Nič z toho však nepomohlo. Tržby Okna Rabieň do roku 2011 klesli až na 25 miliónov eur.

Penta chcela firmu na poslednú chvíľu predať, ale po troch rokoch penťáckeho manažmentu ju nikto nechcel kúpiť. Nakoniec Penta vyplatila banku Santander, aby neohrozila financovanie iných svojich projektov a poslala Okna Rabien do konkurzu.

Celkovo prišlo o prácu v “najväčšom okenárskom holdingu” približne 600 ľudí.

Jaroslav Haščák sa v roku 2009 vyjadril, že keď skupina ide do nejakej investície, musí vždy vedieť, že ani ten najkrízovejší scenár ju nemôže vohnať do straty. Keby o tom nezabudol informovať aj okná, možno by sa správali na trhu inak.

Penta dlho tvrdila, že kríza je pre ňu príležitosť. A stanovila si cieľ, že ročná miera zhodnotenia peňazí sa musí zvýšiť z 25 percent na 50 percent. Okná boli proti. Napriek penťáckym silným rečiam sa rozsypali a Pente nimi peniaze vyleteli von.

Zhrnutie v jednej vete: Penta skupinu Hasau hasila, ale nakoniec aj tak pohorela.

Poznámka:

Výroba a predaj mäsa či okien je ťažký biznis. Treba mu rozumieť a treba vedieť, ako sa má robiť. Penta v prípade výroby okien, aj v prípade mäsokombinátu MECOM, uverila, že stačí “silou” skúpiť podiel na trhu a všetko pôjde samo. Ale nešlo.

V iných prípadoch si zase Haščák s Dospivom povedali, že keď na tom vedia zarobiť ostatní, musia vedieť aj oni. Ale nevedeli.

Čoskoro si o tom povieme viac.