To čo som dnes zažil na detskej pohotovosti na Kramároch ma šokovalo natoľko, že o tom musím napísať.

Zuzke dnes vyvrátila prsty na ruke nedisciplinovaná volejbalová lopta, tak som s ňou išiel na pohotovosť. Bol som tam prvýkrát. Najskôr som narazil na informáciách na pani, ktorá mi nevynadala, že nemám Zuzkinu kartičku. Opýtala sa ma, či tam už Zuzka bola a našla ju podľa mena. Vysvetlila mi stručne a zruzumiteľne, tak že som to aj ja pochopil, čo máme urobiť a kam ísť.  Zatiaľ dobré.

Prišli sme do čakárne. Bolo tam niekoľko mamičiek s deťmi. Chodili dnu a von podľa pre mňa nepochopiteľných pravidiel. Tak som zastavil prvého lekára, ktorý išiel okolo a opýtal som sa ho, ako to tam funguje. Pozdravil, pristavil sa a vysvetlil mi, že niektorí idú podľa poradia, ale tí čo idú napríklad z rontgenu alebo čakajú na nejaký výsledok, idú vtedy, keď výsledok je. Potom sa opýtal, čo má Zuzka s rukou a vošiel do ambulancie. O chvíľu vyšiel von a povedal nám, že už o nás vedia a o chvíľu nás zavolajú. Zatiaľ stále dobré.

Pani doktorka nás pozdravila a slušne ma poprosila, aby som nabudúce nedával v čakárni jesť dcére hot dog, pretože v čakárni je zakázané jesť a navyše, v prípade nutnosti operačného zákroku by Zuzka zbytočne musela dlhšie čakať. Opýtala sa nás, ako sa to Zuzke stalo a vysvetlila nám, že nabudúce nemáme ruku obväzovať, lebo to sa robí až po ošetrení (nebola žiadna krv).

Keď sme sa vrátili z rongenu, namiesto čakania nás pani doktorka o päť minút zavolala a povedala nám, že má dobrú správu. Zuzkina prsty boli iba narazené a nie zlomené. Dostali sme pokyny, ako máme ruku obväzovať a išli sme domov. Zatiaľ stále dobré.

V parkovacom automate sa nedalo platiť 50 eurovkou a okrem nej som v peňaženke nemal žiadnu inú bankovku ani mincu. Prišiel som do nemocničnej pokladne, v ktorej mi pani s úmevom bankovku rozmenila. Koniec dobrý, všetko dobré.

Do auta som nastupoval 41 minút po príchode na Kramáre a pýtal som sa samého seba, či sa mi to nesníva. Stretli sme iba milých a ochotných ľudí. V čakárni a v ambulanciách bolo čisto a poriadok.

So Zuzkou všetko dobre dopadlo. A keď budeme musieť niekedy v budúcnosti opäť ísť na detskú pohotovosť na Kramároch, pôjdem tam s dôverou, že to opäť dopadne dobre.

Týmto chcem poďakovať pánovi primárovi Marcelovi Brennerovi – to bol ten náhodný lekár, ktorého som zastavil a pýtal sa, ako to tam funguje.

Ďakujem pani doktorke Daniele Šandorovej – to bola naša ošetrujúca lekárka.

A ďakujem aj pani na informáciách, pani v pokladni, pani v okienku na rontgene a pani rontgenologičke, ktorých mená sa mi nepodarilo zistiť, za dnešný príjemný zážitok so slovenským zdravotníctvom.