Od jesene minulého roku píšem o tom, čo sa mi na Slovensku nepáči. Píšem o tom, ako to tu funguje. Píšem o ľuďoch, ktorí pripravili státisíce svojich spoluobčanov o majetok a o peniaze. A dnes sa nám všetkým smejú do očí.

Stovky z vás mi píšu, vyjadrujú podporu a ďakujú mi za odvahu písať o tom, ako to naozaj bolo a ako to naozaj je. Vážim si to. Keď som začal písať články na Posledného križiaka, ani som nedúfal, že ich bude mesačne čítať viac ako 100 tisíc ľudí. Za päť mesiacov ste si zobrazili viac ako 1,26 milióna stránok na Poslednom križiakovi. Viac ako 50 tisíc z vás je už pravidelnými čitateľmi, ktorí čítajú prakticky každý článok.

Veľa z vás mi napísalo a okrem vyjadrenia podpory kládlo aj tú istú otázku: “Čo sa s tým dá robiť?”  Viacerí z vás ste mi napísali, že ak sa s tým rozhodnem niečo robiť, nech dám vedieť.

Tak teda dávam vedieť. Idem s tým niečo robiť.

Gándhí povedal: “Bez činu zostáva aj najkrajšia myšlienka bezcenná.” Aký čin môžem urobiť ja osobne? Môžem verejne hovoriť o tom, čo si myslím, že treba urobiť. Písal som otvorene a bez servítok o tom, ako to tu funguje. Bez servítok budem hovoriť aj o tom, ako sa to dá zmeniť.

Prvýkrát o tom budem hovoriť v utorok, 27. januára, o 18:00 hod. na námestí SNP v Bratislave.

Chcel som o tom začať hovoriť už koncom minulého roku, ale “mladým puškám” sa to zdalo príliš radikálne. Zľakli sa a nepustili ma za mikrofón.

Ak mi niečo vadí, tak je to špekulovanie a taktizovanie. Na jednej strane vyzývať ľudí, aby prišli na protest, a pritom v zákulisí taktizovať, že ešte nie je ten pravý čas. Kritizovať skorumpovaných politikov, ale súčasne dúfať, že neodídu hneď. Vraj teraz by to bolo ešte predčasné, veď voľby budú až o rok. Keď som počúval názory niektorých “mladých pušiek”, že teraz to treba trochu utlmiť, lebo ten pravý čas príde až na jeseň, neveril som vlastným ušiam.

Môžem vám sľúbiť iba jednu vec: V utorok budem hovoriť to, čo si naozaj myslím. Otvorene a politicky nekorektne. Myslím, že budem hovoriť veci, ktoré si tu ešte nikto netrúfol povedať verejne. Príďte a presvedčte sa. V médiách sa o tom nedozviete.

A tým odpovedám ešte na jednu vašu častú otázku: Čo s tým môžete urobiť vy? Ak s tým naozaj chcete niečo urobiť, tiež musíte prejsť od slov k činom. Minimálne musíte na chvíľu zavrieť notebook, stíšiť mobil a urobiť niekoľko krokov.

Niekedy je čas písať a inokedy je čas hovoriť. Tak ako je niekedy čas čítať a inokedy je čas prísť.

P.S. Ešte jeden citát Gándhího:

“Dôležitý je čin, a nie výsledok, ktorý prináša. Musíte sa pustiť do správnej veci.

Možno je nad vaše sily, možno nad vaše schopnosti, možno vaše úsilie nikam nepovedie. Ale to neznamená, že nemáte pokračovať.

Možno sa nikdy nedozviete výsledok činu. Ale ak nebudete nič robiť, nedosiahnete ani nijaký výsledok.”