Prečo sa ľudia v poslednom čase viac zaujímajú o konšpiračné teórie? Pretože cítia, že sú obeťami konšpirácií. A často to cítia dobre.

Čo si vlastne máme pod slovom konšpirácia predstaviť? Podľa definicíe konšpirácia je sprisahanie, ilegálna činnosť, komplot, tajná dohoda. Cieľom konšpirácie je zabezpečiť prospech pre účastníkov sprisahania na úkor ostatných.

V médiách si môžete často prečítať, že konšpiračným teóriám veria iba zakomplexovaní ľudia s menejcenným psychologickým profilom. Ale v skutočnosti si otázky o tom, ako veci naozaj fungujú, kladú aj normálni obyčajní ľudia. Veľa z nás totiž hľadá odpovede na otázky, ktoré pred nás svet naokolo kladie, a na ktoré ťažko nájsť logickú odpoveď.

Ak nebudeme verejne dostávať odpovede na úplne legitímne otázky, potom budeme náchylný veriť   teóriám, ktoré sa šíria mimo oficiálnych štruktúr.  A niektorí z nás potom môžu skončiť pri úplných blbostiach. Napríklad, že dvojičky v New Yorku dal dole ich majiteľ, aby dostal poistku.

Problém je v tom, že okolo seba máme dosť dôkazov o tajných dohodách, ktorých dôsledkom je ilegálna činnosť. Reakciou oficiálnych miest na dôkazy o reálne existujúcich konšpiráciách je väčšinou tvrdenie, že sa nič také nestalo.

Situácia je potom takáto: Vidíme, že sa niečo stalo. Ale kompetentní sa tvária, že sa to nestalo. Keď sa takáto situácia opakuje pravidelne, potom oficiálnym predstaviteľom neuveríme ani to, že nie sú Marťania. Popíšme si niekoľko príkladov.

Kauza Gorila

Podľa spisu Gorila sa utajene v konšpiračnom byte Penty na Vazovovej ulici stretával Jaroslav Haščák s ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom a členkou Výkonného výboru FNM Annou Bubeníkovou. Na týchto stretnutiach mali plánovať ilegálnu činnosť. Manipuláciu pri privatizácii, kupovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, rozdeľovanie provízií a pranie špinavých peňazí.

V byte na Vazovovej sa s Jaroslavom Haščákom stretol aj Robert Fico. A bavili sa okrem iného o tom, že Fico Haščákovi dohodne stretnutie s Paškom, aby spolu riešili zdravotníctvo.

Okrem toho sa v byte na Vazovovej podľa spisu Gorila stretával šéf ochranky Penty Zoltán Varga s Jánom Rejdom, šéfom oddelenia zvláštnych činností Úradu boja proti korupcii policajného zboru. Bavili sa o poskytovaní informácií Pente za peniaze. Dokonca sa bavili aj o fyzickom útoku na človeka, ktorý im bol nepríjemný.

Nie je toto všetko ilegálna činnosť dohováraná utajeným spôsobom?

O tejto konšpirácii existujú dôkazy, svedecké výpovede, existuje byt na Vazovovej. Ale oficiálne sa nič nestalo. Ak sa orgány štátu tvária, že sa kauza Gorila netýka hlavných aktérov, čiže Haščáka, Fica, Malchárka a Bubeníkovej, ako im máme veriť čokoľvek iné?

Kauza Gorila je najlepším príkladom odhalenej konšpirácie na Slovensku. Nie je však jediným príkladom.

Vznik strany Smer

Jednou z údajných konšpiračných teórií je totálne prepojenie veľkého biznisu s politikou. Bohužiaľ to nie je žiadna konšpirácia ale tvrdá realita. Ukážme si to opäť na slovenskom príklade.

Keď v roku 1998 prehralo Mečiarovo HZDS parlamentné voľby, mečiarovským novozbohatlíkom bolo jasné, že ich dobré časy skončili. Ich biznis bol na štáte založené, bez štátu nemohli dlhodobo fungovať. Tak sa rozhodli založiť novú spoločnú firmu: politickú stranu Smer.

V roku 1999 sa päť oligarchov, ktorých väčšina bola v tom čase poslancami za HZDS, utajene dohodlo s Robertom Ficom a Fedorom Flašíkom, že prostredníctvom novej politickej strany Smer si rozdelia Slovensko. Dohodli si dokonca akcionársku zmluvu, ktorou si rozdelili vplyv v Smere aj na Slovensku. Pri týchto dohodách bol na ich škodu aj neskorší poslanec Smeru Bohuš Hanzel, ktorý si minimálne časť týchto rozhovorov nahrával a neskôr ich aj zverejnil.

Kto boli zakladatelia Smeru:

Juraj Široký, šéf Harvardských fondov na Slovensku, majiteľ napríklad Chemolaku Smolenice alebo Plastiky Nitra. Po príchode Smeru k moci sa realizoval pri stavbe diaľnic (Váhostav), v zdravotníctve (Penta na neho musela na istý čas previesť 50 percent zdravotnej poisťovne Dôvera) a v eurofondoch (iHealth).

Vladimír Poór, za HZDS šéf tzv. Trnavskej skupiny, majiteľ Nafty Gbely, po príchode Smeru k moci sa špecializoval najmä na obchody so železnicami, nedávno dostal dotáciu na výstavbu nového futbalového štadióna v Trnave.

Jozef Brhel, bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva za HZDS, po príchode Smeru k moci sa špecializoval najmä na energetiku a IT. V čase založenia Smeru bol poslancom NR SR za HZDS.

Ján Gabriel, bývalý šéf štátnej Všeobecnej úverovej úverovej banky, v čase založenia Smeru bol poslancom za HZDS

Jozef Kiňo, bývalý šéf štátnej Slovenskej sporiteľne, v čase založenia Smeru bol poslancom za HZDS.

Fedor Flašík, za HZDS bol šéfom reklamnej agentúry Donar, ktorá dostávala reklamné zakázky od najväčších štátnych firiem, majiteľ rádia Koliba, neskôr manžel podpredsedníčky Smeru Moniky Beňovej. Podpis Fedora Flašíka figureje na zmluve so známym podnikateľom Blaškom, v ktorej mu Flašík mal predať miesta poslancov a štátnych tajomníkov za Smer.

Robert Fico, akcionármi nominovaný ako za šéfa akciovky Smer.

Vznik a fungovanie strany Smer je ďalším príkladom “prevalenej” konšpirácie na Slovensku. Všetci dotknutí účastníci sprisahania ho popierajú, okrem exposlanca Smeru Bohuša Hanzela. Ale minimálne Široký, Brhel a Poór majú významný vplyv na štátnu ekonomickú politiku dodnes. A už sa tým ani netaja.

Reprivatizácia SPP

Pred dvoma rokmi nastala zaujímavá situácia. Nemeckí a francúzski akcionári chceli vycúvať z SPP a predať svoje podiely v tomto strategickom podniku. Bez štátu však nemohli urobiť nič, pretože prostredníctvom svojho 49 percentného podielu mohol všetko zavetovať. Najracionálnejšiou možnosťou bolo, aby Slovenská republika odkúpila 51 percentný podiel SPP naspäť. Slovenských občanov to nemuselo stáť ani euro, pretože na kúpu podielu v SPP by Slovensku požičala každá renomovaná banka. A splátky tohoto úveru by boli platené zo zisku SPP.

Robert Fico sa však s Patrikom Tkáčom (J&T)a Danielom Křetinským (ex J&T, majiteľ Sparty Praha) utajene dohodol, že štát pomôže kúpiť SPP práve im. Namiesto toho, aby štát kúpil na úver SPP sám, umožnil založiť SPP v prospech úveru, ktorý si zobral EPH vlastnený v tom čase Křetinským, Tkáčom a Kellnerom (najbohatší Čech). Neskôr Kellner z EPH vystúpil a jeho majiteľmi sú iba Tkáč a Křetinský, ktorí sa snažia podiel v EPH predať Číňanom.

Štát zastúpený Robertom Ficom navyše súhlasil s tým, že prevezme najmenej lukratívnu časť SPP – predaj plynu domácnostiam a firmám, ale o to väčší vplyv nechá EPH v ziskových častiach SPP – tranzite a distribúcii plynu.

V skratke povedané, čo mohol urobiť štát s SPP sám, a s nikým by sa potom o SPP nemusel deliť, to chcel utajene pomôcť urobiť oligarchom. Lenže táto konšpirácia sa “prevalila”. Úradníci na ministerstve hospodárstva boli tak hlúpi, že v dokumentoch o reprivatizácii SPP, ktoré išli do vlády, nechali dôkazy o tom, že tieto dokumenty sa pripravovali priamo v EPH!.

Aj táto konšpirácia napriek odhaleniu pokračovala ďalej. A oficiálni predstavitelia sa stále tvária, že sa nič nestalo. Veď kto by sa už zaujímal o takú maličkosť, že Slovenská republika prišla vďaka predsedovi vlády o 51 percent vo svojom najlukratívnejšom strategickom podniku?

Kartelová dohoda predajcov benzínu a nafty

Ceny ropy klesla za uplynulý rok na polovicu. Majitelia áut v strednej Európe si užívajú lacný benzín a naftu do svojich vozidiel. Ale na Slovensku je to ako obyčajne inak.

Priemerná cena za liter benzínu v strednej Európe k 12. 1. 2015:

1. Slovensko: 1.308 euro

2. Rakúsko: 1.128 euro

3. Česko: 1.110 euro

4. Maďarsko: 1.055 euro

5. Poľsko: 1.042 euro

Priemerná cena za liter nafty v strednej Európe k 1. 1. 2015:

1: Slovensko: 1.197 euro

2. Česko: 1.141 euro

3. Maďarsko: 1.114 euro

4. Rakúsko: 1.114 euro

5. Poľsko: 1.039 euro

Ako na to reagujú oficiálni predstavitelia? Všetko je v poriadku.

Otázka: Určite sa OMV a MOL nedohodli na tom, že budú držať ceny benzínu a nafty na Slovensku nad primeranú úroveň, aby na Slovákoch dobre zarobili? Určite nie, tak to proste rozhodol trh.

Otázka: Takže MOL v Maďarsku a OMV v Rakúsku predávajú benzín a naftu lacnejšie ako na Slovensku z objektívnych dôvodov, nie z dôvodu tajnej kartelovej dohody, ktorá je podľa slovenského aj európskeho práva ilegálna?

Nech nám namiesto toho radšej porozprávajú našu obľúbenú rozprávu o Popoluške alebo o Červenej čiapočke.

Záver

Na základe niekoľkých príkladov sme si ukázalii, že konšpirácie sú všade okolo nás a znepríjemňujú nám život. A mohli by sme pokojne pokračovať príkladmi oklamania malých akcionárov lukratívnych slovenských podnikov, bankovými poplatkami, dotáciami pre solárne elektrárne alebo vyberaním poplatkov za mýto.

Takmer 100 percent ľudí na Slovensku je celý život obeťou rôznych tajných dohôd, ktorými chce úzka menšina ľudí získať prospech na úkor všetkých ostatných. Taká je realita.

Realitou je tiež fakt, že 90 percent konšpiračných teórií je vymyslených bláznami. Starý dobrý vtip však hovorí: To, že je niekto paranoik, ešte neznamená, že na ňom “nerobia”. Riešením teda nie je uveriť, že všetky konšpiračné teórie sú vymyslené.

Treba trpezlivo oddeľovať zrno od pliev. Riešením je odhaľovať reálne tajné dohody, ktoré majú slúžiť na oklamanie a okrádanie väčšiny ľudí. A tvrdo účastníkov takýchto tajných dohôd o ilegálnej činnosti trestať.