Pred deväťdesiatimi rokmi sa Bratislava stala oficiálne hlavným mestom Slovenska. Hlavným mestom Uhorska bola Bratislava približne 250 rokov, pre zaujímavosť Budapešť ním bola iba 130 rokov. V roku 1787 sa cisár Jozef II. rozhodol presunúť hlavné mesto Uhorska z Bratislavy do Budína z dôvodu, že pominulo turecké nebezpečenstvo a hlavné mesto štátu by malo byť umiestnené v centre krajiny. Toto rozhodnutie a zlúčenie Pešti s Budínom o 60 rokov neskôr vytvorilo z Budapešti metropolu Uhorska a aj dnešného Maďarska. Ako je na tom dnešné Slovensko? Ako excentrické umiestnenie Bratislavy ovplyvňuje regionálne rozdiely na Slovensku?

Na úvod je korektné uviesť, že napriek existujúcemu pocitu bratislavocentrizmu zo strany viacerých regiónov Slovenska, Bratislava je dnes nespochybňovaným hlavným mestom Slovenskej republiky. Ak pred 90 rokmi boli úvahy o tom, že hlavným mestom Slovenska má byť Martin, alebo pred pätnástimi rokmi platonické úvahy o súmestí Banská Bystrica – Zvolen ako hlavnom meste, Bratislava túto diskusiu bez problémov ustála. Nie je totiž iba politickým centrom krajiny, ale najmä nespochybniteľným ekonomickým lídrom štátu.

Hospodárske líderstvo Bratislavy je založené na troch okolnostiach. Prvou je jej západné umiestnenie, čo z nej robí prvú stanicu pre západoeurópskych investorov. S regionálnym umiestnením Bratislavy súvisí aj jej infraštrukturálne napojenie na európske komunikácie. Druhou okolnosťou je tradícia Bratislavy ako trvalo najväčšieho slovenského mesta. Treťou okolnosťou je bonus hlavného mesta.

Slovensko po toku 1989 zápasí s problémom rozdielneho rozvoja jednotlivých regiónov Slovenska. Rozdiely regionálneho rozvoja sa dajú zadefinovať jednoduchou poučkou: Čím viac na západ, tým väčší rozvoj, čím viac na východ, tým slabší rozvoj. Na východnom Slovensku poznáme veľa prípadov dedín, ktoré sa vyľudňujú a vymierajú. Najšikovnejší mladí ľudia odchádzajú za prácou a lepšími perspektívami do zahraničia, šikovní hľadajú šťastie aspoň na západe Slovenska.

Na tento jav sa môžeme pozerať dvomi uhlami pohľadu. Prvý pohľad je založený na tom, že tento jav je prirodzený. Bratislava je ako lokomotíva, ktorá za sebou hore kopcom ťahá vozne – ostatné regióny Slovenska. Potom platí, že čím viac na východ, tým viac budú regióny Slovenska v hospodárskom vývoji nižšie, ale každý región bude predsa stúpať, pretože Bratislava ho skôr alebo neskôr aj tak potiahne vyššie.

Druhý uhol pohľadu, ku ktoréme sa prikláňam, hovorí o tom, že z hľadiska dlhodobej stability štátu nemôže mať veľká časť obyvateľov krajiny pocit, že nedostávajú spravodlivý podiel z hospodárskeho rozvoja krajiny.

Riešenie tohto problému nespočíva v dotáciách pre hospodársky slabšie regióny. Tento nástroj sa ukázal ako neefektívny. Pokiaľ sa hospodársky slabší región spolieha iba na dotácie, jeho zaostávanie sa skôr prehlbuje. Príklady Grécky a Portugalska by nám mali byť varovaním.

Jedným z riešení je podľa mňa presun ťažiska Slovenska, čiže hlavného mesta krajiny, do iného bodu. Takáto zmena sa nemôže udiať ako direktívne rozhodnutie, sociálne inžinierstvo, bez dlhodobej diskusie a najmä bez súhlasu väčšiny obyvateľov štátu. Bez tohto by bola zmena hlavného mesta iba umelým rozhodnutím, ako sa to stalo napríklad v Brazílii alebo v Kazachstane.

V každom štáte existujú dlhodobo neriešené problémy, ktoré hrozia výbuchom. U nás je to napríklad spomínané prehlbovanie regionálnych rozdielov alebo rómsky problém. Predstavme si, hypoteticky, že by hlavným mestom Slovenska bol Prešov. Viete si predstaviť, že by politici ignorovali riešenie problémov v Krompachoch, v Šarišských Michaľanoch alebo obciach Vranovského okresu, ak by obyvatelia dotknutých regiónov do pol hodiny mohli demonštrovať pred parlamentom alebo sa neustále fyzicky domáhať stretnutí s poslancami a ministrami? Ale kto by sa trepal do ďalekej Bratislavy, keď sa na nás „východniarov“ aj tak každý doteraz vykašľal?

Viete si predstaviť, že by bol východ krajiny pokrytý diaľničnou sieťou rovnako ako dnes, ak by hlavným mestom štátu boli Michalovce? Ako ťahať investorov na východ, ak najmä veľkí investori potrebujú častý kontak s ústrednými orgánmi štátnej správy, a pri každom takomto kontakte musia aj tak cestovať do Bratislavy. Veď ešte aj vedenie US Steel sedí v Bratislave. Pre veľkých investorov existuje aj praktický problém: Kto by prišiel ako top manažér riadiť ich veľkú investíciu do spomínaných Michaloviec, keď by jeho deti nemali kam chodiť do školy a spomínaný topmanažér doteraz žil iba v mestách nad milión ľudí? Veď preto väčšina rodín topmanažérov KIA žije v Bratislave.

Moja téza na diskusiu znie tak, že Bratislava a západné Slovensko sú hospodársky v zásade „za vodou“. Životná úroveň týchto regiónov už presiahla alebo čoskoro dosiahne priemer EÚ. Práve preto by Bratislava mohla prejaviť solidaritu s chudobnejšími regiónmi Slovenska a vzdať sa niečoho, čo už na svoj hospodársky rozvoj objektívne nepotrebuje: Bonusu hlavného mesta. A naopak bonus hlavného mesta by mohol neuveriteľne pomôcť regiónom, ktoré potrebujú dlhodobý impulz na rozvoj.

Každý z nás si vie predstaviť Nový most v Bratislave. Je postavený bez pilierov. Preto je konštrukčne riešený tak, že nie je vodorovný, ale ponad Dunaj ide malým oblúkom, ktorý je zavesený na lanách. Laná sú upnuté o reštauráciu nad mostom. Most tak získal netradičný vzhľad a je architektonickou pýchou Bratislavy. Keď si predstavíme mapu Slovenska a Bratislavu ako bod, v ktorom sa Nový most dotýka zeme pod hradom, Zvolen, Košice ako body cez ktoré most vedie a Čiernu nad Tisou ako bod, v ktorom sa most dotýka zeme v Petržalke, ideálne umiestnenie hlavného mesta je jasné. Laná vedúce zo stožiara reštaurácie nad mostom sú potom ako impulzy rozvoja vedúce z hlavného mesta do ostatných regiónov Slovenska.

V čase stavby Nového mosta v Bratislave bola Petržalka malou dedinou. Dnes je to tretie najväčšie mesto v štáte. Dobre umiestnené ťažisko mosta umožnilo rozvoj celého ďalšieho veľkého regiónu Bratislavy. So Slovenskom to môže byť podobne. Na základe príkladu s Novým mostom by nové hlavné mesto Slovenska malo byť umiestnené niekde na línii Poprad, Levoča, Spišský hrad.

Keď si ako hlavné mesto Slovenska predstavíme napríklad Poprad, z hľadiska infraštruktúry je k dispozícii diaľnica, hlavná železničná trať, letisko. Do 40 minút autom po dostavbe dialľnice (ľudia do Bratislavy dochádzajú pracovať aj z väčších časových vzdialeností) žije pri Poprade dostatok kvalifikovaných ľudí od Ružomberku až po Prešov či Košice, ktorí by dokázali bez problémov zastávať miesta v ústredných orgánoch štátnej správy. Spiš je z hľadiska rozvoja cestovného ruchu výkladným a nedoceneným regiónom Slovenska. Spiš je podobne ako Bratislava bývalý trojjazyčný región s veľkými kultúrnymi a historickými tradíciami. V Poprade a v blízkosti Popradu je množstvo historicky hodnotných objektov, ktoré môžu služiť ako sídla ústredných orgánov štátnej správy.

O desať rokov budeme sláviť storočnicu Bratislavy ako hlavného mesta Slovenska. Môj text je myslený ako podnet na diskusiu, či by zmena hlavného mesta v roku 2019 nepomohla na ďalších sto rokoch rozvoju tých regiónov Slovenska, ktoré majú dnes pocit, že sú opomínané.