Milan Krajniak (1973) je poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA. Je autorom knižného bestselleru Banda zlodejov, ako aj publikácií Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. V rokoch 1997-1998 slúžil u 5. pluku špeciálneho určenia Jozefa Gabčíka v Žiline. Je ženatý, má jednu dcéru a žije v Bratislave.

Obrátili sa na mňa ako na poslanca NR SR právnici poškodených ľudí, ktorých podviedli pri dobrovoľných dražbách. Tieto podvody považujem za natoľko rafinované a závažné, že by som vás chcel pred nimi varovať.

Keď sa človek dostane do finančných problémov a nestíha splácať pôžičky, väčšinou sa najviac obáva exekútora. Je to pochopiteľné, pretože mať na účte zablokované peniaze je veľký problém. Mnohí ľudia žijú v domnení, že pokiaľ sa im neohlási exekútor, situácia nie je ešte taká zlá. Lenže o strechu nad hlavou môžete prísť takpovediac aj bez varovania.

Takmer všetky banky a spoločnosti poskytujúce spotrebné úvery majú totiž v zmluvách klauzuly, ktoré im umožňujú predať váš byt alebo dom priamo cez dobrovoľnú dražbu. Nie je výnimkou, že veriteľ sa dohodne s dražobníkom, aby dlžníkovi čo najviac skomplikoval situáciu, ak by chcel rýchlo svoj dlh uhradiť. Právne nezorientovaný dlžník sa potom dostane do situácie, že hoci zohnal potrebné peniaze a chcel dlh uhradiť, nepodarí sa mu to v časovom strese urobiť a o svoju nehnuteľnosť príde.

Prvý spôsob podvodu spočíva v tom, že veriteľ chce predajom nehnuteľnosti speňažiť svoju pohľadávku vo výške, ktorá sa dlžníkovi na prvý pohľad zdá privysoká. Veriteľ si k dlžnej sume napríklad 2 tisíc eur, ktorá obsahuje istinu a úroky, pripočíta rôzne poplatky či trovy a vymáha napríklad 4 tisíc eur.

Dlžník je na 100 percent presvedčený, že tieto poplatky a trovy sú nesprávne a nespravodlivo vyčíslené. Myslí si, že tento “omyl” je taký zrejmý, že sa to určite dá vysvetliť. Navyše sa mu nechce platiť zbytočne o 2 tisíc eur viac, ako by mal. Takže s veriteľom a dražobnou spoločnosťou rokuje, vysvetľuje, argumentuje, že došlo k omylu, ale zohnal peniaze a tú spravodlivú sumu chce uhradiť, aby neprišiel o byt. Oni sa tvária chápavo, povedia, že to preveria a ak došlo k omylu, tak to určite napravia. Dlžník sa upokojí a verí, že sa všetko vysvetlí. Lenže to je omyl.

Veriteľ a dražobná spoločnosť totiž iba kradnú dlžníkovi čas a nakoniec mu oznámia, že dražba prebehne a dlžná suma (tá nadhodnotená) je správna. Dlžník už v priebehu hodín nestihne zohnať dodatočnú sumu a jeho byt alebo dom je predaný. Samozrejme za zlomok trhovej ceny nehnuteľnosti. Dlžník príde o nehnuteľnosť a navyše za ňu dostane iba drobné.

Druhý spôsob podvodu spočíva v tom, že pohľadávka, ktorú chce veriteľ uspokojiť predajom nehnuteľnosti, je dávno premlčaná. Dlžník to oznámi veriteľovi, ten sa zatvári chápavo a povie, že to preverí a ak došlo k chybe, tak ju napraví. Lenže veriteľ veľmi dobre vie, že v dražbe môže speňažiť aj premlčanú pohľadávku! A tak upokojuje dlžníka až dovtedy, kým nepríde deň dobrovoľnej dražby, džník už nestihne zohnať potrebné peniaze a jeho nehnuteľnosť je predaná.

Keď veriteľ vymáha na súde svoju pohľadávku, súd preskúmava, či je jeho pohľadávka oprávnená, v akej výške a či nie je premlčaná. Až potom vydá povolenie na exekúciu. Dlžník je súdom chránený pred podvodom. Ale pri uspokojovaní pohľadávky priamo cez dobrovoľnú dražbu nie je dlžník chránený ničím. Ak sa chce brániť, musí dať na súd podnet na predbežné opatrenie, ktorým súd dražbu pozastaví. Lenže “učičíkaný” a podvedený dlžník na to už väčšinou nemá čas.

Z týchto dôvodov som do parlamentu podal návrh zákona, ktorý prikazuje veriteľovi a dražobnej spoločnosti, že nehnuteľnosť môžu predať v dobrovoľnej dražbe iba v prípade, ak je ich pohľadávka potvrdená súdom. Súd bude musieť pred dražbou nehnuteľnosti preskúmať pohľadávku, či je vôbec oprávnená a v akej výške.

Verím, že takýmto spôsobom sa nám podarí ochrániť ľudí pred podvodmi veriteľov a dražobných spoločností. Parlament o tom bude rokovať už čoskoro. Budem vás informovať, ako sa k riešeniu tohto problému poslanci postavili.