Kto by nechcel víťaziť nad presilou protivníkov podobne ako Bruce Lee alebo Jet Li? Komu by neimponoval pokoj filmového samuraja Tošira Mifuneho, s akým porážal početnejších súperov vo filmoch Akiro Kurosawu? Priznám sa, že ako mladému mužovi mi veľmi imponovali ázijské bojové umenia. Po roku 1989 sa dostalo na náš trh množstvo literatúry o kung fu, wu shu, tai chi, aikido alebo kendo. Navyše sa v Bratislave ako huby po daždi vyrojili školy jednotlivých bojových umení. Viaceré z nich som vyskúšal. Najprv sa mi najviac páčili čínske školy. Ale neskôr som podľahol čaru japonského šermu. Nešlo ani tak o samotné fyzické cvičenie. Inšpirovala ma najmä filozofia a etika stojaca za bušido. Hľadal som v nich návod, ako správne žiť. Akýmsi ideálom muža, ktorý som chcel vtedy nasledovať, bol pre mňa japonský samuraj.

Najväčším samurajom v histórii bol Mijamoto Musaši. Narodil sa v roku 1584. Svoj prvý súboj na život a na smrť vyhral ako 13 ročný. Potom porážal jedného protivníka za druhým a keď sa mu už nechcelo vyhrávať ľahko, bojoval proti iným drevenými mečmi alebo bambusovými palicami. Musašiho konečné skóre bolo 59 víťazstiev, jedenkrát nerozhodne. Jediný nerozhodný súboj zviedol Musaši s Musom Genesukem. Aj toho Musaši najskôr porazil ale nezabil ho. Genesuke roky trénoval a potom vyzval Musašiho opäť. V priebehu boja Musaši súboj ukončil a uznal, že Genesukeho obranu nie je schopný prelomiť.

Posledný súboj na život a na smrť absolvoval Mijamoto Musaši ako 29 ročný. Vtedy ho súboje prestali baviť a odvtedy sa iba veľmi zriedka nechal nahovoriť, aby dal niekomu priateľskú lekciu. Zostávajúcich 30 rokov života prežil Musaši prevažne utiahnutý do ústrania. Mesiac pred smrťou napísal svoju jedinú knihu – Knihu piatich kruhov. Sám Musaši sa o nej vyjadril ako o sprievodcovi pre mužov, ktorí sa chcú naučiť stratégii.

Musaši sa snaží budúcich adeptov „cesty stratégie“ naučiť ako byť úspešný. V boji aj v živote. Svoje princípy formuluje tak, aby bojovník uspel v súbojoch jeden proti jednému, jeden proti desiatim ale aj vo veľkom – v súbojoch tisíc proti desaťtisícom. Jeho knihu dnes japonskí študenti čítajú okrem iného ako príručku marketingu a konkurenčného boja. Musaši však pre svojich nasledovníkov zanechal viac ako len „stratégiu úspechu“. Ako dodatok k Knihe piatich kruhov napísal Musaši Dokukódó – akýsi závet pre svojich nasledovníkov. Je to 21 pravidiel, Musašiho „návod na použitie života“,

Musašiho kódex:

1. Neprotiv sa tradičným mravom
2. Nevyhľadávaj pre seba rozkoše
3. Zostaň nestranný uprostred mnohosti javov
4. Ber seba samého s humorom a iných vážne
5. Po ničom v živote netúž
6. Neľutuj, čo si urobil
7. Nezáviď druhým v dobrom ani v zlom
8. Nech je tvoja cesta akákoľvek, nesťažuj si, keď si ju opustil
9. Neohováraj a nekritizuj seba ani druhých
10. Nemaj srdce plné pripútanosti ani lásky
11. Netúž, nedychti po veciach
12. Netúž po peknom príbytku pre seba
13. Netúž po dobrom jedle
14. Neuľpievaj na starožitnostiach, ktoré budú mať v budúcnosti veľkú cenu
15. Nevešti sám pre seba
16. Okrem zbraní nevyhľadávaj pre seba na tomto svete žiadne nástroje
17. Pokiaľ praktikuješ bušidó (cestu bojovníka), neboj sa smrti
18. Netúž po bohatstve na staré kolená
19. Cti bohov a budhov ale nebuď na nich závislý
20. I keď odvrhneš telo, nezabúdaj na svoju česť
21. Neopúšťaj nikdy cestu bojovníka.

Dokukódó je Musašiho kódex bušidó – cesty bojovníka. Bušidó vzniklo ako istá syntéza šintoizmu a budhizmu. Môžeme popísať sedem zásad a päť aspektov:

Zásady:

1. Gi: Správne rozhodnutie, správny postoj. Keď musíme umrieť, tak musíme umrieť.
2. Ju: Statočnosť zafarbená hrdinstvom.
3. Džun: Všeobjímajúca láska, dobrosrdečnosť k ľuďom.
4. Rei: Správne chovanie, pravdivosť, podstata všetkého.
5. Makoto: Úplná úprimnosť.
6. Meijo: Česť a sláva
7. Čugi: Oddanosť a lojalita

Aspekty:

1. Upokojenie emócií
2. Pokojná odovzdanosť tvárou v tvár nevyhnuteľnosti
3. Sebaovládanie v každej situácii
4. Bližší vzťah k smrti než k životu
5. Čistá chudoba.

Už 20 rokov je Musašiho “Kniha piatich kruhov” mojím spoločníkom. Prečítal som ju už veľakrát a stále mám pocit, že je viac toho, čomu nerozumiem, než toho, čomu rozumiem. Pre pochopenie malý úryvok:

„Jedno seknutie. Môžeš zvíťaziť, s istotou, s energickým „jedným seknutím“. Pokiaľ sa nenaučíš stratégiu dobre, je ťažké ho zvládnuť. Ak trénuješ dostatočne v tejto technike, stratégia „príde“ z tvojho srdca a budeš môcť vyhrať podľa svojej vôle. Musíš usilovne trénovať.“

Odseky tejto knihy sa často končia podobnými Musašiho poznámkami: Toto dobre naštuduj … Ak toto nepochopíš, nemá zmysel, aby si čítal ďalej … Pochopenie tohto je úplne zásadné … Čas od času sa ku Knihe piatich kruhov vraciam, a niekedy s potešením zisťujem, že rozumiem ďalšiemu odseku. Kniha piatich kruhov je pre mňa jedným z príkladov, že poznanie môže byť dobrodružstvom.

Dokukódó. Bušidó. Harmónia tela a ducha. Cesta zmysluplného života. A predsa … Napriek tomu, že ma hľadanie podľa Musašiho napĺňalo a inšpirovalo, nenašiel som taký pokoj duše, aby ma čosi nehnalo hľadať ďalej. Pri rozmýšľaní o prvom pravidle Dokukódó “Neprotiv sa tradičným mravom” som si v jednom momente uvedomil, že moje mravné korene netvorí zenbudhizmus alebo šintoizmus, ale kresťanstvo. A zrazu som sa na vieru svojich predkov začal pozerať inými očami. Začal som v kresťanstve nachádzať to, čo som predtým hľadal u Musašiho. Cestu k môjmu krstu som popísal v predchádzajúcom blogu. Ale stále som túžil stať sa akýmsi kresťanským samurajom. Postupne som si uvedomil, že kresťanskou “verziou” samurajov boli rádoví rytieri a križiaci, ktorým sa budem venovať vo svojom nasledujúcom blogu.