Na internete koluje mnoho článkov o tzv. “juvenilnej justícii”. Niektoré z nich sú nepravdivé. Ale existujú aj pravdivé šokujúce a smutné príbehy, nad ktorými zostáva rozum stáť.

Eva Michalaková versus Nórsko

Český internetový denník Echo24.cz sa v roku 2014 venoval smutnému príbehu detí manželov Michalakových, ktorí žili v Nórsku. Boli kompletnou rodinou, ich starší syn Denis mal šesť rokov a mladší syn David mal dva a pol roka. Deti chodili do škôlky v obci Steinberg. Rodičia sa opakovane sťažovali na prácu učiteliek v tejto škôlke.

V máji 2011 učiteľky zo škôlky nahlásili na políciu, že starší chlapec Denis má na tele známky sexuálneho obťažovania. Nórske úrady manželom Michalakovým okamžite odobrali deti a polícia začala manželov vyšetrovať. Polícia o nejaký čas prípad odložila, pretože lekári a psychológovia nepotvrdili žiadne obťažovanie Denisa a Davida zo strany rodičov. Mal by teda nasledovať happyend. Lenže…

Nórsky úrad pre ochranu detí medzitým rozhodol o zbavení práv českých rodičov na ich deti a umiestnil tieto deti v pestúnskych rodinách. Rodinách preto, lebo úrad Denisa a Davida oddelil a umiestnil ich do dvoch rôznych rodín aj keď sú bratia.

Napriek ukončeniu vyšetrovania sexuálneho obťažovania úrad na ochranu detí odmietol vrátiť deti manželom Michalakovým. Bez ohľadu na to, že rodičia aj deti sú českými občanmi a nemajú nórske občianstvo. Stačilo na to svedectvo pestúnky, že Denis jej vraj o sexuálnom obťažovaní zo strany rodičov hovoril.

Úrad nevrátil Denisa a Davida ich rodičom aj s odôvodnením, že boli nesprávne vychovávaní. Napríklad preto, že im matka ťapla rukou po zadku, keď takmer vbehli pod auto. Za nesprávnu výchovu nórsky úrad na ochranu detí označil aj to, že deti museli rodičov poprosiť, keď niečo chceli.

Rodičia sa začali o deti v Nórsku súdiť. Dokonca sa kvôli tomu rozviedli, pretože právnici presvedčili rodičov, že matka samotná bude mať väčšiu šancu získať deti naspäť. Súd však rozhodol, že deti zostanú v pestúnskych rodinách.

Manželstvo Michalakových sa medzitým rozpadlo aj de facto, nielen de iure. Pani Michalaková dnes môže vidieť svoje deti na dvakrát dve hodiny ročne. Za nasledovných podmienok:

1. Pod dohľadom úradníkov.

2. Nesmie pri stretnutí s deťmi prejavovať žiadne emócie.

3. Nesmie s nimi hovoriť česky.

Viete si predstaviť, že matka vidí svoje deti dvakrát ročne na dve hodiny a nesmie pri tom prejaviť žiadne emócie? Aj vám sa z toho dvíha žalúdok?

Zhrnutie kauzy rodiny Michalakových

1. Manželov Michalakových nepravdivo udali učiteľky zo škôlky, že sexuálne obťažovali svoje deti

2. Nórske úrady im odobrali ich dvoch synov a pridelil ich do pestúnskej starostlivosti

3. Polícia prípad uzavrela s tým, že sexuálne obťažovanie sa nepotvrdilo

4. Nórsky úrad pre ochranu detí napriek tomu odmietol vrátiť deti rodičom

5. Nórske súdy potvrdili rozhodnutie úradu o tom, že deti majú zostať v pestúnskej starostlivosti

6. Pani Michalaková môže vidieť deti dvakrát ročne na dve hodiny, v termíne, ktorý stanoví úrad, pod odhľadom úradníkov, nesmie pri stretnutí s vlastnými deťmi prejavovať žiadne emócie a musí s nimi hovoriť nórsky.

Ako absudrnú bodku na záver ponúkam fakt, že nórski úradníci pravidelne školia českých sociálnych pracovníkov, ako majú pristupovať k deťom z ohrozených rodín.

Otázky

Máte pocit, že na Slovensku by sa niečo také nemohlo stať? Bohužiaľ mohlo. A už sa aj párkrát stalo. A bude sa to diať oveľa častejšie, ak sa budeme iba prizerať, ako nenahraditeľnú funkciu otca a mamy pri výchove detí čoraz viac preberá štát a úradníci.

Chceme, aby sociálni pracovníci mohli odobrať deti z rodiny iba preto, že považujú ťapnutie po zadku za nesprávnu výchovu? Alebo preto, že je úradník presvedčený, že deti nemajú byť akokoľvek trestané (napríklad poslaním do kúta alebo zákazom pozerania televízie), pretože sú tým emocionálne týrané?

Kto má vlastne rozhodovať o výchove detí? Človeku okamžite napadne, že ich vlastní rodičia. Nie je tento názor príliš tradičný, nemoderný a plný predsudkov? Čo ak budú vlastní rodičia vychovávať svoje deti inak, ako by si to predstavovali nejakí “osvietení” úradníci a aktivisti?

Myslíte si, že o výchove detí by predsa len mali rozhodovať ich otec a mama, pretože v dejinách ľudstva sme zatiaľ žiaden lepší model nenašli?

Naozaj si to myslíte? A nemali by ste potom ísť 7. februára hlasovať v referende o ochrane rodiny?

Lebo ak si myslíte, že o výchove vlastných detí by mali rozhodovať ich rodičia, potom by mali mať právo rozhodnúť aj o tom, či ich deti budú chodiť na sexuálnu výchovu.

Alebo sa mýlim? Rodičia by síce mali mať právo rozhodovať o výchove vlastných detí, ale iba “odtiaľ potiaľ”? Nejaké mantinely im predsa len vymedzíme. A kto stanoví tieto mantinely?

V Nórsku považujú úrady za neprípustné, aby dieťa dostalo po zadku. Čo si o tom myslíte?

Na Slovensku považujú niektorí ľudia za neprípustné, aby rodičia mohli neposlať svoje deti na sexuálnu výchovu. Čo si o tom myslíte?

Predstavme si normálnu slovenskú rodinu. Rodičia pracujú, deti chodia do školy a nie je žiadne podozrenie na neprístojné správanie rodičov k deťom. Čí názor by mal byť dôležitejší pri výchove detí: Názor otca a mamy alebo názor úradníka a štátu?

Alebo ešte inak: Chceme, aby štát pristupoval k rodičom, deťom a ich výchove približne tak, ako je tomu na Slovensku dnes? Alebo chceme, aby sme nenápadne, krôčik za krôčikom smerovali k Nórsku?

Naozaj je referendum o ochrane rodiny zbytočné, pretože sa nemáme čoho báť?