Rada Procházku poznám viac ako dvadsať rokov. Stretávali sme sa ako predstavitelia mládežníckych politických organizácii v deväťdesiatych rokoch. Máme veľa spoločných priateľov. Bližšie som ho ale spoznával od roku 2010, keď ho Daniel Lipšic presadil na 20. miesto kandidátky KDH a pomáhal som mu pri jeho prvej volebnej kampani. Odvtedy sledujem Radov politický vývoj zbližšia. V tomto blogu by som sa chcel podeliť o svoj subjektívny pohľad na jeho politický vývoj v posledných troch rokoch.

Do volieb 2012

Po odchode V. Palka, F. Mikloška a ďalších do KDS zostal D. Lipšic v KDH. Legitimita jeho zotrvania v KDH stála a padala na tom, či sa mu podarí dosiahnuť deklarovaný cieľ: Meniť KDH tým, že presadí do parlamentu na kandidátke KDH nových a perspektívnych ľudí. O to sa aj pred voľbami 2010 vytrvalo usiloval. Najskôr presadil J. Žitňanskú za podpredsedníčku KDH a potom R. Procházku na 20. miesto kandidátky.

D. Lipšic obetoval svoju osobnú kampaň pred voľbami 2010 v prospech J. Žitňanskej a R. Procházku. Každý si asi spomína na “obývačkovú kampaň”, kde D. Lipšic predstavoval Janku a Rada ako perspektívnych ľudí a odborníkov, aj kvôli ktorým má zmysel voliť KDH. Táto kampaň bola úspešná. Najmä pre R. Procházku. Krúžkovacia kampaň ho dostala z nevoliteľného miesta na kandidátke do parlamentu. (J. Žitňanská kandidovala na zvoliteľnom mieste, aj ona sa však prekrúžkovala na celkovo 5. miesto v KDH.) D. Lipšíc splnil svoj základný cieľ. Do parlamentu dostal 2 nových ľudí.

Pred voľbami v roku 2012 mal D. Lipšic záujem pokračovať v tomto trende. Figeľove a Hrušovského krídlo v KDH však už bolo poučené a pri tvorbe kandidátky postupovalo v zhode. D. Lipšic a J. Žitňanská sa snažili predísť odstaveniu R. Procházku na nevoliteľné miesto kandidátky tým, že boli požiadať predsedu Bratislavskej krajskej rady KDH, starostu Ružinova Dušana Pekára, ako aj ďalších významných ľudí z Bratislavského kraji, aby nominovali R. Procházku ako svojho krajského lídra. Napriek tomu, že R. Procházka býva v Šamoríne, čiže v Trnavskom kraji. D. Pekár a Bratislavská krajská rada KDH boli veľkorysí a vyšli tejto snahe v ústrety.

Predsedníctvo KDH pred nominačnou radou, počas Lipšicovej zahraničnej služobnej cesty, však navrhlo R. Procházku až na 16. miesto kandidátky, teda na posledné miesto kandidátky určené krajským lídrom. Pred Procházku predsunulo Predsedníctvo KDH také “výrazné” osobnosti, akými sú Pavol Zajac, Marián Kvasnička, Jozef Bobík, či Marián Radošovský. Rado nám vtedy viacerým povedal, že to vníma ako poníženie a že z tohto miesta nebude kandidovať. Ako limit pre kandidatúru si stanovil 12. miesto na kandidátke.

D. Lipšic na tento pokus o odstavenie R. Procházku reagoval ešte z Ríma vyhlásením, že vo voľbách nebude kandidovať, ak zostane kandidátka v takej podobe. Figeľove a Hrušovského krídlo potom cúvlo a Procházku presunulo na 10. miesto na kandidátke. Na nominačnej rade si ale predstavitelia oboch krídel dali záležať, aby “odpálili” z akéhokoľvek miesta kandidátky kohokoľvek, koho považovali za “Lipšicovho” človeka. A pre istotu zakázali akúkoľvek spoločnú krúžkovaciu kampaň. Na záver spomínanej rady sa Hrušovský naklonil k Figeľovi s otázkou, ktorú povedal o trochu hlasnejšie ako mal: “Myslíš, že to Dano konečne pochopil?”

Napriek tomu na kandidátke zostalo veľa šikovných mladých ľudí. Koncom roka 2011 sme preto rozmýšľali nad dvomi možnosťami komunikačnej stratégie. Osobne som presadzoval zopakovanie úspešnej stratégie spred dvoch rokov, čo by znamenalo, že by D. Lipšic, J. Žitňanská a R. Procházka “obetovali” svoju kampaň v prospech niekoho štvrtého. Argumentoval som tým, že tak ako Daniel “potiahol” do parlamentu Janku s Radom, majú teraz oni akúsi morálnu povinnosť skúsiť pomôcť do parlamentu niekomu ďalšiemu.

R. Procházka bol proti tejto stratégii. Bol za to, aby sa kampaň sústredila len na Lipšica, Žitňanskú a jeho. Argumentoval tým, že ak bude spolu s J. Žitňanskou vo voľbách “preferenčne posilnený”, bude môcť po voľbách D. Lipšica podporovať účinnejšie a s väčšou váhou. Lipšic a Žitňanská sa nakoniec rozhodli v prospech Procházkovej argumentácie.

Keďže spoločné krúžkovacie kampane KDH zakázalo, J. Žitňanská ako svoj komunikačný nosič používala CD s rozprávkou, pre R. Procházku sme vymysleli brožúrku s praktickými právnymi radami pre ľudí – ako predať a kúpiť auto, byt, ako reklamovať výrobok a podobne. Desiatky ľudí, ktorí v kampani Lipšicovi, Žitňanskej a Procházkovi pomáhali, potom distribuovali CD a brožúrku po celom Slovensku. Najmä na miesta, kam Janka a Rado nestihli prísť osobne.

Tesne pred voľbami 2012 zverejnili Lipšic, Žitňanská a Procházka svoju výzvu v prospech podpory perspektívnych ľudí z kandidátky KDH, čím chceli poukázať na fakt, že KDH nie sú len tí “starí”, ale že je na kandidátke aj mladá generácia, ktorú stojí za to voliť. Táto výzva mala svoj ohlas. Pred zverejnením výzvy bolo KDH rozhodnutých voliť iba 6 percent ľudí. O týždeň neskôr napokon KDH volilo o 2,6 percenta ľudí viac.

Napriek trestuhodne nevyužitej šanci zo strany KDH vo voľbách 2012, dopadli Lipšic, Žitňanská a Procházka dobre. D. Lipšic získal o 30 tisíc preferenčných hlasov viac, J. Žitňanská o 17 tisíc viac a R. Procházka o 38 tisíc preferenčných hlasov viac ako vo voľbách 2010.

Odpútavanie R. Procházku od D. Lipšica

Tesne po voľbách nastal v KDH súboj dvoch pohľadov na svet. Väčšina KDH mala pocit, že volebný výsledok KDH je úspech a netreba nič meniť. Menšina bila na poplach a vyzývala k zmenám v politike hnutia. Na porade vedenia KDH a poslaneckého klubu KDH v Papierničke začiatkom apríla sa pokúsil Lipšic presadiť nutnosť nového prístupu KDH v programových aj komunikačných otázkach. Konflikt sa vyostril, ale okrem troch výnimiek bolo celé vedenie KDH ako aj poslanecký klub KDH proti akýmkoľvek zmenám.

Lipšic, Žitňanská a Procházka a skupina asi 15 – 20 ľudí, ktorí sme pred voľbami 2012 pripravovali ich kampaň, sme vtedy často diskutovali ako v tejto situácii postupovať ďalej. Má Lipšic kandidovať na predsedu KDH? A ak vyhrá, ako bude reprezentovať politiku hnutia, kde veľká väčšina poslaneckého klubu bude trvale v opozícii voči nemu? Má zmysel pokúsiť sa ísť vlastnou cestou?

R. Procházka bol prvý mesiac po voľbách integrálnou súčasťou týchto diskusií. Potom nastala druhá fáza, ktorá by sa dala nazvať “vytrácaním”. Buď sa zúčastnil našich debát na chvíľku, a potom musel odísť alebo mu do toho niečo prišlo a nemohol prísť vôbec. Niekedy si iba na “pät minút” odskočil a už sa nevrátil. Pamätám si na jedno stretnutie v parlamente, kedy som vybehol za ním s tým, že dva roky pracujeme všetci ako jeden tím a mali by sme ako tím spolu hľadať riešenia do budúcnosti. To som ale nevedel, že Rado sa už necíti byť súčasťou tímu.

Pochopil som to až potom, keď R. Procházka vystúpil na diskusii Inštitútu Logos, na ktorom prezentoval svoj pohľad na budúcnosť pravice. Veľmi v skratke vtedy povedal, že pravica hľadá svojho Alfa samca. Súboj o Alfa samca sa musí vybojovať a až potom bude jasné, kto sa postaví Alfa samcovi ľavice – čiže Robertovi Ficovi. Vtedy som pochopil, že práve takýmto Alfa samcom pravice sa Rado chce stať. Všetky jeho ďalšie kroky podľa mňa potvrdzujú túto hypotézu.

Keď sa D. Lipšic a J. Žitňanská rozhodovali o odchode z KDH, R. Procházka sa snažil argumentovať tým, že ešte nie je čas a treba počkať do jari 2013. Rado tiež často argumentoval tým, že treba širšiu dohodu poslancov z viacerých opozičných strán, ktorí sa dohodnú na spoločnom lídrovi a predstavia takúto alternatívu približne o rok. V tom čase – a dodnes je to tak – všetky prieskumy verejnej mienky ukazujú, že najviac ľudí preferuje Daniela Lipšica ako človeka, okolo ktorého by sa mala opozícia zjednotiť. Rado tieto prieskumy poznal. Z toho podľa mňa celkom jednoznačne vyplýva, že Rado sa znažil získať čas a priestor, aby mohol tento fakt zvrátiť.

Po odchode D. Lipšica a J. Žitňanskej z KDH poskytol Rado rozhovor pre Sme. Odporučujem pozrieť si tento rozhovor v jeho video verzii, je omnoho výpovednejšia ako jeho skrátená tlačená podoba. Ak by som mal tento rozhovor charakterizovať zo svojho uhla pohľadu, vnímam ho ako úpornú snahu presvedčiť o tom, že on a D. Lipšic sú úplne niečo iné, sú programovo rozdielni, majú úplne iné politické metódy, background, proste všetko. Dano je vraj reaganovský typ, Rado adenauerovský. Dano je príliš vpravo, Rado je v strede. Dano je vraj príliš liberálny a trhový, Rado je sociálne orientovaný. Neveril som vlastným očiam a ušiam. Za dva roky intenzívnej spolupráce som si dovtedy žiadne zásadné programové odlišnosti medzi Radom a Danom nevšimol. R. Procházka v rozhovore uviedol, že sa s D. Lipšicom už dávno nestretol. A pritom sa stretli týždeň predtým na dlhšom rozhovore. V deklarovaní nestretávania sa s D. Lipšicom pokračoval R. Procházka aj neskôr v ďalších rozhovoroch. Napríklad aj tesne po tom ako sa s D. Lipšicom stretol na vlastnú žiadosť v otázke prezidentských volieb.

Istým vrcholom odpútavania sa R. Procházku od D. Lipšica bol jeho rozhovor pre .týždeň z 27. októbra 2012. V ňom uviedol, že sa s D. Lipšicom nestretol už dlhé mesiace. Realita? Tesne predtým ho bol požiadať o podporu Novej väčšiny pre jeho prezidentskú kandidatúru. Ďalej R. Procházka uviedol: “Už nikdy nebudem Lipšicovou dvojkou či jeho asistentom. … Aj z dôvodou svojich osobnostných predpokladov, temperamentu a ega nebudem nosičom vody.” Čiže programové rozdiely už neboli hlavným dôvodom odpútania sa od D. Lipšica. Problémom bolo, že D. Lipšic bol a dodnes je politicky silnejší ako R. Procházka. Ten si to uvedomuje, ale s dôvodu “svojich osobnostných predpokladom, temperamentu a ega” nechce byť už nikdy dvojkou. Viem, že sa v politike nenosí ani akási elementárna vďačnosť. Faktom je, že keby D. Lipšic za R. Procházku v KDH dvakrát nepoložil svoju “hlavu na klát”, Rado by mohol dodnes uplatňovať “svoje osobnostné predpoklady, temperament a ego” v právnej teórii a praxi a nie v politike.

V rozhovore pre .týždeň boli aj ďalšie “drobnosti majstrov”. Napríklad tvrdenie, že si konotáciu alfa – alfa samec uvedomil až neskôr. Realita? O alfa samcovi pravice hovoril mesiace pred založením Alfy. Vyjadril sa tiež, že Alfa nebude mať žiadne formalizované členstvo. Dnes je Alfa občianske združenie, ktoré zo zákona členov má.

Odpútavanie R. Procházku od KDH

V KDH sa podľa stanov konajú snemy raz za 4 roky. Keďže snem KDH bol hneď po voľbách, ďalší volebný snem v tomto volebnom období nie je na pláne. Priamo povedané, ak nebude Ján Figeľ chcieť a nehodí uterák, v KDH sa najbližšie 4 roky nezmení nič. Preto po júnovom sneme KDH začalo postupné odpútavanie R. Procházku od KDH. Tesne po sneme ešte hovoril, že ním vytváraná platforma chce byť aj personálnou alternatívou voči vedeniu KDH (na sneme o 4 roky??). Neskôr už o personálnej alternatíve nehovoril, platforma mala byť iba programovou alternatívou, ktorú pod názvom Alfa predstavil v októbri 2012.

V tom čase sa už R. Procházka často verejne vyjadroval, že ho chcú z KDH vytlačiť – rozumej – veľmi by chcel zostať ale nedá sa. Posledný polrok Rado deklaroval úsilie o zmenu v KDH, o ktorej vedel, že bola teoreticky možná – prakticky nie – iba na sneme, ktorý už dávno prebehol. Faktom je, že proces odpútavania bol pre Rada nevyhnutný, pretože iba nedávno kritizoval Lipšica a Žitňanskú za to, čo ide sám urobiť teraz. Pripomínam len, že pred rokom Rado považoval za najvhodnejší čas pre odchod z KDH jar 2013.

Prezidentská kandidatúra

Koncom leta minulého roka sa Rado vlastnou vinou ocitol v akomsi politickom vákuu. Mediálne si sám vylúčil všetky možnosti – kritikou Lipšica a Žitňanskej za odchod z KDH vylúčil vlastný skorý odchod z KDH, kritikou Lipšica a Žitňanskej za založenie vlastnej strany si vylúčil aj založenie vlastnej strany. Kritikou všetkých v KDH si vylúčil možnosť nájsť spojencov na neskoršiu zmenu v KDH.

V tom istom čase Iveta Radičová opakovane vylúčila vlastnú prezidentskú kandidatúru a “stará opozícia” akurát začala rokovať o prípadnom spoločnom kandidátovi. Vtedy podľa mňa Rado pochopil, že by za istých okolností mohol zahrať “Ivetu”. Myslím si, že mu je jasné, aká je pravdepodobnosť, že porazí Roberta Fica v prezidenstkých voľbách. Blízka nule. Ale skúsiť urobiť “druhé kolo”, a potom sa podobne ako Iveta Radičová stať lídrom opozície, to nie je márna idea.

Zostávalo iba vyriešiť problém, kto by ho navrhol. Dnes už vieme, že bol požiadať o prípadnú podporu Daniela Lipšica, Igora Matoviča a Luciu Žitňanskú. Neviem, čo mu povedali Lucia Žitňanská a Igor Matovič. Viem, čo mu povedal Daniel Lipšic ako odpoveď na otázku, či by ho Nová väčšina nenavrhla na prezidenta. To, čo Nová väčšina hovorí aj verejne, že sa k prezidentským voľbám vyjadrí až na jeseň tohto roku. Každopádne, nikto Rada nenavrhol.

Tak sa nenápadne navrhol sám. Hovoril verejne o tom, že prekvapene zistil, že sa v kuloároch začína hovoriť aj o ňom, on o tom vôbec neuvažuje ale teší ho to. Asi v tomto zmysle. Pravdou je, že v kuloároch sa o tom hovorilo, minimálne na jeho popud.

Keď SME nedávno prinieslo článok o jeho jesenných prezidentských navrávačkách, Rado sa vyjadril v tom zmysle, že mu to navrhol jeden opozičný poslanec pred pol rokom a on o tom dovtedy vôbec neuvažoval. 10 novembra 2012 sa však vyjadril pre Plusku, že “Nebol za mnou nikto s takouto vecou”. 15. novembra v rozhovore na hnonline.sk uvádza “ano, dostali sa ku mne chyry, ze sa o mne zacalo vazne hovorit a to dokonca na urovni lidrov opozicnych stran”. O kúsok nižšie: “ak by som mal byt predmetom takej dohody ja a ak by na nu nadvazovala prave ucast verejnosti, je to karta, ktoru by bol hriech zahodit do kuta”.

O tom, že prezidentská kandidatúra nie je náhodná záležitosť svedčí aj odpoveď R. Procházku v spomínanom tozhovore pre .týždeň ešte koncom októbra, kedy na otázku, či to má politicky premyslené, uvádza: “Mám. Ale ak by som o tom hovoril, stratilo by to zmysel”.

Pištolník

Prezidentskú kandidatúru považujem za legitímny spôsob zviditeľnenia sa politika. Rovnako aj snahu stať sa lídrom opozície, založiť vlastnú stranu, hnutie alebo občiansku iniciatívu. Politika je súťaž lídrov a strán. A tak je to v poriadku.

Ale v politike ide aj o to, akým štýlom sa bojuje. Štýl určuje kvalitu vzťahoch do budúcnosti a možnosti spolupráce. Pravica utrpela pred rokom debakel aj preto, že sa venovala viac súbojom na život a na smrť medzi sebou ako súboju s Robertom Ficom.

Rado Procházka za posledný rok zmenil svoj štýl. Svoje prvé dva roky v politike bol rešpektovaný aj preto, že povedané futbalovo “išiel po lopte a nie po nohách”. Za posledný rok sa mi zdá, že čoraz častejšie ide “po nohách”. A najmä po “opozičných nohách”. Najskôr si kritiku zlízol Daniel Lipšic za svoj odchod z KDH. Potom sa Rado pred snemom obul do Figeľa a vedenia KDH. V júni si kopol do Sulíka kvôli eurovalu. Do Figeľa, Bugára, Freša a Sulíka sa triafa pravidelne v zmysle “koho už len ich názory zaujímajú”.

Keď “staré” stredopravé strany uvažovali o Hrušovskom ako kandidátovi na prezidenta, Rado si udrel opäť. A opäť osobne. Potom Čarnogurskému a Kiskovi odkázal, že on by sa v prípade prezidentskej kandidatúry nehral na občianskeho kandidáta. Petrovi Šťastnému po ohlásení jeho záujmu kandidovať na prezidenta odkázal, či chce byť prezidentom hokejového zväzu.

R. Procházka “strieľa” na všetko, čo sa na pravej strane spektra hýbe. Presnejšie, na každého, kto mu práve napravo od stredu stojí v ceste.

Alfa samec pravice

Alfa samcom môže byť z definície iba ten, kto má svoju svorku. Väčšinou sa ním stane ten, kto vyzve dovtedajšieho alfa samca na súboj a zvíťazí. Ak alfa samec zahynie sám – čo je súčasný prípad pravice – adepti na nového alfa samca majú viacero možností.

Vnímam to tak, že Daniel Lipšic sa jednoducho vybral svojou cestou a snaží sa presvedčiť ostatných, aby išli za ním. Dáva na výber každému, či chce zostať alebo ísť novou cestou. Podstatné pre budúcnosť pravice je to, že na nikoho z pravice neútočí, pretože nech bude pravica taká alebo onaká, spolupracovať bude musieť.

Rado zatiaľ svoju svorku nemá a tvári sa, že mu o vytvorenie vlastnej svorky ani nejde. Prečo sa potom snaží uhryznúť každého, kto je momentálne v niečom silnejší ako on? A keby aj Rado “prekúsol hrdlo” všetkým vlkom naokolo, kde potom nájde dosť vlkov, aby mal silnejšiu svorku ako Robert Fico?

“Stará” pravica sa skúša skonsolidovať. Starí vlci sa snažia dohodnúť, že vyberú spomedzi seba nejakého mladšieho, ktorého všetci podporia. Možno sa im to podarí a možno nie. Ale ak sa im to podarí, tak potom budú mať legitimitu od ľudí. Ak nám ide o víťazstvo nad Robertom Ficom, útoky na “starú” pravicu sú škodlivé, pretože bránia budúcej spolupráci a vytláčajú ”starú” pravicu smerom k Smeru. Aj unavení vlci vedia tým drzým ukázať, že možno už nie sú najsilnejší ale sú o to prefíkanejší.

Chcel by som upozorniť na jednu možnú hypotézu. Možno niektorí vlci neopätujú výpady R. Procházku preto, že sa boja priameho súboja. Napríklad Pavol Hrušovský. Niektorí vlci považujú pod svoju úroveň na Procházkove výpady reagovať. Napríklad Ján Čarnogurský. A niektorí vlci nereagujú na Rada preto, lebo nechcú bojovať s ním ale s Robertom Ficom. Napríklad D. Lipšic.

Záver

Keď som uvažoval nad tým, ako tému R. Procházku uzavrieť, zistil som, že to čo by som chcel povedať, vyjadril Milan Lasica už oveľa skôr a oveľa lepšie. Tu to je:

“Do batôžka si nalož
pretvárku, lož a faloš
a potom zahoď všetko do vody.

Bez pretvárky a falše,
hneď by Ti bolo krajšie,
hneď by tu bolo viacej pohody.

Ak k tomu pridáš hádky,
ach, to by boli sviatky,
keby sa ľudia vadiť prestali.

Veď stačia dve – tri zvady
a hneď si bez nálady
a krvný tlak sa nechce ustáliť.

Načo sú hlúpe spory,
čo vedú podaktorí,
a vyzerajú pritom nevinne.

Je lepšie zaťať zuby,
a ak ťa jazyk svrbí,
tak si ho radšej omoč vo víne.

Klebety, škriepky plané,
vykašlime sa na ne,
vyrúbme radom túto záhubu.

A tí, čo pikle kuli,
dostanú po papuli,
dáme im jednoducho zámku na hubu.

Do batôžka si nalož
pretvárku, lož a faloš,
a potom zahoť všetky do studne.

A rovno z prvej várky,
skús život bez pretvárky
a uvidíš, či z Teba ubudne.”