Za prvej vlády Roberta Fica bol vydaný pokyn na skartáciu zvukového záznamu zo spisu Gorila. Tento text je o človeku, ktorý počas prvej Ficovej vlády riadil sekciu “K” SIS. Ak by ste v tom čase v SIS vytočili číslo 3300, dovolali by ste sa priamo k nemu.

Zoznámte sa: Volá sa PhDr. Jozef Rehák, prezývka “Dodo”. Býva v Šali. V SIS používal ľavé meno Runák.

Prvýkrát som sa s ním stretol v roku 2010 v reštaurácii Pierot na bratislavských Palisádoch. Popisoval nám vtedy viacerým, ako po voľbách 2006 nastúpil do SIS a stal sa šéfom sekcie “K”. Ubezpečoval nás, že za jeho pôsobenia SIS nevykonávala žiadne nelegálne odposluchy. A že on to tam naopak “vyčistil” a prax nelegálneho odpočúvania zatrhol. “Keď som tam prišiel, mali tam taký zošit, do ktorého zapisovali nelegálne odposluchy. A v ňom som našiel zápisy typu: Na príkaz toho a toho, ten a ten, nahodil to a to číslo. Ale ja som im to zrušil, urobil som z toho režimové pracovisko a už si to nemohli dovoliť”.

Boli sme z toho šokovaní. Ešte v roku 2006 sa dalo v tajnej službe postupovať takto diletantsky a v rozpore so zákonom? Vedeli sme, že nebohý generál Pittner nemal v čase svojho riaditeľovania v SIS tajnú službu pod kontrolou – aj pre svoj vyšší vek a zdravotné problémy. Ale vedeli sme aj to, že prejavoval snahu nelegálnemu odpočúvaniu zabrániť a vymenil aj viacerých ľudí na sekcii “K”. “Dodo” nám na to vtedy povedal: “Keď hrozila kontrola, jednoducho pod zámienkou technickej poruchu reštartovali systém. A po jeho reštarte boli neautorizované zásahy do systému premazané.”

Keď sa stal Daniel Lipšic ministrom vnútra, veľmi dobre si uvedomoval, že sa môže stať v krátkom čase tečom podobného útoku, akému bol vystavený Vladimír Palko. Tomu v roku 2002 “technici” z SIS poslali do časti odpočúvacieho systému, ktorú obsluhovali “technici” ministerstva vnútra, nahrávky odposluchov Pavla Ruska a ďalších osôb, aby ho následne obvinili z nelegálneho odpočúvania. Ale ako takémuto predpokladanému útoku zabrániť, keď na Slovensku splňa predpoklady na “technika” veľmi úzky okruh osôb? Koniec koncov, kde by sa to tak človek “z vonku” mal naučiť?

“Dodo” pracoval pred rokom 2006 ako policajt Úradu boja proti organizovanej kriminalite, a z toho dôvodu mal v roku 2010 dôveru novoustanovených funkcionárov policajného zboru, ktorý ho z čias ÚBOKu poznali. Hovorili o ňom ako o “šikovnom operatívcovi”. Mal dôveru a bol človek “zvnútra”, čiže rozumel odpočúvaciemu systému vzhľadom na svoje pôsobenie v SIS. Navyše, z funkcie šéfa sekcie “K” na jeseň 2009 sám odišiel, čo zvyšovalo jeho dôveryhodnosť.

Tak sa stalo, že bol vymenovaný za šéfa Útvaru zvláštnych policajných činností, čiže akejsi policajnej sekcie “K”, ktorá okrem iného pre policajný zbor realizuje odpočúvanie. Hovorí sa, že niekedy je dobré urobiť “pytliaka horárom”, pretože keď horár pozná všetky pytliacke fígle, bude im vedieť zabrániť. Nemohla sa stať väčšia chyba.

Už po niekoľkých mesiacoch boli k dispozícii indície, že Dodo “Čistič” plní aj iné úlohy, než aké mu zadávajú jeho nadriadení funkcionári policajného zboru. V prostredí sa objavovali informácie zvnútra ÚZPČ, ktoré “Dodo” dokázal nejaký čas vysvetľovať poukazovaním na iné možné zdroje úniku. Pre mňa osobne bol zlomový rozhovor, pri ktorom nás “Dodo” presviedčal, že keď ešte ako operatívec vyšetroval kauzu odpočúvania Pavla Ruska, jednoznačne sa preukázalo, že išlo iba o technickú poruchu. Odvtedy som “Dodovi” neveril ani slovo. Spomenul som si na to, ako nám rozprával o “technickej poruche” v súvislosti s praxou nelegálneho odpočúvania v SIS.

Ako postupovať, ak sa chceme vyhnúť premazaniu neautorizovaných zásahov do odpočúvacieho systému? Ako odstaviť zadné brány, ktoré počas fungovania odpočúvacieho systému mohli byť zriadené? Padlo rozhodnutie, že odpočúvací systém treba zásadne modernizovať alebo vymeniť za nový systém. Bolo stanovené, že nový systém musí mať takú architektúru, aby bol akýkoľvek zásah do systému trvale zaznamenaný bez ohľadu na “technické poruchy a reštarty”. Kompletnú technickú špecifikáciu na nákup nového systému vypracovalo ÚZPČ pod vedením Jozefa Reháka. Členom výberovej komisie na nákup nového systému bol aj “Dodo”. Zúčastnil sa aj na “otváraní obálok”. Výberová komisia odporučila za víťaza dodávateľa, ktorý dal ponuku na nový systém presne podľa technických špecifikácií ÚZPČ a najnižšiu cenu. A na dodávku takéhoto nového odpočúvacieho systému bola uzavretá zmluva.

Po páde vlády Ivety Radičovej postupoval “Dodo Čistič”” rovnakou metódou, ako pred voľbami 2010. Sám odišiel, aby bol pripravený nastúpiť do povolebného vlaku. Nejaký čas sa mu to nedarilo, ale dnes je späť. Pôsobí ako zástupca riaditeľa ÚZPČ. A keďže doterajší šéf ÚTPČ sa údajne chystá na vyslanie za policajného pridelenca do Bulharska, “Dodo” sa možno opäť stane šéfom odposluchov v policajnom zbore. Získal si dôveru za druhej Dzurindovej vlády, za prvej Ficovej vlády, za Radičovej vlády aj za druhej Ficovej vlády. Šikovný človek.

Alebo je to možno inak: Vždy si nájde mocného tútora, ktorý ho dokáže presadiť. A potom plní jeho úlohy. Kto by mohol byť jeho tútorom dnes, za druhej Ficovej vlády? Na túto otázku existuje konkrétna odpoveď. Stačí sa zamyslieť, kto obchoduje so špeciálnou technikou a súčasne je dostatočne silný, aby si svojho človeka za tejto vlády dokázal presadiť.

Často som si kládol otázku, či mohol byť “Dodo” poverený úlohou, aby sabotoval modernizáciu odpočúvacieho systému na vnútre alebo nákup nového systému, prípadne jeho zapojenie. Správal by sa inak, ak by bol poverený touto úlohou?

Dnes si kladiem aj iné otázky: Ako je možné, že som ako člen výberovej komisie na nákup nového odpočúvacieho systému pre ministerstvo vnútra obvinený z “porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku”, pretože som údajne vedel, že vnútro kupuje systém, ktorý nemôže fungovať, ale “Dodo” obvinený nie je? Ako je možné, že zmluva bola uzavretá na nákup odpočúvacieho systému presne podľa špecifikácií ÚZPČ pod vedením Jozefa Reháka, ale “Dodo” nielenže nie je obvinený, dokonca dnes pôsobí ako zástupca riaditeľa ŮZPČ? Ako je možné, že mnohí ďalší pracovníci ÚZPČ podieľajúci sa na vypracovaní technickej špecifikácie pre nákup odpočúvacieho systému dodnes na ÚZPČ pracujú, ak bol podľa tejto špecifikácie zakúpený údajne nefunkčný systém?

Jedna z odpovedí sa ponúka hneď: Pretože zakúpený systém je funkčný, všetci pracovníci ÚZPČ o tom dobre vedia a vie o tom aj ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra k tomu vydalo aj verejné vyhlásenie, v ktorom uvádza, že už zakúpený systém plánuje plne využiť v novej architektúre odpočúvacieho sytému na Slovensku.

Kto má záujem neustále vyvolávať dojem, že zakúpený systém je nefunkčný, aj keď je v spustiteľný takpovediac “zajtra”? Môže to byť “Dodov” údajný tútor, ktorý sa snaží vytvoriť podmienky na to, aby mohol odpočúvací systém dodať on? Ak by to tak bolo, s kým koná “Dodov” tútor v zhode v celej tejto kauze? O tom možno niekedy nabudúce.

P.S: Keď bol zverejnený spis Gorila koncom roka 2011, všimol som si, že “Dodo” v ňom figuruje iba v akomsi úvode nazvanom “Vývoj” pod menom “Runa”, teda pod skrátenou verziou jeho ľavého mena. A s poznámkou, že jeho pravé meno je nezistené. To bola pre mňa veľmi zaujímavá skutočnosť. Žeby ten, ktorý písal tento úvod a pomenoval veľa dôležitých osôb vtedajšej SIS pravými menami, nevedel ustáliť meno šéfa takej dôležitej sekcie, akou je sekcia zabezpečujúca odpočúvanie? Prečo niekto nechcel pustiť “Dodovo” meno do obehu?

Existujú viaceré indície, že spis Gorila zverejnený na internete je takmer totožný s reálnym spisom, ktorý pod názvom Gorila viedla SIS. Dôraz kladiem na slovíčko “takmer”. Toto slovíčko totiž znamená, že niekto spis pred zverejnením jemne upravoval. Kto by to teoreticky mohol byť? Advokátom “Mravca”, ktorý na kauze Gorila v SIS robil, bol Peter Vačok. Peter Vačok kandidoval v roku 2011 na kandidátke hnutia 99 percent do parlamentu. V tíme, ktorý na riadenie predvolebnej kampane zriadili Weissovci pôsobil aj bývalý novinár a príslušník SIS Peter Tóth, známa dvojička s bývalým šéfom rozviedky Igorom Cibulom. 

Vyvstávajú tieto otázky: Mal Vačok prístup k spisu Gorila? Mohol ho poskytnúť Weissovcom alebo Petrovi Tóthovi? Mohli v ňom Weissovci, Peter Tóth, Igor Cibula alebo ďalšie osoby robiť úpravy? Ak by tak robili, ktoré osoby by tým chceli kryť a prečo? Na tieto otázky už dnes ťažko nájdeme odpovede.