Ferrari pre J&T. VSŽ pre Pentu. Penta story 10.

  • 30.10.2014
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 46040
Mordor Penta

Vo VSŽ sa začiatkom roka 2002 ocitli traja kohúti – Penta, J&T  a Istrokapitál – na jednom smetisku. Do orgánov spoločnosti vstúpili spolu. V máji 2002 sa stal predsedom dozornej rady VSŽ Jaroslav Haščák a členmi dozornej rady sa stal aj Mário Hoffman za Istrokapitál a Ivan Jakabovič za J&T.

V dozornej rade VSŽ sa stretli aj s osobou, ktorá v nej zastupovala štát. Neskôr sa však ukáže, že táto osoba bude zastupovať záujmy skôr Haščáka ako štátu. Máme na mysli členku výkonného výboru FNM Annu Bubeníkovú, dovtedajšiu predsedníčku dozornej rady a neskôr na istý čas členku dozornej rady VSŽ.

Tri najsilnejšie slovenské finančné skupiny Penta, J&T a Istrokapitál však museli dospieť k zhode, ako si podelia “korisť”. Nakoniec došlo v lete 2002 k oveľa širšej dohode. Penta dostala VSŽ, J&T dostala podiel Penty v Reštitučnom investičnom fonde, J&T a Istrokapitál dostali akcie Penty v Slovnafte a Istrokapitál dostal Slovenskú plavbu a prístavy.

Ivan Jakabovič z J&T neskôr na tento “big deal” spomínal takto:

“Áno, model delenia bol urobený tak, aby bol spokojný každý. My sme sa s Istrokapitálom rozhodli pre možnosť stavať ponuku a druhá skupina ‑ Penta ‑ si z nej vyberala. Súčasťou výmeny bola aj určitá suma v hotovosti, na ktorej sme sa chvíľu nevedeli dohodnúť. Nakoniec sa to vyriešilo tak, že namiesto spornej sumy nám Penta kúpila Ferrari. Takže som spokojný, myslím si, že stav vyhovuje všetkým.”

Tento stav asi naozaj vyhovoval všetkým zúčastneným finančným skupinám, ktoré si takto podelili akcie v lukratívnych slovenských podnikoch. Ale určite nevyhovoval 80 tisíc malým akcionárom VSŽ, ktorých dostala Penta v rámci dohody do “správy”. Penta totiž už čoskoro spustila akciu na ich vytlačenie z VSŽ.

Uštvanie malých akcionárov VSŽ

Prvým krokom bola zmena sídla spoločnosti. V septembri 2002 Penta “presťahovala” VSŽ do Bratislavy. Druhým krokom bolo posilnenie pozície vo VSŽ v októbri 2002, kedy Penta od US Steel kúpila 25 percent akcií VSŽ za 580 miliónov Sk.

V lete 2003 Haščák vyhlásil, že VSŽ nebude vyplácať žiadne dividendy. Odkaz malým akcionárom znel jasne: Akcie sú vám zbytočné, aj tak za ne žiadne výnosy nedostanete, radšej nám ich predajte. Na valnom zhromaždení v júli 2003 Penta rozhodla o stiahnutí akcií VSŽ z burzy a následne vyhlásila povinnú ponuku na odkúpenie akcií.

Ponúkanú cenu za akciu sa Pente podarilo stlačiť účtovnými operáciami na 89 korún. Darmo zástupcovia malých akcionárov kričali, že chcú dostať aspoň podhodnotených 160 korún za akciu, ktoré žraloci zaplatili pred Vianocami 2001 Transpetrolu. Nikto ich nepočúval a nikto im nepomohol. Presne tak, ako malým akcionárom Istrofinu.

Polovica malých akcionárov to vzdala a predala svoje akcie VSŽ za smiešnu sumu 89 Sk za akciu. Za tú istú sumu predal Pente svoje akcie VSŽ aj štátny FNM. Podraz od Transpetrolu, ktorý sme popísali v minulej časti Penta story, spôsobil štátu škodu stámiliónov korún.

Zvyšní malí akcionári si museli prísť pre svoje akcie VSŽ – listinné cenné papiere – osobne do Bratislavy. Mali na to čas od novembra 2003 do januára 2004. Veľa akcionárov VSŽ bolo z východného Slovenska a kvôli počasiu alebo nákladom na cestovanie si akcie vôbec neprevzali.

Začiatkom roka 2004 rozhodla Penta o premenovaní VSŽ na Slovenský investičný holding. Opäť sa zmenilo aj sídlo spoločnosti na inú adresu v Bratislave. Tento proces “hýbania a premenovávania škatúľ” už takisto poznáme z kauzy VÚB kupónu.

V Slovenskom investičnom holdingu ešte stále zostalo približne 14 tisíc malých akcionárov.

A preto začiatkom roka 2006 prišlo ďalšie dejstvo tejto frašky. Slovenský investičný holding zmenil právnu formu na družstvo a názov na Slovenské investičné družstvo. Kto chcel zostať členom “družstva VSŽ”, musel doplatiť základný vklad člena družstva stanovený na 360 tisíc korún. Inak musel odísť a dostal približne 409 korún za akciu.

Jaroslav Haščák sa pre Trend vyjadril: Naše heslo bolo – žiadna šikana. Družstevníci nesmeli mať pocit, že sú šikanovaní”. Ako si mohli drobní družstevníci z VSŽ vychutnať pokojný život bez šikany podľa Haščáka, uvidíme už čoskoro. V stanovách “družstva VSŽ” bolo totiž ustanovenie, že kto sa trikrát za sebou nezúčastní členskej schôdze družstva, bude z družstva vylúčený. Haščák sa určite inšpiroval Lipšicovým pravidlom “trikrát a dosť”.

Čitateľa už asi neprekvapí, že Penta túto právnu kľúčku dokonale využila. Podľa týždenníka Trend sa v júni a júli 2006 konali hneď tri schôdze “družstva VSŽ”. No a v auguste 2006 už najväčší slovenský družstevník Penta vylučoval za absencie na družstevných schôdzach. Iba pre “pobavenie” čitateľov uvádzame, že inzeráty o schôdzach “družstva VSŽ” boli zverejňované iba  v jedných novinách týždeň pred schôdzou, neboli posielané žiadne pozvánky a ako neospravedlnená absencia sa kvalifikovala aj neúčasť z dôvodu pobytu v zahraničí.

Pente sa nakoniec podarilo uštvať takmer všetkých malých akcionárov VSŽ. Na členskej schôdzi “družstva VSŽ” sa ich v roku 2007 zúčastnilo menej ako 30. A vtedy Penta konečne rozhodla o vyplatení zisku nielen za rok 2006 ale aj za minulé roky. Celkovo Penta vyplatila členom družstva – teda takmer na 100 percent sebe – 105 miliónov euro. V prepočte viac ako 3,1 miliardy korún. A to bola iba oficiálna časť výnosu z VSŽ. Penta sa teda s malými akcionármi VSŽ musela trápiť 5 rokov, ale výsledok určite stál za to.

A potom už bolo treba iba pozametať. V auguste 2008 bolo “družstvo VSŽ” opäť zmenené na Slovenský investičný holding, ale tentoraz nie na akciovú spoločnosť ale na eseročku. A ako na potvoru, tesne pred Vianocami, 15. decembra 2008, valné zhromaždenie rozhodlo o zrušení spoločnosti zlúčením so spoločnosťou GRATIO HOLDINGS LTD, so sídlom v Nikózii na Cypre. Bývalé VSŽ mali vtedy základné imanie viac ako 191 miliónov euro.

Rekapitulácia

Pripomeňme si na záver všetky názvy, sídla a právne formy, ktorými prešli kedysi slávne Východoslovenské železiarne od prevzatia Pentou až do svojho trpkého konca:

1. V roku 2002 sa sídlo VSŽ presunulo z Košíc na Trnavskú cestu 8/A, Bratislava

2. V roku 2004 sa sídlo VSŽ presunulo na Osadnú 11 v Bratislave

3. Názov VSŽ zmenil na Slovenský investičný holding, a.s.

4. V roku 2006 sa právna forma spoločnosti zmenila z akciovky na družstvo

5. Názov zmenil na Slovenské investičné družstvo

6. V roku 2008 sa právna forma spoločnosti zmenila z družstva na s.r.o.

7. Názov sa zmenil opäť na Slovenský investičný holding

8. V decembri 2008 odleteli posledné zvyšky VSŽ pod názvom GRATIO HOLDINGS LTD do tepla na Cyprus. Malí akcionári VSŽ zostali na Slovensku.

9. V októbri 2009 bol Slovenský investičný holding, s.r.o. vymazaný z obchodného registra. Penta práve oslávila 15 rokov od svojho vzniku.

Poznámka 1

Denník SME uverejnil 19. januára 2002 článok s takýmto titulkom: J&T a Penta: Akcie železiarní máme my. Dnešní drobní akcionári VSŽ sa môžu tešiť.”

Mám taký dojem, že bývalí malí akcionári VSŽ dodnes nevedia, ako majú také veľké šťastie stráviť.

Poznámka 2

V rubrike Penta story na oficiálnej webovej stránke Penty sa nachádza tento citát Mareka Dospivu:

„Po VÚB Kupóne nám dostatok kapitálu umožnil získavať v podnikoch majoritu, reštrukturalizovať ich, zvyšovať ich trhové podiely a následne takto zhodnotené predať. Toto sú v podstate princípy, na ktorých funguje podnikanie Penty dodnes.”

Takže vytiahnutie viac ako miliardy korún z VÚB kupónu za pomoci ľudí blízkych Lexovcom, bez ohľadu na 160 tisíc malých akcionárov, je podľa Penta zabezpečením “dostatku kapitálu”.

Násilné prevzatie napríklad Drôtovne Hlohovec aj za pomoci predbežného opatrenia súdu je podľa Penty “získanie majority v podniku”.

Čo si môžeme predstaviť pod Dospivovými slovami o “reštrukturalizácii” a “zvýšení trhového podielu podniku” ? Napríklad postupnú likvidáciu VSŽ?

Predaj “následne takto zhodnoteného podniku” si už predstaviť vieme. Ja si pod tým napríklad predstavujem bankový príkaz, ktorým odchádzajú ďalšie stámilióny euro zo Slovenska na Cyprus.

A čo posledná veta citátu z webovej stránky Penty: Toto sú v podstate princípy, na ktorých funguje podnikanie Penty dodnes.” ?

S tým sa dá naozaj súhlasiť. Zachráň sa, kto môžeš. 


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook