Ak niekedy štát v zastúpení Dzurindovej vlády vyzeral ako úplný idiot, bolo to v prípade obchodovania s akciami VSŽ. Ibaže by niekomu bolo za zahratie role “Idiota” dobre zaplatené.

Vďaka vstupu US Steel do VSŽ Košice bola oceliarska výroba na východe Slovenska zachránená. Hutnícke aktivity prešli na US Steel Košice pod kontrolou amerických oceliarov. Zostala však ešte “pôvodná” VSŽ. Američania v apríli 2001 podľa denníka Pravda ponúkli slovenskej vláde, že odkúpia všetky akcie VSŽ pod kontrolou štátu za cenu približne 400 Sk za akciu.

Štát začal s US Steel rokovať o predaji 51 percentného balíku akcií VSŽ, ale nakoniec sa v novembri 2001 nedohodol s Američanmi na cene. Američania nakoniec ponúkali 300 Sk za akciu ale štátu sa táto cena zdala nízka.

V polovici októbra 2001 sa akcie VSŽ obchodovali na burze za cenu 465 Sk za akciu. Potom sa na burze začali špekulatívne obchody s akciami VSŽ, ktorých výsledkom bolo stlačenie ceny o viac ako tri štvrtiny – na cenu tesne nad 100 korún za akciu.

Vtedy vstúpila do boja o VSŽ aj Penta. Tá podľa Haščákových slov chcela zabrániť tomu, aby štátny Transpetrol predal akcie VSŽ za podhodnotenú cenu na burze, a preto Penta ponúkla za 21 percentný balík akcií VSŽ vlastnený Transpetrolom minimálne 200 Sk za akciu.

Štát zastúpený FNM a Transpetrolom vtedy kontroloval celkovo 51 percent akcií VSŽ. Existovala dohoda medzi FNM a VSŽ, že štát bude tieto akcie predávať ako jeden balík, aby dosiahol čo najlepšiu cenu. Ale tesne pred Vianocami 2001, konkrétne v piatok 21. decembra, štátny Transpetrol predal na burze 21 percent akcií VSŽ za cenu 160 korún za akciu!

„To je neskutočné, čo sa tu deje,“ zhodnotil vtedy obchod Anton Bidovský, predseda predstavenstva VSŽ. „Chceli sme akcie od Transpetrolu odkúpiť za nie menej ako 200 korún za akciu. Vedel o tom minister hospodárstva, a teda predpokladám, že aj šéf Transpetrolu Štefan Czucz.“ povedal Bidovský.

Čo sa vlastne v piatok 21. decembra 2001 udialo? Transpetrol v posledný pracovný deň pred Vianocami hodinu pred uzavretím burzy “hodil na trh” 21 percent akcií VSŽ. A čuduj sa svete, Stredoeurópsky maklérsky dom mal tesne pred uzavretím obchodov na burze k dispozícii viac ako pol miliardy korún, aby mohol nakupovať. Aká šťastná náhoda…

Analytici tento obchod čoskoro vyhodnotili nasledovne: Penta, J and T a Istrokapitál sa dohodli s Transpetrolom pod kontrolou SMK a ministerstvom hospodárstva pod kontrolou SDKÚ na vianočnom darčeku. Penta a J and T okamžite popreli, že by mali s týmto obchodom niečo spoločné.

Už o niekoľko týždňov bolo všetko inak. V januári 2002 potvrdila Poštová banka pod kontrolou Istrokapitálu, že balík akcií VSŽ od Transpetrolu nakúpila ona. Penta a J and T priznali, že časť akcií VSŽ od Poštovej banky kupujú oni. Penta nakoniec získala týmto obchodom viac ako 7 percent akcií VSŽ za sumu “medzi 160 až 200 Sk za akciu”.

Zhrnutie

Penta v roku 2000 nakupovala akcie VSŽ, väčšinu za cenu 93 až 95 Sk za akciu.

Penta v roku 2000 predala štátnemu Transpetrolu viac ako 7 percent akcií VSŽ za cenu 289 Sk za akciu.

Penta v roku 2001 nadobudla od štátneho Transpetrolu viac ako 7 percent akcií VSŽ za cenu 160 až 200 Sk za akciu.

Penta teda na tých istých akciách VSŽ zarobila dvakrát. Najskôr na ich predaji štátu, potom na ich odkúpení od štátu. A zarobila na VSŽ aj tretíkrát. Ale o tom nabudúce.

Na záver kvízová otázka pre čitateľov: Čo myslíte, ako dopadnú desaťtisíce malých akcionárov VSŽ?

Poznámka 1

Kto na tomto obchode okrem Penty a odstatných žralokov zarobil? Pravdepodobne ten, kto tento obchod s akciami VSŽ mohol zabezpečiť. Aký je okruh postáv, ktoré by pripadali do úvahy?

Najdôležitejšou postavou, ktorá tento dvojobchod Pente umožnila, bol vtedajší minister hospodárstva Harach. Tento obchod by sa však nemohol uskutočniť bez vtedajšieho šéfa Transpetrolu Czucsa, ktorý bol nominantom SMK. A je nemysliteľné, že by Harach tento obchod uskutočnil bez vedomia vtedajšieho podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša a premiéra Mikuláša Dzurindu.

Predvianočný predaj akcií VSŽ pod kontrolou Transpetrolu bol podrazom voči štátnemu FNM, ktorý  počítal s tým, že dohoda o spoločnom predaji akcií VSŽ spolu s Transpetrolom bude dodržaná. Bol to podraz aj voči samotným VSŽ pod kontrolou štátu, ktoré boli pripravené odkúpiť vlastné akcie – mali na to dostatok finančných prostriedkov na účtoch. A najväčší podraz to bol voči Američanom, ktorí zachránili oceliarsku časť VSŽ a chceli kúpiť aj zvyšok železiarní.

Američania potom Dzurindovi aj Miklošovi dali pocítiť, že sú na nich nahnevaní. Vtedajší americký veľvyslanec Ronald Weiser dokonca údajne Robertovi Ficovi poskytol kompromitujúce materiály, ktoré mali svedčiť o účasti Ivana Mikloša na tomto obchode. Robert Fico potom v televíznych debatách vyzýval Spojené štáty americké, aby „poskytli konkrétne informácie o korupcii na najvyšších miestach slovenského politického systému”.

Poznámka 2

Vzostup Penty v rokoch 1997-1998 nebol dôsledkom podnikateľskej šikovnosti Jaroslava Haščáka alebo Mareka Dospivu. Bol dôsledkom exkluzívnej spolupráce s mocenskými špičkami Mečiarovej vlády. Po páde Mečiarovej vlády si Penta nebola istá, či kvôli prepojeniu s Lexovcami a kvôli metódam svojho zarábania  peňazí nebude vystavená tlaku zo strany štátu. Pravdepodobne aj preto v rokoch 1998-1999 “vyviezla” Penta väčšinu svojich zdrojov do zahraničia – najmä na Cyprus.

Obavy Penty sa však ukázali ako zbytočné. Našli sa síce predstavitelia Dzurindovej vlády, ako napríklad ministerka financií Schmognerová, ktorí chceli voči Pente postupovať tak, ako si zaslúžila. Ale ako sme mohli pozorovať v prípade Slovenskej poisťovne alebo VSŽ, Penta rýchlo našla hráčov “na druhej strane”, ktorí boli ochotní spolupracovať. Najskôr iba prípad od prípadu, ako by povedal Bohouš z Kurvahošiguttentag: “Jenom vobčas, votrávit červa”. Ale neskôr sa z toho stal systém.

Namiesto toho, aby Dzurindova vláda potlačila systém mečiarovských oligarchov a finančných skupín, ona tento systém postupne prevzala. Boli síce pokusy o vzostup dzurindovských oligarchov a finančných skupín, ale tieto z dlhodobého hľadiska neprežili. Mečiarovské finančné skupiny a oligarchovia boli už príliš silní a mali príliš veľký náskok.

Slovensko sa vďaka fungujúcemu systému finančných skupín a oligarchov žijúcich zo štátu neustále rusifikuje. V lepšom prípade ukrajinizuje. Slovensko je v EÚ a v NATO. Ale náš systém sa čoraz viac začína podobať na systém ruský. Bez zrútenia tohto systému sa nikam nepohneme. A na zrútenie vlády finančných skupín a oligarchov potrebujeme iba “maličkosť”. Revolúciu.