Každý normálny človek vie, že v kasíne nemôže vyhrať. Ibaže by mal naozaj veľké šťastie, alebo bol naozaj veľký podvodník.

Kasíno je nastavené tak, aby v ňom veľká väčšina ľudí prišla o svoje peniaze. A aby tieto peniaze zostali majiteľom kasína. Veď aj ľudový výraz “skásnuť niekoho” pochádza od slova kasíno. Hovríme napríklad, že policajti ma “skásli” o 30 euro, lebo som išiel rýchlo.

Kasíno samozrejme veľmi potrebuje, aby občas nejakí ľudia vyhrali. Stačí občas. Týchto ľudí potom kasíno nafotí a všade zverejní ich fotky, aby ostatní ľudia videli na vlastné oči, že sa to naozaj stáva.

Aj v každej krčme musí občas hrací automat zahrčať vyplácanými mincami. Aby boli okolo sediaci ľudia upozornení, že je automat pripravený “skásnuť” ďalšieho človeka. Pravda až potom, ako čerstvý výherca nahádže celú svoju výhru naspäť do automatu.

Kapitalizmus ako kasíno

Náš problém je v tom, že žijeme v ekonomickom systéme, ktorý funguje ako kasíno. Občas čítame v novinách o ľuďoch z ESETu alebo SYGICu, ktorí dokázali v tomto systéme vyhrať. Slušným spôsobom a podľa pravidiel. Klobúk dole.

Ale rozhliadnime sa okolo seba: Koľko poctivých ľudí okolo seba vidíte, ktorí v tomto ekonomickom systéme vyhrali? Určite niekoho takého poznáte. Ale väčšina, veľká väčšina ľudí, sú v takto nastavenom ekonomickom systéme porazení. Vyhrávajú vždy podvodníci alebo kasíno.

O podvodníkoch si toho nemusíme veľa hovoriť. Poznáte ich aj sami – oligarchovia, finančné skupiny, skorumpovaní politici alebo úradníci. Ale kto je v našom ekonomickom systéme “kasíno”?

Sú to tí, ktorí držia peniaze. Teda najmä banky, poisťovne a fondy. Nikto z nás im neunikne. Každý z nás, ako ten chudák v kasíne, pekne prinesie svoje peniaze do systému. A akonáhle sú naše peniaze vnútri, kasíno ich začína požierať. Bez protihodnoty.

Najklasickejším príkladom, ako kasíno premieňa naše peniaze na svoje peniaze, sú poplatky. Poplatok za vklad, poplatok za výber. Poplatok za spotrebnú úver, poplatok za hypotéku, poplatok za zrušenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu.

Najskôr sa systém nastavil tak, že nikto z nás nemôže prakticky používať hotovosť. Kapitalistické kasíno nás donútilo naše peniaze vložiť do systému. Pod zámienkou podvodov a prania špinavých peňazí. Opäť sa pozrite okolo seba: Koľko ľudí okolo vás perie špinavé peniaze, alebo robí podvody?

A keď sú všetky naše peniaze vnútri systému, už nemáme na výber. Pri každom pohybe peňazí nás “kasíno” skásne. Je to úplne zvrátené v tom, že v normálnom kasíne nás nikto nenúti, aby sme prišli prehrať svoje peniaze. A navyše, viete si predstaviť, že by si kasíno pýtalo poplatok za prisadnutie k stolu na black jack, k stolu na ruletu alebo poplatok za prisadnutie k hraciemu automatu? Ale kapitalistické kasíno to pokojne robí.

Predstavte si, že si chcete zobrať hypotéku. Kapitalistické kasíno vás okrem poplatku pošle uzavrieť poistnú zmluvu na vašu nehnuteľnosť. Ďalší poplatok. A potom vám kapitalistické kasíno stanoví úrok.

Kedysi som si naivne myslel, že úrok je poplatok za riziko, ktoré banka znáša v prípade nesplácania úveru. Ale priateľ bankár ma rýchlo vyviedol z omylu. Banka odmieta niesť akékoľvek riziko. Úrok je poplatok za “sprostredkovanie” peňazí. Lebo banka ich má a vy nie.

Celkom by to dávalo zmysel, ak by banka požičiavala vlastné peniaze. Lenže banka nepožičiava vlastné peniaze, ale peniaze vkladateľov plus fiktívne peniaze, ktoré ani nemá. Takže systém vás najskôr donúti, aby ste všetky svoje peniaze vložili do systému. A potom si vypýta poplatok za sprostredkovanie peňazí. Čarovné …

Predstavte si, že vložíte do banky 5 tisíc euro. Banka vám za ne dá úrok 2 percentá ročne. Váš sused si potrebuje 5 tisíc euro požičať. Vezme si spotrebný úver, za ktorý si banka vypýta 10 percent ročne. V jednoduchosti je krása.

Kapitalistické kasíno však nezarába iba takto, to by bolo príliš málo výnosné. Kapitalistické kasíno vaše peniaze dobre investuje. Napríklad vo forme životnej poistky. Sľubuje vám krásne výnosy. A ponúkne vám desiatky fondov, ktoré investujú do ďalších fondov, ktoré investujú do ďalších fondov … . Nakoniec ten posledný fond naozaj investuje aj do akcií na burze. Samozrejme, každý fond si pred rozdelením zisku odpočíta z vášho výnosu drobný poplatok.

Ubezpečujem vás, že by ste okamžite ošediveli, keby ste videli tých reálnych ľudí, ktorí vaše peniaze investujú. Sú to väčšinou mladí chlapci a dievčatá, ktorí sa hrajú. Prečo by sa nehrali, keď hrajú s peniazmi iných ľudí? Títo ľudia nechcú byť podvodníci. Veľmi túžia vyhrať a dokázať sebe aj ostatným, že to naozaj vedia. Lenže aj obchody na burze sú kasíno. Nemôžu vyhrať. A preto ani vy.

Ak sa svetovej ekonomike v zásade darí, burzy stúpajú. A preto na základe pravdepodobnosti väčšina ľudí vyhráva. Teda aj väčšina z vás. Chlapci a dievčatá sa potom chvália, ako dobre spravovali vaše peniaze.

Problém je v tom, že niektorí nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu už dávno dokázali, že chlapci a dievčatá hrajúci s vašimi peniazmi na burze, vedia predvídať rovnako ako vy. Teda nijako. Ale nezúfajte, vaše peniaze možno narazili na génia, ktorý to naozaj vie. Lebo ako v každom kasíne, aj takí jedinci sú. Lenže takí sa väčšinou vykašlú na vaše peniaze a zhodnocujú vlastné peniaze. A vám zostanú tí, ktorí si iba myslia, že to vedia.

Ešte väčší problém nastane, keď sa svetovej ekonomike nedarí. Tak ako je to v posledných rokoch. Stáva sa totiž, že aj kasíno skrachuje. Pred niekoľkými rokmi v USA niekoľko takých kasín skrachovalo. AIG, Lehman Brothers, Fannie Mae, Freddie Mac…

Mladý Bush nechal naozaj skrachovať prvé z nich – Lehman Brothers. Lenže potom vznikol medzi majiteľmi kasín veľký tlak na vládu, že ich predsa nemôže nechať skrachovať všetkých. Veď by to ohrozilo vieru ľudí v kasína – teda v ich zisky. A tak sa ľudia v USA aj v Európe začali skladať na záchranu bánk a poisťovní. A manažéri zachránených bánk a poisťovní si okamžite časť peňazí od vlád (teda od normálnych ľudí, ktorí nepodvádzali a riadne platili dane ) vyplatili ako manažérske bonusy.

Čo s tým?

Dalo by sa uvádzať ešte veľa príkladov, ako kapitalistické kasíno vyhráva a vy prehrávate. Otázkou je, čo sa s tým dá robiť?

Česko – americký ekonóm profesor Milan Zelený to vníma takto: Problémom nie je trh ako taký. Problémom je takzvaný “voľný trh”, ktorý tu máme. Máme tu systém bez pravidiel hry. A keď pravidlá hry nechránia slabších, vyhrávajú tí silní a bezohľadní.

Osobne sa mi páči prirovnanie kasínového kapitalizmu k džungli. Normálny človek nemá šancu v džungli prežiť. Skôr alebo neskôr ho niečo “zožerie”.

Ale ak sa ľudia spoja, vyklčujú časť džungle a premenia ju na pole alebo záhradu, situácia sa zmení. Dravce žijúce iba zo zabíjania a drancovania sa zrazu nemajú kam schovať. Občas sa síce niektorému podarí niečo uchmatnúť, ale väčšinou vyhrávajú civilizovaní ľudia.

A títo ľudia potom vytvoria nie “voľný” trh ale slobodný trh. Predstavme si ho ako trhovisko, na ktoré chodíme nakupovať ovocie a zeleninu. Máme na výber viacerých pestovateľov. Kúpime si to, čo nám najviac chutí. A ak má niektorý predajca upravenú váhu, pôjde do basy.

Herne a hracie automaty sú súčasťou nášho ekonomického systému. Ak sú blázni, čo v nich chcú prehrávať svoje peniaze, nech sa páči. Ide o to, aby kasíno nebolo podstatou nášho ekonomického systému. Aby prevládali skôr fabriky, ktoré naozaj niečo reálne vyrábajú, alebo pekárne, farmy či penzióny. Aby nebolo podstatou našej ekonomiky Las Vegas ale napríklad také Bavorsko.

Verte mi, že sa to dá urobiť ľahšie, ako si myslíte. Na začiatok sa treba rozhodnúť, že už ďalej nechceme žiť v kasíne.