Kto je náš nepriateľ? Prejav v Umelke. Časť 1.

  • 20.2.2015
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 17143
Hnutie 300

Včera večer som v bratislavskej Umelke hovoril o našom pohľade na príčiny slovenských problémov. Dnes si môžete prečítať myšlienky z prvej časti prejavu.

Pamätám si presne, kedy sa to začalo. Kedy som prekročil Rubikon a už nebolo cesty späť.  Bol štvrtok, 22. decembra 2011. Môj vtedajší šéf, minister vnútra Daniel Lipšic, bol na výjazde na východnom Slovensku. Mal som preto trochu voľného  času. A tak som ho venoval tomu, aby som si v kľude prečítal spis Gorila, ktorý bol dva dni pred tým zverejnený na internete.

Videl som už predtým úryvky tohto spisu, ktoré kolovali po Bratislave. A vedel som, že polícia od nástupu ministra vnútra Daniela Lipšica túto kauzu vyšetrovala. SIS však nespolupracovala. A navyše Dobroslav Trnka stiahol spis o vyšetrovaní Gorily na Generálnu prokuratúru.

Hodnotil som to ako klasickú zdržovačku. Išlo o to spomaliť vyšetrovanie kauzy dovtedy, kým sa nezmenia figúrky na šachovnici. Spomaliť vyšetrovanie a vydržať až dovtedy, kým nebude vhodná doba zamiesť Gorilu pod koberec.

Táto taktika by prokuratúre vyšla. Keby nejaký neprajník nezverejnil spis Gorila na internete. Sú dve odpovede na otázku, kto spis Gorila na internete zverejnil, ktoré považujem za relevantné.

Verzia A

Týmito neprajníkmi mohli byť otec a syn Weissovci, známa bratislavská rodina obchodníkov so zbraňami. Rodina Weissovcov podnikala roky popri SDĽ.

V roku 2002 sa však SDĽ nedostala do parlamentu, a tak rodina Weissovcov stratila politické krytie. Nejaký čas im to nevadilo, ale v rokoch 2006 až 2010 ich vytlačili zo silových rezortov obchodníci s vyšším krytím – tí, ktorí mali akcie v Smere. Weissovci sa v roku 2010 pokúsili vrátiť do hry s obnovenou SDĽ. Tesne im to nevyšlo. A tak na jeseň 2011 skúsili Hnutie 99 percent.

Na úspech Hnutia 99 percent v predčasných parlamentných voľbách, ktoré boli plánované na marec 2012, však potrebovali vyvolať masovú nepokojnosť. Prostriedkom na vyvolanie tejto masovej nespokojnosti malo byť zverejnenie spisu Gorila.

Súčasťou volebného štábu Weissovcov bol aj bývalý spravodajský dôstojník a novinár Peter Tóth. Jedným z volebných lídrov Hnutia 99 percent bol aj Peter Vačok, ktorý bol advokátom príslušníka SIS “Mravca”. Práve z bytu tohoto človeka sa odposluch konšpiračného bytu Penty na Vazovovej ulici realizoval. Weissovci tak mali dostatočné predpoklady na to, aby sa pokúsili kauzu Gorila režírovať.

Verzia B

Spis Gorila mohol zverejniť poradca šéfa SIS Jozefa Magalu, ktorým bol Peter Košč. Peter  Košč je človek blízky Smeru, spolumajiteľ SBS Dast Security. Peter Košč sa stretával okrem iného aj s istým Kýblom, ktorý je dnes na úteku a je známy ako boss bratislavského podsvetia. Stretával sa aj s Mariánom Kočnerom, čo je takisto myslím dostatočne známa postavička.

Zmyslom zverejnenia spisu Gorila zo strany Smeru by bola kompromitácia celej pravicovej politickej garnitúry, čo sa aj bezozvyšku podarilo. Smer získal väčšinu 83 hlasov a vládne sám.

Obnovenie vyšetrovania Gorily

Vráťme sa k spomínanému štvrtku, 22. decembra 2011. Keď som si prečítal kompletný spis Gorila zverejnený na internete, pochopil som, že táto “bomba” už tiká. A pochopil som, že vybuchne ešte pred voľbami v marci 2012. Bolo mi zrejmé, že táto kauza má potenciál skompromitovať celý ponovembrový politický systém na Slovensku.

Jediným riešením v rámci systému bolo pokúsiť sa napriek krátkosti času do volieb dotiahnuť vyšetrovanie Gorily do takého stavu, že sa už nebude dať zamiesť pod koberec. Iba takýto razantný postup zo strany orgánov štátu mohol aspoň čiatočne obnoviť dôveru občanov v systém.

Ešte v ten istý deň, 22. decembra 2011 som vycestoval za ministrom Danielom Lipšicom do Popradu, oboznámil som ho so svojimi závermi. Daniel Lipšic dal Gorilu opätovne preveriť a po novom roku zriadil aj špeciálny vyšetrovací tím. A vďaka tomu bolo napríklad penťáckej Privatbanke preukázané porušovanie zákona proti praniu špinavých peňazí. Takéto veci Penta neodpúšťa.

Osobné konzekvencie

Pustiť sa tesne pred Vianocami 2011 do nového vyšetrovania Gorily bolo samovražednou misiou. Veľmi dobre som si uvedomoval, že sa vyšetrovanie tejto kauzy obráti aj proti mne osobne. V čase odpočúvania konšpiračného bytu Penty na Vazovovej som bol totiž členom Prezídia Fondu národného majetku. A Jaroslav Haščák v odposluchoch trikrát spomenul aj moje meno. 

Haščák ma spomínal na konci roka 2005 v tej súvislosti, že odvtedy budem patriť medzi tých členov Prezídia FNM, ktorí budú konať v súlade so záujmami Penty. Lenže začiatkom roka 2006 som z Prezídia FNM odišiel. Ak by som aj chcel, nestihol som “lákavú” možnosť hlasovať podľa Haščáka využiť.

V spise Gorila nie je moje meno spájané  so žiadnymi províziami alebo úplatkami.O pravdu však v spravodajských hrách ani v propagande nejde.

Výsledkom toho, že som sa 22. decembra 2011 do otvoreného boja s oligarchiou pustil, je tri roky trvajúca kontinuálna diskreditácia mojej osoby. Len aby som to v krátkosti zhrnul, začalo to výrobou falošných spravodajských spisov o mojej osobe, sledovaním a odpočúvaním mojej osoby aj mojej rodiny, fyzickým ničením môjho majetku, výhražnými akciami typu obesená čierna mačka na spätnom zrkadle môjho auta. Zatiaľ to skončilo vnesením zákerného a lživého obvinenia, kde sa mi vyhrážajú desiatimi až pätnástimi rokmi basy.

Ale s tým som počítal. Keď chlap vstúpi do ringu a chce vyhrať, musí vedieť niečo zniesť. A ja ubezpečujem všetkých, že znesiem veľmi veľa. Ale čo je ešte dôležitejšie, aj veľa rán rozdám.

Kto je náš nepriateľ

Ak chceme vyhrať, musíme vedieť presne, kto je náš nepriateľ. Nesmieme urobiť chybu v tom, že budeme riešiť následky a nebudeme vidieť príčiny.

Kričať alebo protestovať proti tomu, že Figeľ s Dzurindom, Miklošom a Bugárom kradli, že Fico s Paškom kradnú a Procházka s Matovičom budú kradnúť, to je o ničom. To je úplne o ničom. Z toho sa oligarchovia a finančné skupiny môžu iba smiať. A viete čo, je to ešte horšie. Oni sa ani nesmejú, je im to úplne ukradnuté.

Prečo je im to ukradnuté? Pretože snažiť sa odrezávať jednotlivé chápadielka chobotnice je zbytočné. Odrežeme jedno chápadlo a dorastú tri ďalšie.

Ako sa dá oligarchia zničiť? Keď budeme vedieť, čo je jej hlavou. A hlavou chobotnice je finančná oligarchia. Alebo finančná šľachta, ak chcete.

To nie sú žiadni naši politickí trtkovia, skorumpované politické a justičné trasorítky. Finančná oligarchia, to sú inteligentní ľudia. Veľmi šikovní ľudia. A veľmi nemorálni ľudia, ktorí sa neštítia ničoho.

Iba jeden príklad: Máme sedem rokov hospodársku krízu. Väčšina ľudí schudobnela. Stredná trieda mizne. Ale naša finančná šľachta neustále bohatne. A chce stále viac. Nikdy im nie je dosť.

Niektorí si predstavujú finančnú oligarchiu ako parazitov. Ak to budeme brať takto, nechápeme podstatu systému a nikdy ho nebudeme môcť poraziť. Finančná oligarchia nielen parazituje na systéme, ona ho aj tvorí tým, že dosadzuje na kľúčové miesta systému svojich ľudí. Na miesta politikov, úradníkov, sudcov a prokurátorov. A okrem toho finančná oligarchia pracuje na indoktrinácii vedomia ľudí a na ich kontrole.

Jednoduchý príklad zo Slovenska. Dve televízie vlastnia oligarchovia priamo, jednu sprostredkovane. A poslednú kupujú.

Oligarchovia na Slovensku kontrolujú viac ako 50 percent internetového trhu spravodajských informácií. Majú jeden tlačený denník, nepriamo kontrolujú ďalšie tri, ovládajú väčšinu týždenníkov.

Zrhnutie: Stojíme proti silnému, inteligentnému protivníkovi, ktorí sa neštíti ničoho. Tento nepriateľ disponuje neobmedzenými finančnými zdrojmi, kontroluje politicko-mocenský systém štátu, skupuje médiá a snaží sa o informačný monopol.

Čoskoro si budete môcť prečítať ďalšiu časť prejavu, v ktorej sa venujem metódam nepriateľa, trom zásadam propagandy, ktorú oligarchia používa a aj o tom, ako sa dá špinavej propagande brániť.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook