Lorenc, Lexov útek a Penta. Penta story 20.

  • 21.12.2014
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 64684
Mordor Penta

Televízia NOVA priniesla 17. novembra 1997 informáciu, že služby Alojza Lorenca využíva SIS. Nemyslím si, že by to bola úplná pravda. Skôr si myslím, že Lorencove služby využívala rodina Lexovcov. A práve na doporučenie Vladimíra Lexu začal pracovať v roku 1998 Alojz Lorenc aj pre Pentu.

Lorencove angažmá pre rodinu Lexovcov a Pentu súčasne sa vôbec nevylučovalo. Ich spoločné aktivity boli viditeľné už v roku 1997 v kauze VÚB kupón. V roku 1998 mala navyše rodina Lexovcov a Penta spoločný veľký problém. Po páde Mečiarovej vlády a straty politického krytia im hrozila nielen strata vplyvu ale aj strata slobody. V prípade Ivana Lexu k nej na nejakú dobu aj došlo.

Záchrana Ivana Lexu

Exriaditeľ SIS Ivan Lexa bol po voľbách v roku 1998 obvinený z viacerých trestných činov. Z nich najvýznamnejším a najlepšie zdokumentovaným bol únos prezidentovho syna Michal Kováča príslušníkmi SIS do Rakúska. Neskôr ale ústavný súd rozhodol, že na tento skutok sa vzťahuje amnestia Vladimíra Mečiara.

V apríli 1999 parlament zbavil Ivana Lexu imunity a súd ho za vzal do väzby. Po prekvapujúcom prepustení z väzby v júli 1999 sa bývalému riaditeľovi SIS podarilo ujsť do zahraničia. Jeho útek prebehol pravdepodobne takto:

Ivan Lexa odletel pod falošnou identitou nočným letom Aeroflotu z Bratislavy do Moskvy. Po nejakom čase sa premiestnil na Kubu a neskôr na Grenadu, kde sa pokúsil získať miestne občianstvo. Dlhoročným honorárnym konzulom Grenady na Slovensku bol dôstojník rozviedky ŠtB Juraj Široký. Ručiteľom za jeho bezúhonnosť mal byť podľa televízie Markíza Miroslav Vavrina, údajný účtovník rodiny Lexovcov. Vavrina figuroval vo viacerých firmách prepojených s rodinou Lexovcov na Slovensku, Cypre aj v Karibiku. Neskôr sa Ivan Lexa premiestnil z Karibiku do Juhoafrickej republiky. Tu bol v roku 2002 zadržaný a premiestnený na Slovensko.

Otázkou je, kto mohol útek Ivana Lexu zo Slovenska cez Mosku do Karibiku naplánovať? Kto mal dostatočne vplyvné kontakty na bezpečnostné zložky Ruska, ktoré museli na tomto úteku spolupracovať alebo ho minimálne tolerovať? Nemohol to byť práve Alojz Lorenc?

Ako sme už uviedli, Ivan Lexa bol zatknutý v Južnej Afrike 14. júla 2002. 18. júla 2002 bol prevezený na Slovensko a krajský súd v Bratislave na neho uvalil väzbu. Vzhľadom na jeho predošlý útek to bolo logické. Napriek tomu ho po odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky nariadil prepustiť z väzby. Neskôr súdy vo všetkých kauzách Ivana Lexu oslobodili. Okrem kauzy “Triptych”, v ktorej bol uznaný za vinného a bol odsúdený na finančný trest pol milióna korún.

V necenzurovanej verzii Penta story sme už niekoľkokrát uviedli, že slovenské súdy rozhodovali v nadštandardne veľkej väčšine prípadov v prospech aktérov nášho príbehu. Na prvý pohľad sa núka jednoduché vysvetlenie: Penta aj Lexovci majú veľmi dobrých právnikov. Žartujem.

Najjednoduchším vysvetlením by boli peniaze. Podľa môjho názoru však taká vysoká úspešnosť nemusí súvisieť iba s pozitívnou motiváciou zainteresovaných. A ani na Slovensku sa nedá kúpiť každý. Napriek všetkému to bola pravda v minulosti a je to pravda aj dnes.

Okrem cukru sa však dá použiť aj “bič”. Pre skúseného generála spravodajských služieb podľa mňa nemôže byť problémom pripraviť návrh aktívnych opatrení, ktorými majú byť zastrašené a zdiskreditované záujmové osoby. Sudcovia, prokurátori alebo policajti. A ak by tento generál mal navyše k dispozícii nejaké citlivé informácie z čias ŠtB alebo z čias Lexovej SIS…

Sudcom, ktorí súdili prípady Ivana Lexu sa naozaj stávali zaujímavé veci. Jednej sudkyni napríklad niekto podpálil auto. Táto konkrétna sudkyňa sa zastrašiť nenechala. Boli však prípady, kde sudcovia dlhý čas ani nevytýčili termín pojednávania a prípady im boli odobrané. A bol aj prokurátor, ktorý pri procese s Lexom nežiadal žiaden trest. A boli aj novinári, ktorí písali v deväťdesiatych rokoch odvážne o kauzách SIS, ale na súde sa Lexovi ospravedlnili.

V tejto súvislosti je zaujímavý prípad JUDr. Michala Serbina. Na prokuratúre nechcel kauzy Ivana Lexu nikto robiť. Tak ich 8. marca 1999 pridelil Serbinovi, ktorý sa nebál. Podal na Lexu a SIS obžaloby v 12-tich prípadoch. Štyri roky chodil s početnou ochrankou, ktorá ho chránila so samopalmi v rukách. “A po Jurajovi Trokanovi, obhajcovi Lexu, som odkázal starému Lexovi, že ešte toľko peňazí nezarobil, aby si Serbina kúpil“, spomínal neskôr na túto dobu Michal Serbin.

Na Michala Serbina bol neustále vyvíjaný psychologický nátlak. Rôznymi spravodajskými hrami a zverejňovaním vyfabrikovaných kompromateriálov sa niekto pokúšal rozbiť jeho profesionálnu aj osobnú integritu. Nakoniec sa im to podarilo: 3. februára 2003 sa Michal Serbin psychicky zrútil a musel byť hospitalizovaný na psychiatrickej klinike v Pezinku. Až 16. marca 2003 začal vôbec vnímať, čo sa okolo neho deje. Potom, ako sa Serbin dal dokopy, odišiel z prokuratúry a je na invalidnom dôchodku. Zaoberá sa hudbou.

Mimochodom, šéfom Serbinovej ochranky bol Ján Rejda. Ten istý Rejda, ktorý podľa spisu Gorila robil pre Pentu v rokoch 2005 až 2006, keď pracoval ako riaditeľ oddelenia zvláštnych policajných činností Úradu boja proti korupcii. Jeho šéfom bol súčasný prezident policajného zboru Tibor Gašpar. Ten istý Gašpar, ktorý v čase prvej Ficovej vlády Gorilu úspešne nevyšetril. V roku 2008 bol Tibor Gašpar povýšený na generála.

Predstavme si, že Ján Rejda naozaj pracoval pre Pentu. A predstavme si, že pre ňu pracoval už o niekoľko rokov skôr ako len v rokoch 2005 až 2006. Mohol by Rejda ako šéf Serbinovej ochranky poskytovať Pente zaujímavé informácie o Serbinovej činnosti, o jeho zvykoch, náladách či reakciách na zverejňované kompromateriály alebo spravodajské hry proti nemu? Ak by Rejda pracoval pre Pentu, vedel by šéf bezpečnosti Penty Alojz Lorenc tieto informácie použiť v prospech Ivana Lexu? Určite áno. Zatiaľ však musíme zostať pri tom, že podľa vlastného vyjadrenia Rejda nikdy pre Pentu nepracoval a naopak, pracoval proti nej. Názor si urobte sami.

Penta

Spolupráca Lorenca a Penty sa podľa jeho vlastných slov začala v roku 1998. Najskôr prebiehala externe ale po nejakom čase mu Penta ponúkla zamestnanie v riaditeľskej pozícii. Mal na starosti bezpečnosť Penty, okrem iného aj v oblasti informačných systémov.

Medzi zamestnancami Penty panoval z Lorenca rešpekt až obavy. Stávalo sa, že sa v kancelárii zamestnanca otvorili dvere, Lorenc vydal pokyn “ruky z klávesnice preč” a zamestnanec musel čakať, kým si Lorenc prehliadne, aké dokumenty má v počítači, na stole a či sú všetky klasifikované dokumenty v trezore.

Alojz Lorenc vybudoval v Pente komplexnú bezpečnostnú architektúru. Nastavil procesy, podľa ktorých Penta funguje dodnes. Ak zhodnotíme jej fungovanie zo spravodajsko-bezpečnostného hľadiska s prihliadnutím na pomer cena/výkon, Penta je pravdepodobne najefektívnejšie pracujúcou spravodajskou organizáciou na Slovensku. Zlyhaniu ľudského faktora však nemohol zabrániť ani Lorenc. Najlepšie to dokumentuje kauza Gorila.

Aká bola úloha šéfa bezpečnosti Penty Alojza Lorenca pri riešení “bezpečnostného incidentu” so spisom Gorila? Vo viacerých rozhovoroch sa snažil od svojej úlohy pri riešení tejto kauzy odtlačiť. V tejto súvislosti môžem čitateľovi iba poradiť, aby si položil jednoduchú otázku: Mohol by sa šéf bezpečnosti najsilnejšej finančnej skupiny na Slovensku nevenovať bezpečnostnému incidentu, pri ktorom tajná služba legálne nahrala šéfa tejto skupiny, a táto nahrávka dokazuje účasť šéfa tejto finančnej skupiny na viacerých trestných činoch?

Súčasnosť

Postavenie Alojza Lorenca v Pente sa líšilo od postavenia iných zamestnancov. Mal napríklad svoje kreslo medzi partnermi. Používal služobné vozidlo, čo v Pente vôbec nebolo bežné a už na parkovisku v budove na Krížkovej mal vyhradené špeciálne parkovacie miesto. To všetko je už dnes minulosť.

Samotný Lorenc dnes tvrdí, že od roku 2010 je mimo Penty, ako napríklad v rozhovore pre .týždeň. Klasická dezinformácia. Celá pravda je, že aj po roku 2010 jeho firma poskytuje Pente konzultácie. Priznal to napríklad v septembri 2012 v rozhovore pre české Euro. Pri riešení “bezpečnostných incidentov” sú konzultácie bývalého náčelníka ŠtB pravdepodobne dodnes vítané.

Alojz Lorenc dodnes s ľuďmi z Penty komunikuje. Používa penťácke mailové adresy. Ale kreslo medzi partnermi už nemá.

Epilóg

Slovensko je malé. Alojz Lorenc býva vzdušnou čiarou 100 metrov od mňa. Občas mu pozriem zo spálne na balkón. Často som ho stretával na Panenskej alebo Kozej ulici, ako v obleku kráča do mesta.

Moja manželka mi často spomínala, že keď venčila nášho Barta, Lorenc sa pristavil, pozdravil a prihovoril jej alebo Bartovi. Spoločné záujmy vzbudzujú komunikáciu.

Nedávno mi manželka povedala, že sa jej už Lorenc neprihovára. A ani Bartovi.

Lorenc v poskytnutých rozhovoroch často tvrdil, že spravodajskú prácu nikdy nebral emocionálne alebo osobne. Skúsim Bartovi vysvetliť, že sa na staré kolená zmenil.:)


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook