Z môjho mena Alexej Dobroľubov nie je ťažké odhadnúť moje korene. Ako potomka ruského literárneho kritika ma vždy zaujímali dejiny Ruska a ruského národa. Rusko je úctyhodná krajina, ktorá dala svetu Mendelejevovu tabuľku, Tolstého, Sacharova, Puškina, Gogoľa, Čajkovského, Šostakoviča alebo Vysockého.

Napriek mojim koreňom sa pozerám na súčasné Rusko ako na hrozbu pre Slovensko, pre súdržnosť Europskej únie a pre mier.  Dôvodom je panovník.  Dnes sa jeho funkcia nazýva prezident a  jeho  meno je Vladimir Vladimirovič Putin

Ruskí panovníci

Rusko vždy determinovali osobnosti, ktoré stáli na čele krajiny. Pre pochopenie Putinovho chovania je potrebné zaradiť ho do kontextu s jeho predchodcami. Na ruských panovníkov je vždy nevyhnutné nazerať cez prizmu ich vôle modernizovať krajinu a ich schopnosti ovládnúť ruskú byrokraciu.

Vladimír Putin by sa chcel postaviť do panteónu medzi Petra Veľkého a Katarínu Veľkú.  Ale keď sa pozrieme na Petra Veľkého, ktorý by Nobelovu cenu mieru nedostal, tento panovník videl, ako Rusko zaostáva za zvyškom moderného sveta. A začal robiť reformy, aby ho Rusko začalo dobiehať. Peter Veľký zároveň ruskú šlachtu (dnes je to kombinácia silovikov a oligarchov) skrotil takým spôsobom, že  nekládla žiadne byrokratické prekážky jeho prozápadnému kurzu.

Tak isto aj Katarína II. mala veci v Rusku pod kontrolou, a tak okrem modernizácie krajiny okrem stíhala aj svojich početných milencov. V 19 storočí, už mala navrh ruská byrokracia, ale moderznizácia pokračovala ďalej, aj keď pozvoľne. Napríklad britský kapitál mal v Rusku dvere otvorené. Stalin mal veci v Rusku pod kontrolou a modernizoval, ale jeho režim nie je ten, ktorý by sme dávali Putinovi za príklad.

Brežneva byrokracia zožrala zaživa. Gorbačov modernizovať chcel, ale na ruského lídra bol príliš nerozhodný a úplne stratil kontrolu nad tým, čo sa deje. Príkladom sú Belovežské dohody, kedy vôbec netušil, že lídri soviestkych republík si neprajú existenciu Sovietského zväzu a chcú si panovať po svojom.  Gorbačov išiel na tieto rokovania naivne s tým, že idú hľadať „optimálne usporiadanie“ vzťahov medzi sovietskými republikami a Sovietský zväzom.

Putin sa vo svojej komunikácií snaží byť kontrastný voči Jeľcinovi, čo nie je zlá stratégia a nie je to ani veľmi ťažké. Boris Jeľcin má veľmi zlú povesť a môže si za to aj sám. Mal však oveľa náročnejšie úlohy ako Vladimír Putin.

Jeľcin musel robiť reformu ekonomiky, ktorá voľný trh nikdy nezažila. Zároveň musel riadiť procesy zmien v krajine, tak aby sa Rusko neroztrhalo na niekoľko kusov.  Zároveň musel dohliadať na jadrové zbrane tak, aby sme ich dnes nenakupovali na E-bay.  A zároveň riešiť čo so štátnym rozpočtom, keď sa cena ropy sa po celé 90 roky držala na nízkých hladinách. Popri však zažívalo Rusko za Jeľcina jediné historické obdobie, kedy v ňom bola demokracia.

Putin

Vladimíra Putina si vybrala Jeľcinova “Rodina” pre  jeho lojalitu. Putin pôsobil v deväťdesiatych rokoch ako zástupca petrohradského starostu Sobčaka. Keď sa Sobčak dostal do nemilosti a mal ísť sedieť, Putin sa na neho nevykašľal, ale na poslednú chvíľu mu vybavil lietadlo a odlet z Ruska. V tomto sa v Putinovi “Rodina” nepomýlila. Putin nikdy nedopustil stíhanie Jeľcinových blízkych a “vysekával” ich aj z problémov v zahraničí, napríklad pri podozrení Jeľcinovej dcéry z prania špinavých peňazí vo Švajčiarsku.

Putinova moc a popularita je v Rusko založená na dvoch princípoch: Schopnosti vytvoriť okolo seba lojálne mocenské jadro zo silovikov a ochočených oligarchovi  a zároveň schopnosti vytvárať si PR ako muža, ktorí Rusko vedie k starým dobrým časom a nenechá si dupať po hlave od Západu ako Jeľcin. Putin je často médiami prezentovaný ako muž, ktorý vie vládnuť. Myslím si, že je to iba ilúzia.

Putina doteraz držala v kondícii vysoká cena ropy, ktorá bola tmelom jeho moci. Doteraz bolo dosť peňazí pre jeho mocenské podhubie aj pre rast životnej úrovne obyvateľov Ruska. Ľudia vnímali rast ekonomiky ako dôsledok Putinovho talentu. Teraz však doláre došli a svoje si pýta aj ľud, aj siloviky.

Zatiaľ doláre dostávaju siloviky a ľud dostáva divadlo a silácke gestá. Agresívna zahraničná politika však spôsobuje ďalší odliv dolárov, a tým pádom bude mať Putin skôr alebo neskôr problém aj so silovikmi.

Putin mal štastie na okolnosti pri svojom nástupe do funkcie a šťastie spojené s rastom cien ropy. Neurobil nič, aby reálne posilnil pozíciu Ruska. Nevyužil čas, ktorý mu štastena dopriala, aby zvýšil pridanú hodnotu v hospodárstve, a tým znížil závislosť Ruska na rope. Dobrý panovník a dobrý ruský  vlastenec by  nikdy krajinu nenechal v závislosti od ľubovôle finačných trhov a OPECu. 

Mýtus Putin

Putin nad Ruskom panuje zle. Jediné, čo stihol nakúpiť v dobrých rokoch, je pre seba ako tak lojálne okolie. Putin ako schopný vládca je mýtus.  Doteraz mu  priala štastena a dnes čaká opäť na jej dotyk.  Bude si za zostávajúce doláre kupovať čas u silovikov a oligarchov. A ohrozovaním susedov si bude kupovať čas u ľudí, aby sa ho nezbavili.

Putin Rusko nezmodernizoval. Neovládol ani byrokraciu, len ju podplatil. A nedáva Rusku ani slobodu. Je to skôr svalnatejší Brežnev.