Odkiaľ pochádza zlo?

  • 29.9.2014
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 16070
Viera a prístup k životu

Prečo je vo svete toľko zla, vojen, nenávisti? Ako to môže Boh dopustiť?

Tento text je prerozprávaním prednášky kardinála Špidlíka. Ak vás niektoré myšlienky oslovia, započítajte to Tomášovi Špidlíkovi k dobru. Prípadné nepresnosti v interpretácii idú na vrub autora.

Ľudia sa snažili odjakživa premýšľať nad dobrom a zlom. V starej Perzii mali ľudia predstavu, že vo svete sú dve sily, ktoré medzi sebou neustále bojujú. Existujú dobrí bohovia a zlí bohovia. Záleží na človeku, či bude vzývať dobrých bohov a konať dobro alebo bude vzývať zlých bohov a konať zlo.

Na základe tejto predstavy o svete vznikli aj rozprávky. Máme v nich postavy úplne dobré a postavy úplne zlé. Dobrý rytier a zlý drak. Dobrá Marienka a zlá Ježibaba. Charaktery postáv sa nemenia. Marienka je stále dobrá a ježibaba stále zlá. Ako žartom poznamenáva kadinál Špidlík, iba v živote sa človeku stane, že si vezme za ženu dobrú Marienku a rokmi sa z nej stane ježibaba. V rozprávkach nakoniec dobro nad zlom zvíťazí.

V starej Indii nemali ľudia predstavu, že je dobro a zlo vo svete. Vnímali to tak, že dobro a zlo sú v človeku. V každom z nás bojuje dobrý rytier so zlým drakom, dobrá Marienka so zlou ježibabou. Chvíľu v nás víťazí dobro a chvíľu zlo.

Ako toto dobro a zlo nazvať? Keďže dobro je večné, nakoniec vždy zvíťazí a pretrvá, nazvali ho “duša”. A to pominuteľné zlo nazvali “telo”. V človeku je teda neustály boj medzi dobrou dušou a zlým telom. Túto predstavu pekne zobrazuje indická rozprávka:

Rozprávali sa vlk, jeleň, holub a zmija o tom, z čoho pramení zlo. Vlk povedal, že zlo je z hladu. Akonáhle je hladný, musí zabiť ovcu, potom ho pastieri naháňajú, ide mu o život… Jeleň povedal, že zlo nemôže byť z hladu. On má potravy v celom lese dosť. Zlo pramení zo strachu. Akonáhle zacíti nebezpečenstvo, musí utekať, celý sa pri tom doškriabe o konáre, môže si zlomiť nohu…

Holub im na to povedal, že zlo pochádza z lásky. Keď nájde milú holubičku, stále sa trápi,  či mu neodletí s iným. A keď nemá holubičku, stále sa trápi, aby nejakú našiel. Zmija však nesúhlasila a povedala, že všetko zlo pramení z hnevu. Kým je pokojná, všetko je v poriadku. Ale keď sa nahnevá, vždy niekoho poštípe, potom ju ľudia naháňajú a chcú ju zabiť.

Počul ich múdry pustovník a povedal im: Všetci sa mýlite. Všetko zlo pochádza z tela. Hlad, hnev, láska aj strach pochádza z tela. Ak budete bojovať proti telu, budete šťastní.

Stoici s touto predstavou nesúhlasili. Ako môže byť telo zlé? Ak by sme nemali telo, nemohli by sme existovať. Vášeň je zlá. Ak konáš podľa vášne, je to zlé. Ak konáš podľa rozumu, je to dobré. Vášeň sa grécky povie “pathos.” Opakom vášne, popretím vášne, je “apatia”. A práve apatia je ideálom, ktorí treba dosiahnuť.

V osemnástom storočí bolo v Anglicku veľmi populárne čítať spisy stoikov. A snaha o potlačenie vášní začala patriť k dobrému bontónu. Odtiaľ pochádza aj frazeologizmus “Urobil to s kľudom Angličana”.

A ako vníma dobro a zlo kresťanstvo? Svet nemôže byť zlý. V Starom zákone sa píše, že Boh stvoril svet a videl, že je to dobré. Ani telo nemôže byť zlé. V knihe Genesis sa píše, že keď Boh stvoril človeka, videl, že je to dobré a krásne. Ani vášeň nemôže byť zlá. Kristus vyhnal peňazomencov z chráme v hneve. Kristus žialil nad smrťou Lazara, plakal nad Jeruzalemom, chvel sa v smrteľnej úzkosti v Getsemanskej záhrade. Vášeň teda sama o sebe nemôže byť zlá. Musí sa ovládať, ale sama o sebe zlom nie je.

Indická modlitba znie: “Pane Bože, zachráň moju dušu. Ona je nevinná. Diabol ju prehováral, telo ju zviedlo, svet na ňu vplýval. Zachráň ju, lebo ona je nevinná”.

Kresťanstvo hovorí úplný opak: Nedávaj vinu diablovi, nedávaj vinu telu, nedávaj vinu svetu, dávaj vinu sebe. Duša je vinná.

Zlo je zo slobodnej vôle. Zlo pôsobí tým, že človek privolí k zlej myšlienke. Tá potom v ňom rastie a rozvíja sa. Napríklad z hnevu môže vyrásť nenávisť, z nenávisti môže vyrásť vražda.

Ale kde sa vzala zlá myšlienka samotná? Vieme, že človek nie je zlý, svet nie je sám o sebe zlý, vášeň nie je sama o sebe zlá. Kde sa tá zlá myšlienka vzala?

Prišla do človeka zvonku. Diabol, had v raji, nahovoril Evu a tá nahovorila Adama. Človek bol stvorený ako dobrý, ale Boh mu zakázal jesť zo stromu poznania dobra a zla. Akonáhle človek prestúpil tento zákaz, je vystavený neustálemu posudzovaniu dobrých a zlých myšlienok. A často sa mýli. Často ho diabol oklame.

Východní otcovia hovorili: “Pred brány srdca si postav anjela s plamenným mečom, ktorý sa každej myšlienky opýta, či je zlá alebo dobrá”. A ak je zlá, anjel jej hneď odsekne hlavu, aby sa do srdca nedostala. “Zabite tie deti Babylonu, pokiaľ sú ešte malé”. Babylon bol symbolom ríše diabla.

Čo robiť, ak sa chceme brániť zlým myšlienkam? Ako ich odmietnuť podobne, ako Kristus odmietol pokúšanie diabla na púšti? Starí otcovia sa na každú zlú myšlienku snažili nájsť odpoveď v Biblii. Ale zlých myšlienok je veľa, ako si rýchlo spomenúť na ten správny citát, na tú správnu odpoveď, ktorá zlú myšlienku zaženie?

Otcovia púšte nakoniec našli univerzálnu modlitbu, o ktorej sú svätí v kresťanskej tradícii východu už viac ako 1600 rokov presvedčení, že pomáha zahnať každú zlú myšlienku, pomáha odháňať diabla a jeho démonov. Táto modlitba je nazývaná Ježišovou modlitbou alebo aj modlitbou srdca:

“Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym”.


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook