Spravodlivosť Božia, spravodlivosť ľudská.

  • 25.9.2014
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 9235
Viera a prístup k životu

Ako sa Boh môže pozerať na všetkých tých zlých, ľahostajných alebo lenivých ľudí okolo nás?

Niektoré pasáže z evanjelia znejú ako pohladenie pre dušu. Iné sú radami do života. Podobenstvo o “robotníkoch vo vinici”  prekvapuje, pretože je v rozpore s našou ľudskou predstavou o spravodlivosti.

“Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi za denár na deň a poslal ich do svojej vinice.

Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. Povedal im: “Chodťe aj vy do vinice a dám vám, čo bude spravodlivé”. A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne.

Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: “Čo tu nečinne stojíte celý deň?” Vraveli mu: “Nik nás nenajal”. Povedal im: “Choďte aj vy do mojej vinice”.

Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: “Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!” Prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní a každý dostal denár. Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.

Vzali ho a šomrali na hospodára: “Títo poslední pracovali jedinú hodinu a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť”.  Ale on jednému z nich odpovedal: “Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojim urobiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?”

Tak budú poslední prvými a prví poslednými.”

Ako môže byť Boh taký nespravodlivý? Ako môže ignorovať fakt, že niektorí sa snažia stále a iným stačí na rovnakú odmenu chvíľka námahy? Nenahovára nás Boh vlastne na ulievanie? Veď sa stačí cez deň zašiť, prísť až podvečer a všetko bude OK…

Takéto otázky som si kládol v minulosti, keď som podobne ako poslednú nedeľu počúval toto podobenstvo. Ale neskôr som si uvedomil, že som si tieto otázky kládol preto, lebo som pyšný. A z vlastnej pýchy som sa okamžite identifikoval s tými poctivými, pracovitými, ktorí sa celý život namáhavo snažia. Rovnako z vlastnej pýchy som sa okamžite vymedzil voči tým “ulievačom”.

Rokmi sa moje vnímanie tohto podobenstva úplne otočilo. Dnes ho čítam alebo počúvam s vďačnosťou. Vidím totiž okolo seba veľa ľudí, ktorí sa v Pánovej vinici namáhajú oveľa viac ako ja. Vidím príklady Božích svätých, ku ktorým sa nikdy ani nepriblížim. Uvedomujem si, koľko svojho času som premrhal “svetskými hlúposťami”. A viem, že ak má byť moja duša spasená, spoliehať sa môžem iba na Božie milosrdenstvo. A na to, že aj mne chce dať Pán toľko, ako tým lepším a svätejším ako je moja hriešna duša.

Sv. Ľudovít z Montfortu cituje vo svojom Liste priateľom kríža nasledujúce verše:

„Vyber si jeden z krížov, ktoré vidíš na Kalvárii,

vyber veľmi múdro; lebo je nevyhnuté            

trpieť buď ako svätec, alebo kajúcnik,

či ako zavrhnutý, čo nemá nikdy pokoja“.

Príklad sv. lotra na kríži je vlastne analógiou podobenstva “o robotníkoch vo vinici”. Spolu s Kristom boli ukrižovaní dvaja zločinci, podľa tradície vrahovia. Jeden sa Kristovi vysmieval, druhý sa ho zastal, oľutoval svoje hriechy a poprosil ho, aby si Ježiš na neho spomenul v Božom kráľovstve. Už len toto stačilo, aby bol prvým spaseným človek v raji.

Často myslievam na verše sv. Ľudovíta z Montfortu a na sv. lotra. Uvedomujem si, že svätým podobným Kristovi už na tejto zemi asi nebudem. Na to som príliš slabý, na to som príliš veľký hriešnik. Ale snažím sa byť aspoň polepšeným lotrom. A keď už nič iné, snažím sa ľutovať svoje hriechy a dovolávať sa Kristovho milosrdenstva. Často aj slovami “modlitby srdca” rozšírenej  v tradícii kresťanského východu:

“Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.”


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook