Odkedy som pred štyrmi rokmi začal pôsobiť na ministerstve vnútra, začal som na vlastnej koži intenzívne prežívať citát Winstona Churchilla: “Máte nepriateľov? To je v poriadku. Znamená to, že ste sa v živote za niečo postavili.”

Štyri stupne nenávisti

Nie, že by som nemal nepriateľov aj predtým. Už ako veľmi mladý som sa musel na vlastnej koži naučiť, že  ak niekto nevie presvedčiť argumentami a napriek tomu sa chce presadiť, zostávajú mu len intrigy. Klasické intrigy a ohováranie “per huba” považujem za prvý stupeň nepriateľstva a nenávisti, ktorý zažíva na vlastnej koži prakticky každý človek. Nie je to nič výnimočné.

Pred štyrmi rokmi sa začala nová fáza vzťahu s mojimi nepriateľmi – nazvime ju mediálna. Rôznym “bejby” v médiách volali rôzni moji “fanúšikovia” a v médiách sa potom objavovali príspevky a články.  Že boli plné ľahko vyvvrátiteľných nepravdivých tvrdení asi netreba osobitne uvádzať. Patrí to k politike. Kto raz vstúpi do ringu, musí byť pripravený niečo vydržať a niečo zniesť. Rozdiel medzi prvým a druhým stupňom nenávisti spočíva iba v rozsahu ohovárania.

Tretí stupeň nenávisti zo strany svojich nepriateľov som si začal vychutnávať po začiatku vyšetrovania kauzy Gorila. Pre Pentu nebola nebezpečná len samotná kauza. Začiatkom roka 2012 sa podarilo preukázať dvojnásobné porušenie zákona o praní špinavých peňazí v Privatbanke. Pri opakovanom porušovaní zákona o praní špinavých peňazí totiž hrozí banke aj odobratie licencie. Mimochodom, porušenie zákona o praní špinavých peňazí zo strany Privatbanky súviselo aj s Mariánom Kočnerom – len aby sa na neho nezabudlo.

Na internete sa okamžite po začatí vyšetrovania Gorily začali objavovať v článkoch anonymných blogerov alebo na anonymných serveroch údajné spisy SIS, ktoré ale neboli spismi SIS. Nejde mi teraz o to, že tieto pamflety obsahovali falošné zmluvy, ktoré nikdy neboli uzavreté. Nejde mi ani o to, že som bol spájaný s ľuďmi, s ktorými som sa nikdy nerozprával a o viacerých ani neviem ako vyzerajú. Ohováraním sa ani nezaoberám. V týchto materiáloch, ktoré sa začali zjavovať po začiaku vyšetrovania Gorily, boli však údaje získané sledovaním a lustrovaním mojej najbližšej rodiny. To je tretí stupeň nenávisti. Rodinu do vybavovania si účtov nezaťahujú ani mafiáni.

V tejto súvislosti som vďačný svojej manželke za jej prístup. Prepichovanie gúm na aute, ktoré používala, alebo zvesovanie obesenej čiernej mačky zo spätného zrkadla – to sú príklady vecí, ktoré musela zvládnuť a zvládla s pokojom Angličana bez mihnutia oka. Sledovanie zo strany ŠtB pred rokom 1989 a záujem SIS o jej osobu za čias Ivana Lexu boli pre ňu neoceniteľnou školou.

Štvrtý stupeň nenávisti si vychutnávam v posledných týždňoch. Po výmene dvoch vyšetrovateľov a dozorujúcich prokurátorov, mi jedna dáma z Račianskej ulice poslala svoj názor, podľa ktorého  si zaslúžim 10 až 15 ročný oddych od stresujúceho života v modernej dobe. Vecnou stránkou jej názoru netreba strácať čas. Už len v samotnom vyšetrovacom spise sú listinné dôkazy vyvracajúce obvinenie. S týmto ôdovodnením aj pôvodný dozorujúci prokurátor zrušil stíhanie v tejto veci ako nezákonné.

O právo a pravdu tu však vôbec nejde. A netrpím ani predstavou o vlastnej výnimočnosti. V skutočnosti je tretí a štvrtý stupeň nenávisti namierený proti Danielovi Lipšicovi. Už v Gorile si Jaroslav Haščák sťažuje, že s Palkom a Lipšicom sa nedá dohodnúť. A ľudia, ktorí sa nechcú dohodnúť, ale dokonca chcú aj vyšetrovať, sú pre Haščáka, Kočnera a spol. smrteľne nebezpeční.

Na Slovensku máme stovky politikov, policajtov a spravodajských dôstojníkov, ktorí urobia finančným skupinám a oligarchom, čo im na očiach uvida. Kto mal za posledné roky odvahu ísť proti ich záujmom okrem Lipšica? Aký to kontrast medzi Lipšicom a napríklad Procházkom, ktorý pri prerokovávaní kauzy PPC v NRSR koncom roka 2012 radšej odišiel z pléna …

Vendeta voči Danielovi Lipšicovi má byť odstrašujúcim príkladom pre tých, ktorí by v budúcnosti chceli skrížiť záujmy Jaroslava Haščáka a spol. V tejto súvislosti sa mi žiada uviesť nasledovné: Napriek tomu, že sme sa s Danielom Lipšicom politicky rozišli, nesmierne si ho vážim za jeho odvahu a odhodalanie  nenechať sa nikým zastrašiť, vydierať alebo kúpiť. Myslím si, že Daniel Lipšic ako minister vnútra urobil veľa dobrých vecí vrátane snahy o zamedzenie nelegálnych odposluchov. Som hrdý, že som mohol pôsobiť v jeho tíme na ministerstve vnútra.

Milujte svojich nepriateľov

Pred tohtoročnou dovolenkou som sa ako zvyčajne zastavil v kníhkupectve. Vybral som si niekoľko kníh, ale pri odchode mi zrak pritiahla ešte jedna: “Múdrosť Silvána z Athosu”. O sv. Silvánovi som nikdy predtým nepočul ale cítil som, že by mi mohla niečo dať. Dnes to považujem za Božiu prozreteľnosť.

Sv. SIlván (1866 – 1938) sa narodil v Rusku, ale väčšinu života prežil v kláštore na hore Athos v Grécku. Tesne pred svojou smrťou si začal začal zapisovať svoje myšlienky a duchovné skúsenosti. A vďaka nim sa veľmi rýchlo rozšírila úcta voči Silvánovi nielen v Rusku ale aj na Západe. Za svätého bol sv. Silván vyhlásený konštantínopolským patriarchom Dimitrijom v roku 1987, pri príležitosti tisíceho výročia kresťanstva v Rusku.

Láska k nepriateľom je jednou z najčastejšie opakovaných tém myšlienok sv. Silvána. “Kto však nebude milovať svojich nepriateľov, nemôže poznať Pána a sladkosť Ducha svätého”. Múdry starec Silván vďaka opakovým skúsenostiam s Božou prítomnosťou nepochybne vedel, čo hovorí. Ale ako sa máme s povinnosťou milovať svojich nepriateľov vyrovnať my, čo sme oveľa menej osvietení ako sv. Silván? Navyše, samotný Silván uvádza: “Pane, Ty si nám prikázal milovať svojich nepriateľov, ale ak nie je s nami Tvoja milosť,  je to pre nás hriešnikov ťažké.”

Poznám to aj na vlastnej skúsenosti. Počas duchovných cvičení v lete minulého roka, v stave hlbokej útechy a s pocitom Božej blízkosti, som sa pokúsil modliť za všetkých, o ktorých som mal pocit, že sa voči mne správajú ako nepriatelia. A bolo to ľahké. Ale ako hriešnikovi sa mi darí dosiahnuť stav blízkosti Boha veľmi ziredka. Čo robiť v “bežných časoch”, kedy človek nemá ten “luxus” v tichu rozjímať a kontemplovať?

Kristus nám prikazuje: “Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, a za tých, čo s vami zle zaobchádzajú” . (Lk, 6, 27-28)

Často v poslednom čase rozmýšľam nad tým, ako toto prikázanie čo nejlepšie naplniť. Vnímam to tak, že Pán mi ponúkol sv. Silvána, aby ma naučil väčšej pokore. Ako hovorí sv. Silván: “Pán sa nado mnou zmiloval a sám ma naučil, že je potrebné sa pokoriť”.

A tak sa snažim ako najlepšie viem. Modlím sa za svojich nepriateľov. Prajem svojim nepriateľom, aby sa im darilo. Prajem im, aby boli zdraví oni aj ich rodiny. Snažím sa každý deň pomodliť za jedného konkrétneho nepriateľa aspoň jeden desiatok ruženca. Prosím Pána, aby im to nepočítal za zlé, ak sa voči mne niečím prehrešili.

A snažím sa svojich nepriateľov nesúdiť a nevyvyšovať sa nad nich. Často myslím na sv. Pavla, ktorý robil oveľa horšie veci, ako robia moji nepriatelia mne. A predsa sa stal zo Šavla jeden z najväčších Božích svätých. Snažím sa v mojich nepriateľoch videť sv. Pavla a nevyspytateľné cesty Pánove.

Odpúšťam svojim nepriateľom viny, ktorých sa  prípadne dopustili voči mne. Myslím, že sa mi darí neprechovávať voči nim cit nenávisti. S láskou voči nim to ide ťažšie ale snažím sa. Nech mi v tom Pán pomáha.

P.S: Kardinál Špidlík ma zaujal myšlienkou, že odpúšťať máme viny voči sebe, nie viny voči iným. Tam už nastupuje požiadavka nastoliť spravodlivosť.

P.P.S: Francúzsky prezident de Gaulle dal milosť veľa pučistom a atentátnikom, ktorí sa pokúšali o jeho život v tridsiatich atentátoch. Nechal popraviť iba jedného organizátora atentátu, počas ktorého samopalom rozstrieľali 150-timi guľkami auto, v ktorom sedel aj so svojou manželkou. Generálovi ani jeho manželke sa nič nestalo. Keď sa ho spolupracovníci pýtali, prečo tento nedostal milosť, generál lakonicky odpovedal: “Strieľal na Yvonne” .