Operácia „Nora“. Operácia “Zradca”. Penta story 15.

  • 26.11.2014
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 47368
Mordor Penta

V minulosti sme sa v necenzurovanej verzii Penta story zaoberali Marošom “Čističom”. V súvislosti s ním bolo uvedené, že pravdepodobne nie je veľký stratég. Nasledujúce skutočnosti nasvedčujú, že by to mohla byť pravda.

Operácia “Nora”

Začiatkom septembra 2012 oznámil Daniel Lipšic, že zakladá novú politickú stranu s názvom Nová väčšina. V priebehu niekoľkých týždňov zozbieral viac ako 10 tisíc podpisov, aby mohol túto stranu zaregistrovať na ministerstve vnútra. A vtedy sa ozvala Nora Mojsejová.

8. októbra 2012 oznámila Mojsejová médiám, že svoju politickú stranu “Stranu slobodného slova” premenovala na “Novú väčšinu”. Okrem toho porozprávala médiám, že chce zabrániť takýmto politikom (rozumej Lipšicovi) “aby si zakladali nové strany a oblbovali ľudí”. Väčšina Slovenska tento “event” považovala iba za snahu Mojsejovej o zviditeľnenie. Ale čo ak za tým bolo niečo iné a oveľa prozaickejšie?

Mám k dispozícii jeden zaujímavý dokument. Neviem, či je pravý, ale videl som originál a vlastním jeho notársky overenú kópiu. Týmto dokumentom Nora Mojsejová potvrdzuje, že 8. októbra 2012 prevzala od Mariána Krajňáka sumu 25 tisíc euro ako pôžičku. Podpis Nory Mojsejovej na dokumente vyzerá ako pravý.

Zaujímavé na tom je, že “pôžičku” mala Nora Mojsejová prebrať v hotovosti presne v ten deň, keď premenovala svoju stranu sa “Novú väčšinu”. Teda presne v ten istý deň, keď sa pokúsila poškodiť a zosmiešniť Daniela Lipšica. Je to náhoda?

Operácia “Zradca”

Aj na základe operácie “Nora” bolo zrejmé, že náš protivník pracuje špinavými metódami. Bolo zrejmé, že svoje zdroje vyťažuje aj za odmenu. Ale ako to dokázať? Rozhodli sme sa vyskúšať slovenské príslovie “Akou zbraňou bojuješ, takou zahynieš” a zrealizovali sme operáciu “Zradca”.

Ako prvý z anonymných blogerov sa už pred voľbami v marci 2012 “narodil” Pavol Klein. Prezentoval sa ako úprimný angažovaný občan, ktorému záleží na čistote verejného života. Ako adresu svojho trvalého pobytu uvádzal Prahu, Konevovu ulicu 81 a tvrdil, že sa narodil v roku 1979. Táto identita je falošná. Mimochodom, v tom istom roku, ako sa mal narodiť fiktívny Klein, sa narodil reálny Maroš “Čistič” Krajňák. Ale to je iba náhoda:)

Tak sme sa rozhodli vyskúšať Kleinove spravodajské inštinkty. Založili sme fiktívny profil na facebooku, pod týmto krytím sme Pavla Kleina nakontaktovali a začali sme mu poskytovať dezinformácie o Lipšicovi a ďalších ľuďoch v jeho blízkosti. Klein začal svojho agenta – zradcu – “riadiť”. Nakoniec ho vyzval, aby sa stal aj členom Novej väčšiny a skúsil preniknúť do Lipšicovej blízkosti.

“Agent” súhlasil, ale vzhľadom na to, že mu to malo zabrať viac času, požiadal o finančnú odmenu ako náhradu za svoj stratený čas. Riadiaci dôstojník Pavol Klein súhlasil a na odhodnutý účet v banke bola “doručená” dohodnutá odmena. Mimochodom, peniaze “doručil” človek z prostredia blízkeho vojenským spravodajským službám. Takto sme získali dôkaz o tom, že spravodajské komando má dostatok zdrojov na financovanie nielen svojej vlastnej činnosti, ale aj dostatok zdrojov na odmeny pre informátorov.

Operácia “Zradca II.”

Keďže operácia “Zradca” sa úspešne rozvíjala, rozhodli sme sa v tejto stratégii pokračovať. Konkrétny človek sa nakontatoval priamo na hovorcu Penty Martina Danka. Vyvinulo sa z toho stretnutie v kaviarni v Digital parku – v bratislavskom sídle Penty. Martin Danko sa nášmu človeku posťažoval, že problém so zlým menom Penty im propomína problém s upchatým záchodom: “Nie a nie to spláchnuť”. Debata sa krútila aj okolo “arcinepriateľa” Penty Daniela Lipšica.

Nasledovalo druhé stretnutie v reštaurácii Kubu v bratislavskom Auparku. Martin Danko prišiel na stretnutie s človekom, ktorého volal “Bohuš”. Danko ho predstavil týmito slovami: “Ak by sme sa dohodli na spolupráci, potom už budete komunikovať s Bohušom. On má u nás na starosti tieto veci”. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa dá predpokladať, že išlo o bývalého dôstojníka ŠtB Bohuslava Dermišeka.

Pplk. Bohuslav Dermišek sa narodil 13. novembra 1956. Pred rokom 1989 pracoval Dermišek ako dôstojník 3. spravodajskej skupiny PS HS PS OŠH Bratislava. Nepýtajte sa ma, čo tá skratka znamená, sám neviem:) Podstatou jeho práce pravdepodobne bolo naháňať “zločincov”, ktorí sa chystali utiecť z komunistického raja na skazený a upadajúci Západ.

Po roku 1989 urobil “Bohuš” úspešnú kariéru v policajnom zbore. Vypracoval sa až na riaditeľa protidrogového odboru Národnej protidrogovej jednotky Správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia policajného zboru SR. Z polície musel odísť po roku 2003. K dôvodom sa možno niekedy v budúcnosti ešte dostaneme.

Z diskusie s Dankom a “Bohušom” vyplynulo, že odmena za spoluprácu by mohla byť vyplácaná na mesačnej báze. Jej výška mala byť vo výške 1.500 až 2.000 euro mesačne plus bonusy. Náš “zradca” však požadoval vyššiu odmenu. O niekoľko dní sa Danko ozval, že si spoluprácu rozmysleli. Dostali sme príučku, že nenažranosť v “samoudávaní za peniaze” sa nevypláca:)

“Odkopávanie” anonymných blogerov

Na odkrytie anonymných blogerov sa dá použiť japonská stratégia “biť palicou po tráve”. Tak sa dá zistiť, či sa v tráve nachádzajú hady. Ak sú, vylezú. Niekoľko ľudí túto metódu voči spravodajskému komandu úspešne použilo.

V praxi to vyzeralo nasledovne: Na konkrétnych neanonymných ľudí sa nakontaktovali “rozzúrené” hysterické osoby, ktoré boli okrajovo zmienené v textoch útočiacich na nás. Tieto “hysterické” osoby naliehavo žiadali konkrétnych ľudí, aby ich z tejto hry vynechali. A čuduj sa svete: Informácie o “hysterických” osobách následne z článkov blogerov spätne zmizli! Niekedy zmizli aj celé články. Prepojenosť konkrétnych ľudí so spravodajským komandom tak bola potvrdená.

Smiech cez slzy

Dalo by sa porozprávať ešte veľa vtipných historiek. Zasmiali by sme sa spolu, ale bol by to smiech cez slzy. Je totiž na zaplakanie, že 25 rokov po Nežnej revolúcii sú na Slovensku stále takpovediac “v aktívnej službe” bývalí príslušníci komunistickej tajnej polície. Tej ŠtB, ktorá bola po roku 1989 oficiálne označená za zločineckú organizáciu.

Viete si predstaviť, že by bolo 25 rokov po vojne v Nemecku, stále “aktívnych” toľko bývalých dôstojníkov tajnej polície GESTAPO? Lebo práve tak, ako bola tajnou políciou totalitného nacistického štátu Geheime Staatspolizei, rovnako bola tajnou políciou totalitného komunistického štátu ŠtB.

Ak si kladiete otázku, ako je možné, že títo ľudia stále hrajú “prvú ligu” na dnešnom Slovensku, s odpoveďou nám môže pomôcť samotný šéf ŠtB a dlhoročný šéf bezpečnosti Penty generál Lorenc. Práve on sa v jednom rozhovore v súvislosti s bývalými kolegami z komunistických spravodajských služieb vyjadril približne takto (parafrázujem): “Nechodíme spolu na dovolenky. Ale dôvera zostala”.

Záver

Ako hovorieval Steve Jobs: “Ale je tu ešte jedna vec”. Generál Lorenc v rozhovoroch uvádza, že pre Pentu už nepracuje. Dodnes však komunikuje z mailových adries [email protected] alebo [email protected] .

Nezodpovedanou otázkou pre mňa zostáva, ako je možné, že novinári nechajú bez povšimnutia Lorencove tvrdenia, že s Pentou už nemá nič spoločné. A pritom s nimi komunikuje z takýchto mailových adries?

Predstavme si napríklad, že by bol Lorenc bývalým zamestnancom SIS. A štyri roky po svojom údajnom odchode z SIS by stále komunikoval z mailovej adresy [email protected] .Verili by ste mu, že je už dávno na penzii?

Pri terajšom 25 výročí Novembra 1989 som mal z počtu rozhovorov s posledným šéfom zločineckej ŠtB pocit, že je pravdepodobne najvýznamnejšou postavu Nežnej revolúcie. Absurdné. Je to ako keby 25 rokov po skončení vojny nerobili novinári najviac rozhovorov s obeťami nacistického režimu, prípadne s víťazmi vojny, ale s Heydrichom.

A teraz niekoľko tipov pre novinárov, ktorí by chceli urobiť s Lorencom naozaj investigatívny rozhovor. Tu je niekoľko banálnych otázok:

1. Tvrdíte, že s Pentou už nemáte nič spoločné. Kedy ste sa videli s Jaroslavom Haščákom naposledy? Koľkokrát ste sa s ním stretli za posledný rok? A koľkokrát ste sa s ním stretli od svojho údajného odchodu z Penty?

2. Kedy ste sa naposledy videli s Mariánom Krajňákom? Koľkokrát ste sa s ním stretli za posledný rok?

3. Ako často komunikujete telefonicky, mailom alebo inak s ľuďmi z Penty?

No, ale ak bývalý šéf tajnej polície hovorí, že už s Pentou nič nemá, načo sa ho pýtať  ďalej? Veď by predsa neklamal…


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook