Otvorený list veriacim v Putina a v Rusko

  • 2.9.2014
  • Ignác Milan Krajniak
  • Čítanosť: 8755
Polemika

Veľa slovenských kresťanov uzrelo vo Vladimírovi Putinovi mocného zástancu kresťanstva a mnoho ďalších v Rusku mocný národ a štát, o ktorý by sme sa mali oprieť. Niektorí z nich sa to hanbia celkom otvorene priznať a maskujú to údajnou snahou o objektivitu v pohľade na ukrajinskú krízu. V ich argumentoch o Ukrajine však počuť iba kremeľské stanoviská, na Facebooku zdieľajú s nadšením propagandu desiatok čerstvo vyliahnutých proruských “spravodajských” portálov. Iní si celkom otvorene lajknú stránku Vladimír Putin – náš prezident.

Medzi ľuďmi zastávajúcimi proruské a proputinovské stanoviská mám veľa priateľov. Práve vám, priatelia, by som chcel venovať tento text. Ospravedlňujem sa za to, že budem možno trochu zjednodušovať. Robím to s tým úmyslom, aby sa veci vyjasnili, preto budem stanovovať jednoduché a provokujúce tézy. Minimálne to môže byť naprospech tomu, aby ste si rýchlo mohli urobiť uzáver, že sa mýlim. Ale možno vám to ponúkne iný uhol pohľadu, ktorý vás prekvapí.

Myslím si, že vaše úmysly sú úprimné. Verím tomu, že vnímate vaše názory a stanoviská ako snahu chrániť a podporiť hodnoty, v ktoré veríte. Rovnako ako snahu zachovať si slobodný pohľad na svet a snahu nebyť manipulovaným stádom. Minimálne ako snahu o pravdu a objektívnosť.

Viem, že ste boli v období po roku 1989 často svedkami toho, ako sa spoločnosť nechá médiami a elitami zmanipulovať. Viem, že ste boli svedkami toho, že ako elity a média postupne uverili v Mečiara, Dzurindu alebo Fica. A keď im uverili, tak ich aj podporovali pod pláštikom spoločenskej zodpovednosti – bez ohľadu na nepríjemné pravdy, ktoré postupne vychádzali na povrch. 

Viem, že ste xkrát zažili, že potom, čo pravda vyšla na povrch, elity a médiá neocenili tých, ktorí ju zastávali od začiatku (veď kto by už len uznal, že sa dlhý čas mýlil a pravdu mali tí, ktorých roky verejne kritizoval …). Ale naopak – mediá a elity okamžite naskočili na iného falošného proroka alebo častokrát skôr “proročíka”, o ktorom sa nazdávali, že vyjadruje ich pohľad na svet.

No a teraz tí istí intelektuáli, tí istí novinári, a tí istí politici, s rovnako silným presvedčením ako v minulosti, keď sa xkrát pomýlili, vehementne broja proti Putinovi a Rusku. Rovnako naivne ako v minulosti sú schopní tvrdiť, že zápalky sú dobré, ak sú americké, a že rovnaké zápalky sú zlé, ak sú ruské.

Prečo je to tak? Pretože tí, ktorí Rusko nemajú radi, sú v niečom rovnakí ako vy, čo sa Ruska zastávate: Každý z nás potrebuje veriť, že robí niečo užitočné, že sa zastáva dobra a bojuje proti zlu. Každý z nás potrebuje veriť, že nie sme iba zvieratká snažiace sa o vlastný prospech, ale v našich životoch je niečo zmysluplné, čo nás presahuje.

A táto túžba po zmysluplnosti nášho života nás skôr alebo neskôr dovedie k potrebe niečomu alebo niekomu veriť. Čím viac sme frustrovaní, tým väčšia je túžba v niečo a niekoho veriť. Veriť v niekoho a niečo, čo dáva nášmu životu doteraz aj do budúcnosti zmysel.

Nechcem teraz rozoberať naivných proamerických alebo probruselských nadšencov, o tom napíšem už čoskoro. Teraz hovorím k vám, priatelia. Bojím sa, že si vôbec neuvedomujete, že ste sa sami stali masou. Stali ste sa presne tým, voči čomu celý život bojujete. Stali ste sa sekulárnymi veriacimi v niečo, v čo sa veriť nemá. A vaša túžba veriť, vám bráni vidieť veci jasne. Nevyhodnocujete fakty logicky ale z pohľadu toho, ako sa vám hodia do vašej aktuálnej predstavy o dobrých a zlých.

Akýže je Putin ochranca kresťanských hodnôt? Je proti registrovaným partnerstvám homosexuálov ako my, kresťania a konzervatívci? Ale veď to nám iba hodil udičku s návnadou. Predhodil nám čerešničku na torte, aby sa pekne vynímala. Ale ako je to s inými hodnotami, napríklad s ochranou života? V Rusku sa vykoná približne milión umelých potratov ročne. Mimochodom, rovnako ako v “skazených” USA – lenže tie majú viac ako dvojnásobok obyvateľov. 

Nedávno si “ochranca kresťanstva” Putin verejne zauvažoval, že by vlastne nebolo zlé premenovať Volgograd naspäť na Stalingrad. Táto “čerešnička” na torte mňa osobne dosť vyrušuje, vás nie? Legitimizovanie masového vraha kňazov, ničiteľa kresťanských chrámov a prenasledovateľa kresťanov, ako to ide dokopy s ochranou tradičných hodnôt? Agentúra Itar – Tass sa práve opäť premenovala na TASS – tento názov používala aj za komunizmu. K akým tradičným hodnotám sa chce Putin vrátiť?

Umne to robí Vladimír Vladimírovič. Umne pracuje s emóciami. Umne dokáže na svoju stranu dostať aj tých, čo na prvý pohľad spolu nemajú naozaj nič spoločné – stredoeurópskych kresťanov a stredoeurópskych komunistov, ktorí ich prenasledovali. Každý z nich verí jednej časti toho, čo Putin hovorí a druhú časť si odmyslí.

V skutočnosti, priatelia, máte s postkomunistami spoločnú veľmi silnú a dôležitú vec: Znechutenie nad pomermi, aké u nás panujú. Znechutenie nad upadajúcim liberálnym západom. Znechutenie nad bruselským europeizmom. Putin oslovuje koalíciu frustrovaných. Putin frustrovaným imponuje tým, že nebojí vzdorovať USA alebo EU. Že Putinovi blízki oligarchovia rozkrádajú Rusko, že zatvára opozičných lídrov? Ale je to chlap. Nebojí sa ísť proti západnému mainstreamu!

Zjednodušene povedané, celkom vám verím, že si Rusko alebo aj Putina neidealizujete. Myslím, že si Rusko nepredstavujete ako “nebo”. Podstatnejšie pre vás možno je, že Putin vzdoruje “peklu”.

Lenže súčasťou “pekla” Západu, so všetkou jeho slabosťou, neživotaschopnosťou, chybami, zvrátenosťami, súčasťou tohto Západu sme aj my. So Západom stojíme a padáme. Ak sa nebude dariť Západu, nebude sa dariť ani nám. Sme s ním spojení, sme s ním ekonomicky prepojení, sme na ňom závislí. Aj ja, podobne ako vy, si Západ predstavujem inak, ako ho dnes vidím. Aby bol Západ taký, ako si ho predstavujeme, to je naša namáhavá úloha, ktorú z nás niekto nesníme. Je to naša úloha, bez ohľadu na to, či sa momentálne cítime byť v menšine.

Či sa nám to zdá alebo nie, Putinovi na nás vôbec nezáleží. Nechce nám pomôcť presadiť u nás tie „správne“ hodnoty. Hľadá u nás užitočných idiotov, ktorých použije, a potom zahodí. Neskočte mu na lep. A neurobte ani tú chybu, že sa s ním budete snažiť “obchodovať”. Putin u nás nehľadá spojencov a priateľov. Putin má podobne ako Anglicko kedysi a Francúzsko od de Gaulleho iba záujmy. Ak niekto uspokojí Putinov väčší záujem inde, Putin na oplátku bez zaváhania obetuje svojich spojencov u nás. Bez ohľadu na to, ako verne dovtedy jeho záujmom slúžili. Kde je dnes líder ukrajinských separatistov Strelkov? Nenasadzoval krk za Putina a ruské záujmy dostatočne obetavo? Situácia sa zmenila, Strelkov nie je. Také je to prosté.

Za Putinom nie je žiadna idea okrem veľkého Ruska. A veľké Rusko neznamená veľkého priateľa pre Slovensko. Rusko nás  nebude brániť ani proti Maďarom, ak mu nebudeme mať čo ponúknuť. Orbán môže Putinovi ponúknuť desaťmiliónovú krajinu, a to znamená potenciálne uspokojenie oveľa viac Putinových záujmov, než môže ponúknuť päťmiliónové Slovensko.

Idea slovanskej vzájomnosti v Rusku nikdy nič pre nás prínosné neznamenala ani neznamená. Je to iba jedna z pragmatických ideí, ktorá môže nakloniť ľudí mimo Ruska, aby ho ”zadarmo”, iba z presvedčenia, podporovali. Prečo by Putin touto kartou nehral, keď ho nič nestojí?

V roku 1867 sa bola veľká delegácia Slovanov uchádzať v Rusku o ochranu svojich práv v práve sa reformujúcej rakúsko – uhorskej monarchii. Ruský cár Alexander II. ich privítal ako “rodných slovanských bratov v rodnej slovanskej zemi”. Členovia delegácie to neskôr doma vydávali za veľký úspech. Ale v skutočnosti neskôr cár rakúskemu veľvyslancovi povedal: “Je pravda, že sú tu sympatie, ale rakúsky cisár sa naozaj nemusí báť, že by som mu chcel jeho poddaných odlákať. Tá púť a všetky tie demonštrácie sú mi odporné, ja som k tomu ničím neprispel, ja ich ľutujem.”  A vtedajší ruskí panslavisti si všeslovanskú vzájomnosť predstavovali tak, že ostatní Slovania majú splynúť s Ruskom, prevziať jeho písmo, jazyk a náboženstvo. Obávam sa, že dnešní ruskí panslavisti si to nepredstavujú inak.

Na záver to najdôležitejšie ešte raz. Riešením sklamania a frustrácie z chýb a súčasného stavu USA alebo Západu nie je držať palce Putinovi alebo niekomu inému, kto chyby a zlyhania Západu dokáže pomenovať. Riešením frustrácie nie je rúcanie. Aj keď je pravda, rúcanie toho, z čoho sme znechutení, prináša frustrovanej duši hlbokú aj keď prechodnú psychologickú úľavu.

Ozajstným riešením frustrácie z neuspokojivej reality je budovanie. Možno v malom, s vedomím, že výsledky bude vidieť až oveľa neskôr. Liečením frustrácie je trpezlivé presadzovanie vlastnej predstavy o Slovensku a o Západe. Správnym postojom je stáť na vlastných nohách a nie vrhnúť sa nekriticky k nohám Rusov alebo Američanov. 

Uvedomujem si, priatelia, že to, k čomu vyzývam, je nesmierne namáhavé a vyčerpávajúce. Oveľa jednoduchšie, praktickejšie a aj pochopiteľné je nájsť istotu v priklonení sa k niečomu väčšiemu a silnejšiemu.  – či už je to Rusko alebo EÚ alebo USA. Ide o to, či nemáme na viac. Alebo, či nemáme chcieť mať na viac. Ak sa vieme ako Slovensko vždy iba pridať k niekomu silnejšiemu, ak nevieme formulovať a presadzovať vlastné predstavy o Európe, načo potom sme?


pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články z tejto rubriky

Novinky e-mailom

* = required field

Facebook