Myslím si, že názov Cynická obluda je presný a výstižný. Označuje niekoho, kto si nič neváži a nič mu nie je sväté. Nebudem zdieľať koláž, ktorá ma pohla k týmto riadkom. Iba popíšem, o čo v nej ide. Boh Otec hovorí Synovi: „Ona trvala na tom, že si mám ísť radšej kúpiť kondómy, lenže bola nedeľa a všade mali zo zákona zavreté… A tak si na svet prišiel ty.” Tieto slová sú hnusnou, sprostou a zlomyseľnou urážkou Boha, v ktorého verím, a ktorého si vážim.

Ako kresťan beriem Boha ako svojho adoptívneho otca. Niekoho, kto mi dal život, a kto sa o mňa stará ako o svoje dieťa. Som mu vďačný. Svätú Máriu, Matku Božiu vnímam ako svoju adoptívnu matku, ku ktorej sa v modlitbách obraciam, keď som smutný, keď neviem ako ďalej.

Preto ma bolí a trápi, keď niekto môjho adoptívneho otca a moju adoptívnu matku uráža.

Pán Ondŕejíček, skúste si predstaviť, že by niekto verejne urážal a ponižoval vášho otca alebo matku. Napríklad tak, že hoci by vám otec a mama hovorili, ako sa na vás tešíli, že žili a žijú iba pre vás, v skutočnosti vás klamali a iba nezohnali kondómy. Ako by ste sa cítili? Volali by ste na neho: „Ešte, ešte! Urážaj mi rodičov! Veď máme slobodu slova!“?

Možno si neuvedomujete dôsledky svojich „vtípkov“ urážajúcich Boha, ktorého si vážia a rešpektujú státisíce vašich spoluobčanov. Možno ste iba prázdny a povrchný. Ale to vás neospravedlňuje.

Chýba vám totiž to najzákladnejšie, čo robí spolužitie človeka s iným človekom dôstojným. A to je úcta. Práve úcta nám káže dodržiavať isté hranice, isté mantinely vo vzťahu k iným ľuďom.

Napríklad úcta k našim predkom. Alebo úcta k starším. Naši predkovia a naši žijúci starší verili a väčšinou veria v Boha. Dúfali a dúfajú v spásu svojej duše. Generácie a generácie Slovákov padali a vstávali, hrešili a prosili o odpustenie, obracali sa v modlitbách na svojho Boha a na Matku Božiu, aby im pomohli dôstojne zvládnuť pozemskú púť. Máte veľkú odvahu, pán Ondřejíček, ak dokážete urážať tieto generácie pohŕdaním tým, čo im v ťažkých časoch pomáhalo prežiť a zachovať si ľudskú dôstojnosť.

Takže, ako to s vami naozaj je, pán Ondřejíček? Aký je váš motív? Chcete sa iba baviť? Alebo sa chcete baviť urážaním iných? Vidíte v tom rozdiel? To viete iba vy.

Chcel by som vám povedať ešte jednu dôležitú vec: Na Slovensku žijú aj ľudia, ktorí neberú veci len tak akože, naľahko, jedno slovo tam, jedna urážka späť. Ja osobne sa radím k tým, ktorí si myslia, že sa veci zlepšia vtedy, ak na Slovensko vrátime úctu k Bohu, k ľuďom a k hodnotám.

Pokojne urážajte mňa, je mojou kresťanskou povinnosťou sa s tým vyrovnať. Ale prestaňte urážať Boha a ľudí, ktorí v Boha veria. Inak budete mať so mnou do činenia.