Reakcia na Hríba, ktorú Hríb odmietol v Týždni uverejniť
- 19.11.2016
- Ignác Milan Krajniak
- Čítanosť: 36451
Polemika
Štefan Hríb napísal reakciu „Prečo je liberálna demokracia Božia“ na môj článok v denníku N pod názvom „Šimečka má pravdu. V Európe prebieha súboj civilizácií“ Požiadal som ho, aby uverejnil moju odpoveď na jeho text. Štefan mi napísal niekoľko riadkov o tom, prečo je moja odpoveď úbohá, vrátane viet „Sirenie vulgarit akehosi Tkacenka a dalsich v reakcii na reakciu je ubohe, Milan. Na tom sa nikdy nebudem podielat.“ Neskôr mi ešte odporučil, že môžem napísať svoju odpoveď v diskusii pod článkom. Preto svoju odpoveď uverejňujem tu:
Liberálna demokracia nie je fetiš. Potrebujeme novú spoločenskú dohodu
Štefan Hríb označil liberálnu demokraciu za “Božiu”. Chápem to tak, že by to mala byť posvätná vec, ktorú by mali všetci demokrati brániť. Chcel by som uviesť niekoľko dôvodov, prečo považujem tento názor za mylný. A chcel by som uviesť aj dôvody, prečo považujem jeho argumenty za pokrytecké.
Hríb uvádza, že môj text vyšiel z prostredia, ktoré používa hrubý slovník. A že hrubosť slov sa nakoniec vždy prejaví v hrubosti činov. V tejto súvislosti musím poznamenať, že “moje prostredie” sa nikdy neprejavilo žiadnym činom, ktorý by mohol ktokoľvek označiť za hrubý. Dokonca v mojom texte som nepoužil ani jediné hrubé slovo. Liberálne prostredie si však v reakciách na môj text žiadne servítky pred ústa neberie.
Adam Znášik sa k môjmu textu vyjadril, že denník N poskytol priestor k tomu “aby sa im tam vysral prepnutý bigotný fašista.” Ďalší zástanca slobody na to zareagoval takto: “Ako je možné, že tento klérofašistický odpad stále smrdí na našej politickej scéne a prečo, dopiče, mu dávajú priestor v N-ku?!” Iný tolerantný diskutér pokračoval: „Doteraz som nechápal, načo taká kokotina ako Krajniak vôbec existuje.”
Tieto hrubé komentáre boli uverejnené na Facebooku. Dalo by sa to možno prehliadnuť s tým, že na sociálnej sieti každý občas uletí. Lenže aj úlety, za ktoré kritizuje Štefan Hríb Borisa Kollára, boli uverejnené na Facebooku. Ak teda ja vychádzam z prostredia, ktoré používa hrubý slovník, z akého prostredia pochádzajú spomínaní liberálni obrancovia slušnosti? Ozval sa Hríb, keď liberálny novinár Tkačenko napísal koment o Ježišovi Kristovi a nazval ho “zdochnutým židovským pankhartom”? Napísal Hríb niekedy nejaké odsúdzujúce riadky o liberálnom hrubom prostredí?
Štefan Hríb sa mýli aj v tom, že prispievam k rozkladu liberálneho Západu, a tým pomáham Putinovi. Obávam sa, že Západ sa už dávno rozkladá sám. A rozkladajú ho zvnútra práve liberáli a neomarxisti, ktorí popierajú kresťanskú civilizačnú identitu Európy. Tento názor nie je môj vynález, písal o tom už pred rokmi pápež Ján Pavol II. v knihe Pamäť a identita. Práve tento pápež sa vyjadril, že poslaním Slovenska a Strednej Európy je zachrániť Európu. K tomuto sa hlásim, nechcem Západ zničiť ale zachrániť.
Aby Slovensko aj Európa zvládli civilizačný tlak islamu či Ruska, musíme byť silní. A nie slabučkí a zbabelí, aká je dnešná západná Európa. Sila a odhodlanie brániť sa nemôže existovať bez vedomia, že je niečo posvätné, za čo stojí prinášať obete. Pre mňa je to vedomie, že západná kresťanská civilizácia nám priniesla najvyššiu úroveň trojkombinácie slobody, bezpečnosti a dôstojnej životnej úrovne v dejinách ľudstva.
Západná civilizácia je postavená na troch základoch: židovsko-kresťanskej morálke, gréckej demokracii a rímskom práve. Niektorí si myslia, že západná civilizácia môže prežiť aj bez židovsko-kresťanskej morálky. Nazdávam sa, že sa veľmi mýlia a úpadok západnej Európy je toho dôkazom. Preto považujem osvietenstvo a Francúzsku revolúciu za omyl, ktorý viedol ku komunizmu aj fašizmu. Pretože ak neexistuje posvätný morálny základ, ktorý sa v dejinách nemení, potom o dobre a zle rozhoduje aktuálna väčšina a nálada v spoločnosti. Nerešpektovanie morálneho základu našej civilizácie vždy viedlo k neslobode a k úpadku.
Na záver sa chcem vyjadriť k pojmu liberálna demokracia. Tento novotvar považujú liberáli za fetiš, o ktorom sa nesmie diskutovať. Chcel by som len pripomenúť, že štátnici ako De Gaulle, Churchill alebo Adenauer nehovorili o liberálnej demoracii. Adenaur ju dokonca odmietal, pretože podľa neho takáto koncepcia demokracie umožnila vzostup Hitlera. Všetci títo štátnici však hovorili o slobode, demokracii, bezpečnosti a dôstojnej životnej úrovni.
Chápem, že ľudia ako Milan Šimečka, Štefan Hríb alebo Matúš Kostolný cítia existenciálnu úzkosť z toho, že ich svet liberálnej demokracie sa im pred očami rozpadá. A preto sa inštinktívne obávajú kohokoľvek, kto obnaží realitu: Liberálna demokracia je nahá. Politickou korektnosťou obmedzuje slobodu. Politické a občianske slobody nahrádza takzvanými ľudskými právami, ktoré v skutočnosti slobodu čoraz viac obmedzujú a čoraz viac právomocí dávajú štátu. Ľudia koncepcii liberálnej demokracie neveria, pretože im nedokáže zabezpečiť takú životnú úroveň a bezpečnosť, na akú boli zvyknutí.
Štefan Hríb sa mýli, keď považuje liberálnu demokraciu za “Božiu”. V skutočnosti je pohanský práve tento jeho názor. Posvätná je sloboda, posvätný je ľudský život a jeho ochrana. Nielen v zmysle fyzickej bezpečnosti ale aj ochrana života od počatia až po prirodzenú smrť. Posvätná je tiež rodina ako manželstvo muža a ženy, ktorá je najlepším prostredím pre výchovu detí.
Liberálna demokracia sa z nás pokúsila urobiť iba akési osamotené a smutné JA. Nefunguje to. Ak chceme ako západná civilizácia prežiť, musíme vrátiť ľuďom pocit, že sú súčasťou nejakého MY. Niečoho väčšieho, ako sme my sami – rodiny, národa a civilizácie. V skutočnosti potom budeme mať viac slobody, pretože sa budeme môcť jeden o druhého oprieť, keď vzniknú problémy. A tie už v Európe aj na Slovensku dávno máme.
Demokracia je najlepším systémom na správu vecí verejných. Ale nie preto, že automaticky generuje dobré riešenia. V skutočnosti podľa Aristotela generuje podpriemer. Demokratický systém nám však umožnuje nekrvavým spôsobom skorigovať vývoj, ak sa spoločnosť uberá zlým smerom. Čoraz viac ľudí v Európe považuje systém liberálnej demokracie za slepú uličku. Hrá sa o to, čo by malo liberálnu demokraciu nahradiť.
Podľa mňa máme na výber iba dve možnosti: Nejaký autoritatívny režim, ktorý bude kašľať na slobodu. Alebo zachováme demokraciu, ktorá bude rešpektovať našu civilizačnú identitu. Vrátane židovsko-kresťanskej morálky, ktorú sa liberálna demokracia pokúsila zničiť. Ja som za tú druhú možnosť. Pokus vytvoriť dlhodobý spoločenský konsenzus okolo takzvaných osvietenských hodnôt zlyháva. Nečakajme, kým ho niekto nahradí niečím zlým. Vytvorme novú spoločenskú dohodu na hodnotách, ktoré sú nám väčšinovo vlastné a sú historicky overené. A súčasťou tejto novej spoločenskej dohody má byť aj ochrana slobody pre každého. Aj pre toho, komu sa táto nová spoločenská dohoda nemusí páčiť.
Mohlo by vás zaujímať: 3 x súdruh Ľuboš Blaha. To najlepšie o 17. novembri